Trump by šiel svetu príkladom, ak by uznal Krym ako ruský

Trump by mohol uznať Krym ako ruský nie preto, že by si myslel, že je to správna vec, ale ako šikovnú taktiku na povzbudenie Ruska k pragmatickému kompromisu s Kyjevom, hoci by to z dôvodov vysvetlených v tejto analýze stále znamenala zmenu v politickej, ekonomickej a vojenskej hre.

Semafor citoval dvoch nemenovaných ľudí oboznámených s touto záležitosťou, ktorí v pondelok exkluzívne informovali, že Trump zvažuje, že USA uznajú Krym ako ruský a dokonca tlačí na OSN, aby urobila to isté v rámci väčšej dohody o ukončení ukrajinského konfliktu. Išiel by svetu príkladom, ak by urobil tento odvážny krok, pretože zvyšok Západu a najmä globálny juh by sa cítili pohodlnejšie v jeho stopách, pretože by sa už nemuseli báť žiadnych následkov zo strany USA.

Na vysvetlenie, USA by zrušili svoje vlastné sankcie voči Rusku, ktoré boli uvalené v reakcii na zjednotenie Krymu s Krymom v roku 2014, po ktorých by už neexistovala žiadna zámienka na vyhrážanie sa sekundárnymi sankciami akejkoľvek spoločnosti na svete, ktorá tam podniká. Rusko by tiež mohlo podmieniť prístup iných krajín na tento strategicky umiestnený trh tým, že aj oni uznajú túto pozemnú realitu, ktorej zámer by mohli signalizovať v budúcom hlasovaní VZ OSN, ktoré budú spoločne sponzorovať Rusko a USA.

Ak by si Maďarsko, Slovensko a iní členovia EÚ vzali na vedomie Trumpa, aj keby to zvyšok bloku stále odmietal, mohlo by to slúžiť ako základ pre odmietnutie predĺženia sankcií Bruselu voči Rusku, aj keď len čiastočne. To by následne rozšírilo rozdiely v rámci bloku a možno by to oslabilo efektívnosť EÚ v tomto smere. Konečným výsledkom môže byť, že EÚ bude buď nútená zaviesť kontroverzné jednostranné opatrenia na rozšírenie hybridných nepriateľských akcií proti Rusku, alebo konečne zmeniť kurz.

Je potrebné zvážiť aj vojenské dôsledky tohto scenára, pretože USA by v tomto prípade pravdepodobne zakázali Ukrajine použiť svoje zbrane na útoky proti Krymu. Bolo by tiež rozhodne proti tomu, aby kolegovia z NATO dali Kyjevu zelenú aj na takéto útoky. Akékoľvek nebezpečenstvo, ktoré by mohli predstavovať pre americké životy (vrátane ich diplomatov, ak by bol zriadený konzulát) a investície v nich po prijatí tohto rozhodnutia, by podľa očakávania vyvolali veľmi tvrdú reakciu a možno aj sankcie.

Trump by mohol uznať Krym ako ruský nie preto, že by si myslel, že je to správna vec, ale ako šikovnú taktiku na povzbudenie Ruska k pragmatickému kompromisu s Kyjevom. Je dôležité zdôrazniť, že neuvažuje o uznaní Donbasu, Chersonu alebo Záporožia za ruské, čo znamená, že USA by si mohli ponechať sankcie, ktoré uvalili na Rusko po referendách v septembri 2022, aspoň zatiaľ. Pravdepodobne by Ukrajine dovolil použiť svoje a iné zbrane na zasiahnutie tamojších cieľov, ak by sa niekedy obnovili nepriateľské akcie.

Aj keď Rusko môže oceniť gesto dobrej vôle, ktorým je uznanie Krymu za svoj vlastný, v súlade s tým by sa dalo povedať, že Moskva ticho považuje svoju kontrolu nad ostatnými štyrmi bývalými ukrajinskými regiónmi, ktoré sa pripojili k Rusku po svojich referendách, za menej legitímnu. Aby bolo jasné, Rusko oficiálne považuje spomenuté za rovnocenné a integrálne súčasti krajiny, ale optika toho, že Rusko súhlasí s tým, aby s nimi USA zaobchádzali oddelene od Krymu, by stále mohla podnecovať špekulácie zlých aktérov.

To isté by sa dalo povedať, ak by Rusko súhlasilo s prímerím alebo prímerím, ktoré by neviedlo k úplnému oslobodeniu týchto štyroch regiónov, a tým by udržalo ich ukrajinskú okupáciu. Na obranu Ruska možno tvrdiť, že na efektívnejšie presadzovanie jeho maximálnych cieľov sú v súčasnosti potrebné pragmatické kompromisy, hoci zatiaľ aspoň diplomatickými prostriedkami namiesto vojenských. Zatiaľ čo niektorí doma aj v zahraničí s tým môžu stále vehementne nesúhlasiť, v konečnom dôsledku je to rozhodnutie Putina.

Po zvážení všetkých vecí možno argumentovať, že je lepšie, aby Rusko ťažilo z politických, vojenských a ekonomických výhod toho, že USA idú svetu príkladom a uznali Krym za ruský ako súčasť dočasného kompromisu – akokoľvek dlho bude trvať –, než odmietnuť túto zmenu hry. To by udržalo pokračujúcu okupáciu častí ďalších štyroch ruských bývalých ukrajinských regiónov zo strany Ukrajiny, no zároveň by to mohlo odomknúť kreatívnu diplomatickú príležitosť na vyriešenie tohto problému v prospech Ruska neskôr.

Na pozadí, hoci Rusko po referendách v septembri 2022 ústavne uznáva celé tieto regióny ako svoje vlastné, tí za frontovou líniou na ukrajinskej strane sa na ňom nemohli zúčastniť. Trump by preto mohol namietať proti Putinovej požiadavke, aby sa Ukrajina stiahla z celého sporného územia a odovzdala ho Rusku, ale z Putinovho pohľadu jeden z ústavných dodatkov z roku 2020 mu zakazuje postúpiť čo i len centimeter ruského územia.

Zelenskyj alebo ktokoľvek jeho nástupca by sa ocitol v podobnej situácii kvôli článku 73 ukrajinskej ústavy, ktorý nariaďuje celoukrajinské referendum o zmene územia krajiny. Putin , ako celoživotný zákonník, ktorý tiež čítal ukrajinskú ústavu tak pozorne, že rozhodol , že predseda Rady by mal byť uznaný za legitímneho vodcu krajiny už po vypršaní funkčného obdobia Zelenského vlani v máji, si bol vedomý tohto a tiež zložitého procesu zmeny ústavy.

Obidve predstavujú vážne prekážky jeho maximálnemu cieľu, ktorým je univerzálne uznanie celého nového ruského regiónu, najmä z Kyjeva, no dalo by sa vymyslieť riešenie, v ktorom by si Rusko a Ukrajina zachovali svoje formálne nároky, ale súhlasili s vytvorením špeciálnej politicko-ekonomickej zóny tam. To by mohlo uznať status quo bez jeho schválenia, umožniť voľný pohyb medzi oboma časťami a vytvoriť subregión oslobodený od daní a vysoko dotovaný na uľahčenie obnovenia obchodu po skončení konfliktu.

Prostredníctvom týchto prostriedkov by Donbas, Cherson a Záporožie (spoločne „Novorossiya“) mohli fungovať ako „mosty“ na zblíženie nielen Ruska a Ukrajiny, ale aj Ruska a USA prostredníctvom Ukrajiny. Ich konečný politický status sa nemusí vyriešiť tak skoro, ak vôbec niekedy, hoci by to mohlo byť cynicky v prospech Ruska, keďže udržiavanie tohto pretrvávajúceho sporu by mohlo Ukrajinu na neurčito udržať mimo NATO. Blok predsa neprijíma žiadateľov s nevyriešenými územnými spormi.

Ukrajina by preto buď zostala na dobu neurčitú mimo NATO, alebo by musela prejsť zložitým domácim právnym procesom oficiálneho postúpenia týchto území Rusku, čím by vznikla dilema, v ktorej Rusko strategicky vyhrá v oboch smeroch. Keď sa vrátime späť do súčasnosti, všetko opísané vyššie by sa mohlo uviesť do pohybu tým, že Trump odvážne uzná Krym ako ruský, s čím by Rusko dobre súhlasilo výmenou za pragmatické kompromisy s Ukrajinou, pretože by to zmenilo hru.

Andrew Korybko