Analýza hlásených komplikácií pri presune austrálskeho tanku Abrams na Ukrajinu

Táto situácia naznačuje, že v zákulisí sa môže diať oveľa viac, ako je verejnosť zasvätená, najmä pokiaľ ide o niektoré kompromisy, o ktorých USA rokujú s Ruskom.

Verejne financovaná Australian Broadcasting Corporation (ABC) cez víkend informovala , že sa objavili určité komplikácie s plánovaným presunom 49 tankov Abrams na Ukrajinu zo strany Canberry. Nemenovaný americký predstaviteľ im povedal, že „vláda USA minulý rok varovala Austráliu pred darovaním starnúcich tankov z dôvodu logistických nákladov a ťažkostí s údržbou vozidiel na Ukrajine“. To predchádzalo Trumpovmu dočasnému pozastaveniu vojenskej pomoci Ukrajine.

ABC sa zdalo, že nepopísané komplikácie, ktoré sa odvtedy údajne objavili, sú spojené s týmto rozhodnutím, hoci Trump to krátko nato zvrátil a poľský minister obrany následne potvrdil, že vojenská pomoc opäť prúdi na Ukrajinu „normálnym rytmom“. „Zdroje v Európe“ však pre ABC uviedli, že budúcnosť logistického uzla Rzeszow „je teraz otázna“ po Trumpovom spomínanom prešľape. Ich správa si preto zaslúži ďalšiu analýzu.

Tri najpravdepodobnejšie vysvetlenia hlásených komplikácií pri presune austrálskeho tanku Abrams na Ukrajinu sú, že: 1) USA úplne neobnovili vojenskú pomoc Ukrajine (čo znamená, že poľský minister obrany zavádzal); 2) USA neformálne pozastavili transfer amerického vojenského vybavenia na Ukrajinu z tretích krajín (ako Austrália); alebo 3) ide o špecifický prípad. Každý scenár bude teraz stručne preskúmaný a až potom sa vyvodí záver, ktorý je najpravdepodobnejší.

Čo sa týka prvého, Ukrajinci a/alebo ich vplyvní podporovatelia v zahraničí na úrovni štátu a občianskej spoločnosti (vrátane médií) by pravdepodobne prezradili, že Trump možno úplne neobnovil vojenskú pomoc USA Ukrajine. Je ťažké uveriť, že Trump, ktorého nadáva väčšina Ukrajincov, Európanov a všetkých demokratov v USA, by o tom klamal, ale potom by sa dostal bez povšimnutia vďaka tajným dohodám s toľkými ďalšími, ktorí by mohli ľahko uniknúť protinávrhu alebo dokonca faktickým dôkazom o opaku.

Čo sa týka druhého, Trump by mohol obnoviť vojenskú pomoc USA Ukrajine, ale mohol tiež povedať svojim podriadeným, aby oznámili zahraničným partnerom svojej krajiny, že už neschvaľuje ich presun americkej vojenskej techniky na Ukrajinu. Tí, ktorí stále prechádzajú svojimi plánmi, ako sa o to pokúša Austrália, by sa potom mohli stretnúť s komplikáciami, ak americké jednotky na ceste dostanú príkaz, aby im nepomáhali. To mohlo byť dôvodom špekulácií o budúcnosti logistického centra Rzeszow.

A nakoniec, je možné, že toto je len špecifický prípad a nenaznačuje nič významnejšie, ako napríklad jeden z dvoch predchádzajúcich scenárov, ale to nevysvetľuje, prečo „zdroje v Európe“ údajne povedali ABC, že budúcnosť logistického uzla Rzeszow „je teraz na pochybách“. Táto posledná poznámka, ak ju skutočne zdieľali vysoko postavené európske zdroje, naznačuje, že „komplikácie“ idú nad rámec presunu austrálskeho tanku Abrams na Ukrajinu, a teda dáva dôveryhodnosť jednému z ďalších vysvetlení.

Keďže prvá vyžaduje, aby Trumpovi nepriatelia zakryli jeho údajné klamstvo napriek ich záujmom o jeho diskreditáciu, možno to pravdepodobne vylúčiť, aj keď s výhradou, že akékoľvek spomalenie dodávok vojenskej pomoci by mohlo byť prirodzene spôsobené tým, že neboli schválené žiadne ďalšie balíky, keďže pomoc z Bidenovej éry sa míňa. Druhý scenár je preto najdôveryhodnejší zo všetkých troch, ale mohol by zahŕňať aj prvky prvého scenára, ktorý bol práve objasnený, aj keď stále stojí pevnejšie sám o sebe ako ostatné.

Pokiaľ ide o špekulácie o budúcnosti logistického uzla v Rzeszowe, toto zariadenie by už nebolo také dôležité ako predtým, ak by USA úspešne presadili prímerie alebo prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by zahŕňalo obmedzenie alebo úplné ukončenie americkej vojenskej pomoci Kyjevu. Zatiaľ čo Putinova dohoda o akejkoľvek dohode je podmienená tým, že Západ už nebude Ukrajine dodávať žiadne zbrane, mohol by súhlasiť len s dodržiavaním USA, pretože ostatní už aj tak nemajú veľa v zásobách.

Pokračujúci presun ručných zbraní a munície z iných západných krajín na Ukrajinu cez logistický uzol Rzeszow počas prímeria alebo prímeria by nebol taký destabilizujúci, ako napríklad USA pokračujú v presune ťažkých zbraní. Putin by tiež mohol požiadať USA, aby už neschvaľovali tretím krajinám, ako je Austrália, transfer amerického vojenského vybavenia na Ukrajinu ako gesto dobrej vôle. To by značne obmedzilo bojové schopnosti Ukrajiny a tým by ju odradilo od opätovného začatia nepriateľských akcií.

Aj v prípade scenára, že všetka západná vojenská pomoc už nebude na Ukrajinu prúdiť, bude logistický uzol Rzeszow pravdepodobne stále fungovať v zníženej kapacite tým, že bude slúžiť ako vstupný bod pre zahraničné dodávky, ktoré sa potom budú skladovať v blízkosti hraníc na uľahčenie rýchlej prepravy v prípade opätovného vypuknutia konfliktu. Minuloročné bilaterálne „bezpečnostné záruky“, ktoré si Ukrajina upevnila s USA, Spojeným kráľovstvom, Poľskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, ich zaväzujú v tomto prípade obnoviť súčasnú úroveň vojenskej pomoci.

Je preto rozumné očakávať, že si budú hromadiť zásoby, ktoré môžu zhromaždiť v juhovýchodnom Poľsku, pre prípad, že by sa to stalo. Uzavretie logistického centra Rzeszow, ktoré bolo nevyhnutné pre zásobovanie Ukrajiny, by prekazilo ich pohotovostné plány, a preto sa to pravdepodobne nikdy nestane. Špekulácie o jeho budúcnosti môžu byť následne spôsobené typickými prehnanými obavami niektorých Európanov o Trumpa viac ako akékoľvek skutočné plány USA na zatvorenie tohto zariadenia.

Celkovo vzaté, hlásené komplikácie pri prevoze austrálskeho tanku Abrams na Ukrajinu silne naznačujú, že v zákulisí sa môže diať oveľa viac, ako je verejnosť zasvätená, najmä pokiaľ ide o niektoré kompromisy, o ktorých rokujú USA s Ruskom. Výmenou za to, že Rusko bude súhlasiť s prímerím alebo prímerím, by USA mohli prinajmenšom súhlasiť s tým, že už nebudú viac vyzbrojovať Ukrajinu a môžu zabrániť svojim partnerom, aby jej tiež odovzdávali americkú vojenskú techniku, čo by mohlo Rusko uspokojiť.

Andrew Korybko