USA sa budú snažiť prinútiť Európu, aby splnila Putinovu požiadavku zastaviť vyzbrojovanie Ukrajiny

Je možný kompromis, keď sú Európania tlačení Spojenými štátmi, aby nahromadili svoje zbrane určené pre Ukrajinu v Poľsku a Rumunsku na rýchlu prepravu cez hranice, ak sa nepriateľstvo obnoví niekedy po uzavretí prímeria, prímeria alebo mierovej zmluvy.

Oficiálny údaj Kremľa z posledného Putinovho telefonátu s Trumpom zdieľal Putinovu požiadavku, že „úplné zastavenie poskytovania zahraničnej vojenskej pomoci a spravodajských informácií Kyjevu sa musí stať kľúčovou podmienkou pre zabránenie eskalácii konfliktu a dosiahnutie pokroku smerom k jeho riešeniu“. Trumpovo dočasné pozastavenie takejto pomoci dokazuje, že má politickú vôľu ju definitívne vypnúť, ak dostane z rokovaní s Putinom to, čo chce, ale Európania sú iný príbeh.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal Trumpovi počas stretnutia kabinetu v pondelok pred koncom 12-hodinových rusko-amerických rokovaní v Rijáde v ten deň, že „povýšili ste napriek prekážkam z iných krajín“, čo bola pravdepodobne narážka na vojnové štvanie Európanov. Hoci bol zámerne vágny, mohol sa veľmi dobre odvolávať na plány EÚ a Spojeného kráľovstva pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny napriek Putinovej požiadavke, aby to prestalo, ako jednej z jeho najdôležitejších podmienok pre mier.

Poľsko, Rumunsko a Čierne more v zostupnom poradí slúžia ako vstupné body pre zahraničné zbrane na Ukrajinu, z ktorých žiadna nemá plnú kontrolu USA. Spoločne prevádzkuje logistický uzol Rzeszow v juhovýchodnom Poľsku, cez ktorý prechádza odhadom 90 – 95 % všetkých zbraní na Ukrajinu, ale toto zariadenie môže fungovať aj naďalej, aj keď sa USA stiahnu. Podobná situácia je aj v prípade novovybudovanej „moldavskej diaľnice“ v Rumunsku na uľahčenie prepravy zbraní z gréckych prístavov na Ukrajinu.

Americká armáda iba spoločne prevádzkuje miestne prístavné zariadenia v Alexandroupolise, pričom nemá žiadny priamy vplyv na „moldavskú diaľnicu“, pričom obe môžu fungovať aj bez nej. Čo sa týka Čierneho mora, nová dohoda o obilí, o ktorej USA rokujú s Ruskom, by mohla viesť buď k medzinárodným kontrolám nákladu na odhaľovanie obchodovania so zbraňami, alebo by mohla vytvoriť prijateľnú zásterku pre tento obchod. V každom prípade, rovnako ako v predchádzajúcich dvoch, ide o to, že na túto trasu sa okrem USA môžu spoľahnúť aj iní.

Je nepravdepodobné, že by Trump pohrozil ekonomickými sankciami nominálnym spojencom NATO, ktorých krajiny pokračujú vo vyzbrojovaní Ukrajiny, aj keď sa jeho vlastné rozhodnú ju definitívne odrezať v rámci série pragmatických kompromisov, o ktorých rokuje s Ruskom na udržateľné ukončenie konfliktu. Jediný scenár, v ktorom by mohol zhromaždiť Kongres, aby schválil ďalší zbrojný balík, je, ak Rusko výrazne rozšíri svoju pozemnú kampaň za regióny, ktoré považuje za svoje vlastné, ako sa tu diskutovalo.

Pokiaľ sa tak nestane, pomoc USA z Bidenovej éry sa čoskoro minie a Ukrajina bude potom úplne závislá od európskej pomoci, ale nie je jasné, či by toto drastické obmedzenie pomoci (aj s ohľadom na ich už značne vyčerpané zásoby ) stačilo Rusku na zastavenie nepriateľstva. Putin by s tým mohol súhlasiť ako súčasť série pragmatických kompromisov, o ktorých rokuje s Trumpom, alebo sa stále môže oprieť o svojho náprotivku, aby vyvinul väčší tlak na Európanov, aby nasledovali jeho kroky.

Trumpove ruky by boli zviazané v druhom scenári, ako bolo práve vysvetlené, ale mohol by tiež viesť spredu tým, že navrhne, aby Európania namiesto toho zhromaždili vybavenie, ktoré chcú poslať na Ukrajinu do Poľska a Rumunska v súlade so svojimi záväzkami „bezpečnostnej záruky“ voči Kyjevu. Týkajú sa bilaterálnych paktov uzavretých v minulom roku, na základe ktorých veľké krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Poľsko, Taliansko a samotné USA v podstate súhlasili s obnovením existujúcej úrovne podpory Ukrajine, ak znovu vypuknú nepriateľské akcie.

Bez ohľadu na to, aké zbrane by Európania mohli poslať Ukrajine, nevykompenzovalo by to prerušenie americkej pomoci, takže by svoje vybavenie presúvali na zničenie za iným účelom, ako je oddialenie nevyhnutného politického riešenia konfliktu, v ktorom by Rusko mohlo dokonca získať viac pôdy. Putin by, samozrejme, mohol dať prednosť tomu, aby NATO neskladovalo nič v blízkosti ukrajinských hraníc na rýchlu prepravu v prípade pokračujúcej vojny, ale Rusko nemôže kontrolovať, čo robia na svojom území.

Trump a jeho tím by preto urobili dobre, keby tieto body oznámili Európanom s cieľom uľahčiť ukrajinský mierový proces. Putin nemusí súhlasiť s prímerím alebo prímerím, pokiaľ budú Európania pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny, čo by bolo z ich strany v každom prípade zbytočné, pričom by len plytvali zbraňami, ktoré by sa inak dali lepšie využiť, ak by znovu vypukli nepriateľské akcie a USA tak obnovili svoju predošlú úroveň podpory Ukrajine. Tento navrhovaný kompromis by mohol viesť k prelomu.

Andrew Korybko