Adventné zamyslenie na tému : AKO ďaleko sme to nechali dôjsť

Personifikovaný príbeh doby ZLOBY, v ktorej žijeme

v ktorej DNES kričia tí, ktorí majú mlčať, tí samí, ktorí boli VČERA ticho, keď mali hovoriť.. 

doby, ktorá už nemá žiadne pravidlá, žiadne mantinely, žiadne dovolené spôsoby, žiaden rešpekt k človeku, nieto ešte k politickému súperovi. Iba cieľ. Nečistý. A na ceste za ním iba arogantné, studené jedince bez kúska citu a ľudskej dôstojnosti. Ktoré sa na účely presadenia svojej (jedinej) pravdy neštítia už ničoho. Ktoré sa na tejto zlovestnej ceste nezodpovedajú už za nič, a nikomu. Pre ktoré je morálka voda v koši a česť len špinavá handra. Ktoré v bezbrehom útoku na vládnu koalíciu stratili pamäť, nanečisto potlačili sebaúctu a načisto vypli svedomie..

A v reprezentatívnom vydaní „referenčnej vzorky“ tejto doby, M. Kolíkovej, to vidíme v priamom prenose. Seba-stredná bohorovnosť a nenávisť, ktorú už ani telo nedokáže upratať..

LEBO už nejde neregistrovať, necítiť, nevidieť a nepočuť na „jednom mieste“ toľko jedu v reči tela, toľko ľudskej zloby v očiach, ktorú dnes ide u nej (vy)čítať z každého verejného vystúpenia.

A to hovoríme o dobe, v ktorej na verejnosti prevzala do rúk taktovku, politicky aj občiansky, garnitúra, ktorá si vytýčila za svoj medzivolebný cieľ „škodiť za každú cenu“. A na tento účel zneužívať prirodzenú nespokojnosť ľudí s dôsledkami konsolidácie, a tým aj zhoršenie kvality života. Dnes už bezuzdným eskalovaním anarchie, hrubej agresie, nekontrolovanej vulgárnosti a expirácie poslednej životodarnej hodnoty, ktorá ešte dokáže udržať spoločnosť pokope – ČLOVEČINY. Bez ohľadu na to, že vláde škodia iba na povrchu, zato dovnútra ničia životy tým, ktorých majú (len dnes) plné ústa, za ktorých sa farizejsky skrývajú. Bezbranným ľuďom..

Preto je nám všetkým treba oživiť inštinkty a emitovať zámerne potlačované pudy sebazáchovy, aby sme si ako národ zachovali identitu, dedičstvo našich predkov..

AKO sa z nenápadnej šedej myšky agresívny politický kazateľ stal..

čo je východisková skratka, ako dať ľuďom možnosť nahliadnuť do zrkadla, dnes do toho liberálneho, z ktorého sa po vynútenom odchode (už) nepoužiteľného Sulíka stal neprehliadnuteľný zárodok jedného z dvoch (zlievajúcich sa) opozičných centrál pre koordinované riadenie dnešnej politickej a občianskej anarchie. Dať nahliadnuť do myšlienkového sveta najnovšieho  baranidla liberálneho spolku, ktorý už stratil svoju tvár, ešte donedávna formovanú vlastným originálnym programom. Spolku, ktorý sa už dnes reálne  preformátoval do novej podoby. Do vygenerovanej ideologickej sekty..

A cesta kedysi len šedej myšky na politický piedestál bola kľukatá. Ale vytrvalá. Nepoznajúca ani stranícke ani morálne mantinely. Začínajúc svoju stranícku anabázu vo vláde na čele so Smerom, ako štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR. Aby po povolebnej zmene kurzu lode vyletela paradoxne ešte vyššie, „po vetre“ o poschodie vyššie, už rovno za ministerku do vlády pod vedením trnavského „uja“. To už v novom, perspektívnejšom straníckom hábe, Kiskových „Zaľudí“. Aby po zistení, že tam jej ruže nepokvitnú skrz identický politický kvások, Remišovú, vykonala nový stranícky prelet. Do dnešnej liberálnej centrály, kde definitívne prevzala do vlastných rúk nitky ovládajúce dnešného straníckeho Hurvínka, B. Gröhlinga, zastrešujúceho tento konvergujúci spolok – s tým progresívnym – už len navonok..

Podobnosť dvora Grasalkovičovho paláca s kyjevským Nám. nezávislosti je náhodná ?

V tejto fáze sa treba nakrátko vrátiť späť. Na lepšie pochopenie „letových podmienok“. Pamätáte si ešte na chvíle, keď sa na Slovensku lámal chlieb, keď sa v „dobe temna“ otriasala vtedajšia vládna moc v samotných základoch, keď sa Brinková, vtedajšia americká veľvyslankyňa na Slovensku- v úlohe, tak podobnej tej, ktorú externe zohrala na UA Nulandová, námestníčka šéfa americkej diplomacie náhodou prišla poprechádzať po dvore Grasalkovičovho paláca ? Náhodou v čase, keď si ten náš „Danajský dar“ doň pozval predsedov vtedajšej krachujúcej vládnej koalície – a za SaS-ku – nepozvala Sulíka, ale Kolíkovú Lebo tu bolo treba už vtedy zbystriť pozornosť. Lebo v týchto historických okamihoch sa reformovali mocenské siločiary na Slovensku. Tu sa písali noty, obnovená partitúra pre všetky použiteľné politické nástroje, kľúčový dokument (zahraničného) skladateľa, (domáceho) dirigenta a (poturčených) interpretov v dobovej hre, ktorá sa mala odohrať na verejnej scéne pre nič netušiacich divákov..

LEBO v oných okamihoch sa preskupovali (nové) sily a (údernejšie) prostriedky na „útok na Berlín“. Tu sa pod americkou kuratelou „kanonizovali“ nové mocensko-politické pravidlá hry na Slovensku, ktoré „neprispôsobivému“ Sulíkovi zlomili krk. Tu prišiel Sulík o svoju politickú budúcnosť. Aby sa TU, v zákulisnom tichu paláca, zároveň „legitimizovala“ kariérna budúcnosť (liberálnej) novy na politickej scéne. Dôveryhodnejší, výkonnejší a bezškrupulózny „motor určený do zablateného terénu“..

A netreba byť ani Nostradamus pre pochopenie, že sa tým za oponou odštartovala aj úloha zjednotiť 2, dnes už len formálne existujúce, rovnako ideologicky zmýšľajúce názorové prúdy do jedného  razantnejšieho, dominantnejšieho na verejnej scéne, čo zároveň – s politickou smrťou Sulíka – znamená aj (funkčný) koniec značky, straníckeho dieťaťa, o ktoré ako jeho „biologický otec“ už v tom čase fakticky prišiel. Ešte vtedy na Slovensku netušiac, že sa z „jeho“ niekdajšej straníckej „pýchy“ stane čo nevidieť len politický apendix..

A s legitimizovaním nového, výkonnejšieho a spoľahlivejšieho „motora“ prichádza aj na odhalenie jeho falošného VIN, na jeho (svetonázorovú) identifikáciu. Lebo Kolíková nebrala  SaS-ku ako konečný kariérny cieľ, ale len ako vynútenú obchádzku na ceste za volaním svojho ideologického presvedčenia. Je to len dobová pozícia v záprahu, ktorý len ťahá káru „domov“. Lebo ako vraví stará pravda, nezmazateľne platí, že ak sa niekto správa ako mačka, mňauká ako mačka a aj koná ako mačka, tak mačkou zostane aj vtedy, ak jej zavesíte na krk tabuľku s upozornením : Pozor pes. A jej prirodzený  domov je dnešný progresívny prúd, evidentne nemajúci dnes cez vyprázdnené vrcholové štruktúry kvalitne zregulované koryto.

A ako z fungovania tohto sektárskeho prostredia už vieme, o vrcholových pozíciách v ňom, sa nediskutuje. Rovnako tak, ako sa nediskutuje o ich nosnej ideologickej téze – o pravde. Ona sa vyrobí ako topánka. Bez kopýtka. Ale to už býva v každej sekte pravidlom..

A do šatne k tejto téme ešte kvízovú otázku :

Čo myslíte, kam zo Slovenska viedli Brinkovej diplomatické kroky..? Nuž nevedno, či išla po vzore svojej „šéfky“ rovno na spomínané kyjevské námestie ponúkať koláčiky, ale jedno je isté. Nový diplomatický domicil našla v Kyjeve, kde to všetko začalo. A po už odskúšanom vzore tamojšej „ulice“ by malo (rovnako) prebehnúť aj v našich zemepisných šírkach..

Keď zabudol vôl, že teľaťom bol..

Poznáte túto ľudovú múdrosť. Od veky platnú, len na Slovensku zostala Popoluškou. Múdrosť vekov, že všetko, čo do vesmíru vyšleš, sa Ti po zásluhe vráti. Obvykle aj s úrokmi..

Aby sme sa na začiatok stali priamymi svedkami, že ten dnešný metaforický vôl si tento neprekročiteľný zákon prírody nevzal k srdcu. Lebo ruku na srdce, od ostatných volieb sme tuším neprežili ani jeden pokojný večer pri TV-obrazovke, aby nevyskakoval z nej ako odtrhnutý vagón. Aby nedával(a) vládnej koalícií každý boží večer lekcie z práva a morálky. Žalostne prehliadajúc to poučné porekadlo o zabúdajúcom volovi.

Zabúdajúc najmä na 3 výstavné psie kusy. Na demonštratívne vyslané posolstvá ľuďom vo svojej „politickej mladosti“, ktoré vyjadrujú v súbehu všetko, čo potrebuje „človek v ohrození“ vedieť o svojej prítomnej budúcnosti. Tej, ktorú dnes na ulici rysujú cez svoj zvrátený myšlienkový svet jej dnešní architekti. A ona je dnes už neprehliadnuteľne jedným z prvých z nich..

• „VLÁDA určuje ľuďom ako majú žiť, či sa nám to páči alebo nie..“ (I)

(s dvojakým, aj to s bulharským metrom tohto politického kovboja pri boku..)

• „Môžem spolupracovať len s ľuďmi, ktorým dôverujem..“ (II)

(sebe vlastným spôsobom ako uveriteľne zdôvodniť za tým skrytý prvoplánový účel, z ktorého dnes sama viní koalíciu – vykonávať politické zásahy do vedenia mocensko-správnych orgánov a s tým spojenú výmenu nepohodlných a „neprispôsobených“ ľudí za tých – „dôveryhodných“..)

• „To bola iba prasknutá žilka.. (III)

(čo nebolo nič iné, ako mocensky zneutralizovať význam príčinných súvislostí a neskoršie dôsledky udalostí, spojených so smrťou generála Lučanského v zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v Prešove). A súčasne pod koberec zamiesť aj neodňateľnú politickú zodpovednosť, vyplývajúcu z priamej odvetvovej pôsobnosti MS SR).

1. Nuž čo povedať ako prvé na to 1. posolstvo ? Naň sa dnes treba len pýtať. Na viackrát..

PREČO už zrazu nemá tá súčasná vláda nárok „určovať ľuďom ako majú žiť..?

PREČO je tento, ešte „včera“ aplikovaný  vládny manuál, dnes pre ľudí  škodlivý..?  PREČO je  až dnes predmetom kritického verejného diskurzu..? PREČO „medecína“, tá vlastná, vlastnoručne vyrobená na Ministerstve spravodlivosti, hromadne podávaná vo „vládnych lekárňach“ v rokoch 2020-23, po prebalení už nechutí..? PREČO, keď sa jej (vytýkaný) obsah a účinky na ľudí pri zachovaní rovnakej „správnej lekárenskej praxe“ podľa tej včerajšej  „magistri“ pri jej podávaní ľuďom nemení..?  

Na to dnes potrebujeme relevantné odpovede od dnešnej, naživo skopírovanej doby, zloby, pokrytectva, nenávisti, agresívnosti, vulgárnosti, a nie kázanie o nových hodnotách a o príchode nového spasiteľa. Pravdaže, aj to len na začiatok kapitoly z knihy univerzálneho poznania (pravdy). Nie tej jedinej, na svoj obraz doteraz pretláčanej na verejnosti..

Laco Kopál

(po malej prestávke 2. diel)