Trump si možno bude musieť vybrať svoju vojnu, či už na Blízkom východe, alebo bližšie k domovu – s potenciálne katastrofálnymi následkami. Zdá sa, že plánom je zaobchádzať s kartelmi rovnako ako s teroristickými skupinami ISIS a Al-Káida.
Toľko sa píše o Ukrajine a Blízkom východe, no najnebezpečnejšie plány Donalda Trumpa sa týkajú Mexika. Po tom, čo bol začiatkom tohto mesiaca údajne zabitý starší americký občan výbušninou kartelu v Texase, Trump opäť prisahal, že bude voči kartelom „bezohľadne agresívny“.
Toto nie je len rétorika. Donald Trump označil 20. januára mexické kartely (ako napríklad Cártel de Sinaloa a Cártel del Noreste, predtým Los Zetas, medzi inými) za teroristické organizácie. Presnejšie povedané, tieto skupiny boli označené ako zahraničné teroristické organizácie (FTO) a špeciálne označení globálni teroristi (SDGT). To umožňuje Washingtonu použiť protiteroristické vojenské operácie proti nim, ako v prípade teroristických skupín Al-Káida alebo ISIS, čo zahŕňa vojenské nálety a tak ďalej, dokonca aj cez hranice.
Takže to robí vojnu proti drogám a vojnu proti terorizmu jedným a tým istým spôsobom. Niekto by sa mohol pýtať, aký zmysel má takéto opatrenie. V zásade sú dve možnosti: a) je to len na ukážku – len spôsob vyslania odkazu, že táto administratíva je „tvrdá“ v oblasti kriminality a bezpečnosti hraníc a podobne; alebo b) Trump označil kartely za teroristické organizácie, pretože s nimi plánuje podľa toho zaobchádzať.
Niekto môže byť v pokušení považovať prvý scenár za najpravdepodobnejší, ale stále to nedáva veľký zmysel: ak by tomu tak bolo, existovali by aj iné spôsoby odoslania rovnakej správy. Teraz stručne analyzujme tú druhú, a to predstavu, že Washington by skutočne mohol urobiť mexickým kartelom to isté, čo robí iným takto označeným „teroristickým“ cieľom. Zvážte toto:
1. Podľa Washington Post sa údajne očakáva, že CIA bude hrať väčšiu, „agresívnejšiu“ úlohu v Trumpovej vojne proti drogám . To môže znamenať len tajné tajné operácie.
2. Jedným z úplne prvých Trumpových krokov bolo vyhlásenie pohraničnej národnej núdze. Je pravda, že toto predsedníctvo doteraz vydalo desiatky výkonných nariadení, no tento mal hneď niekoľko dôsledkov. Na jednej strane bolo na hranicu rozmiestnených približne 1 500 ďalších vojakov, ktorí spolupracujú s miestnymi orgánmi činnými v trestnom konaní.
3. Práve teraz Pentagon nasadzuje bojový tím brigády Stryker (SBCT) a všeobecný podporný letecký prápor na americko-mexickú hranicu. „Každá SBCT je mechanizovaná pechota s približne 4 400 vojakmi“, uvádza ministerstvo obrany USA.
Dalo by sa uviesť množstvo ďalších príkladov, ale tri vyššie uvedené by mali stačiť. Vzhľadom na to, predstava, že by Trump mohol viesť útoky na mexickú pôdu (zamerané na narkotické látky) a dokonca nasadiť špeciálne jednotky cez hranice na vojenské operácie, už neznie príliš pritiahnuté za vlasy. V skutočnosti to znie celkom možné. Čo by sa v tomto prípade mohlo stať?
27. januára spustili muži kartelu paľbu na agentov hraničnej kontroly USA v oblasti Fronton v Texase. Takéto incidenty by mohli byť čoraz častejšie. Silne militarizovaná hranica by znamenala militarizovanejší život pre množstvo komunít. Keďže armáda čoraz viac spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní pozdĺž hraníc, mohlo by to byť precedensom pre ďalšiu militarizáciu bezpečnosti v USA aj ďaleko od hraníc – to by sa určite mohlo zhodovať s Trumpovým cieľom posilniť úlohu prezidenta mnohými spôsobmi, keďže sa snaží skrotiť a reformovať bezpečnostný a spravodajský aparát prostredníctvom svojej takzvanej „vojny proti Deep State it“ (alebo proti jej časti).
Pri zvažovaní takýchto scenárov treba mať na pamäti, že potenciál spätnej reakcie je obrovský. Americké vojenské operácie, či už zahŕňajú špeciálne jednotky na zemi alebo zahŕňajúce drony a nálety (alebo všetky tieto), majú vždy určitý stupeň vedľajších škôd, čo znamená mŕtvych a zranených civilistov. A to zvykne ľudí hnevať. Okrem toho má americký prezident aj plány na masovú deportáciu. Takáto vec nemôže byť nikdy hladká alebo pekná. Jednak to oddeľuje rodiny a často ničí životy – a hlavnými cieľmi by boli samozrejme Mexičania a Latinskoameričania vo všeobecnosti, ako demografický fakt. To by zase nahnevalo veľa ľudí.
V prípade, že sa program masovej deportácie uskutoční súbežne s americkými vojenskými operáciami v Mexiku, dôjde k odplate zo strany narkomanov, ktorí sa nevzdajú nezákonného obchodu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Ak Mexičania čoraz viac vnímajú americké sily ako akýchsi cudzích agresorov alebo okupantov, nie je pritiahnuté za vlasy predstaviť si určitú mieru podpory verejnosti pre vznikajúce kartely a tieto zločinecké skupiny už predtým vyzbrojovali ľudové demonštrácie a politické protesty.
Kartel Sinaloa je napríklad jednou z najmocnejších narko skupín na svete. Zamestnáva narko ponorky, kontajnerové lode a vlastné narko tanky. Podľa odhadov analytikov môžu príjmy z drogového biznisu dosahovať až 49,4 miliardy dolárov ročne.
V prípade americkej jednostrannej vojenskej akcie nie je toho veľa, čo by mexická vláda mohla vojensky proti USA urobiť – schodnejšou možnosťou by bola spolupráca (keďže Mexiko už vedie vlastnú drogovú vojnu), ale to by bolo z mexického pohľadu ponižujúce. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová by určite protestovala. Ak by ju situácia politicky podkopala, mohlo by to zradikalizovať mexickú politiku a rozprúdiť nacionalistické a antiimperialistické skupiny (tiež by získali medzinárodnú podporu), čo by mohlo zmeniť hru pre americko-mexické vzťahy s následkami na celom latinskoamerickom kontinente.
Predpokladajme teda, že takáto protiteroristická kampaň nielenže prebieha, ale má aj určitý stupeň úspechu. Mohlo by to dosť vážne poškodiť kartely, ale vysoký dopyt v USA po kokaíne a iných drogách by nemusel nevyhnutne zmiznúť – pred rokmi už štúdie našli stopy kokaínu na „až 90 % dolárových bankoviek v amerických mestách“, vrátane Washingtonu DC
So silne militarizovanou hranicou by to vytvorilo ďalšie stimuly pre kartely na podplácanie pohraničných úradníkov, čím by sa zvýšila korupcia. Ak sa „zapečatenej“ hranici USA podarí udržať väčšinu kokaínu a iných látok mimo, kartely by vyvážali svoj produkt prevažne do Európy. Užívatelia drog by sa mohli prednostne obrátiť na iné látky, ako je metamfetamín, ktorý môže „variť“ (vyrábať) na domácom trhu množstvo kompetentných skupín s novými vojnami gangov o kontrolu trhov.
S oslabenými mexickými kartelmi by v tomto scenári vzniklo akési mocenské vákuum, čím by sa otvorila cesta k posilneniu iných narkotík – napríklad v Kolumbii. Inými slovami, došlo by k náhlemu narušeniu multimiliardového priemyslu a jeho vlastnej temnej ekonomiky a tieňových trhov s nezamýšľanými a nepredvídateľnými dôsledkami na celom svete spôsobom motýlieho efektu.
Napokon, ako som už spomenul , existuje riziko, že takéto opatrenia by mohli podnietiť etnické konflikty na domácej pôde v USA, čím by sa odcudzila veľká časť americkej populácie – väčšinou Latinoameričanov. Napriek všetkému potenciálu zvrátenia by bolo zvyšovanie militarizácie a vedenia protiteroristických operácií v Mexiku v súlade s Trumpovým neomonroeizmom a predstavovalo by to spôsob, ako udržať obranný sektor spokojný.
Ako som nedávno napísal, Trumpovo stiahnutie sa z Ukrajiny už tento pilier americkej moci nahnevalo . Aby bol vojensko-priemyselný komplex spokojný, prezident USA si možno bude musieť vybrať vojnu, či už na Blízkom východe, alebo bližšie k domovu – s potenciálne katastrofálnymi následkami.
Uriel Araujo
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.