MOKRÝ SEN ANDREJA DANKA O VLÁDE JEDNEJ STRANY? ĎAKUJEM, NEPROSÍM.

Mentálne výlety Andreja Danka už dávno nie sú hodné seriózneho komentára, ale to, kam uletel v dnešných Sobotných dialógoch, si v ponovembrovej politike nedovolil ani ten najvykričanejší extrémista. V jednej chvíli sa úplne opustil a povedal, že demokracia nie je vhodná forma vlády a že Slovensku by stačila jedna politická strana. Tieto jeho čoraz častejšie úlety nie sú náhodné a predstavujú skutočnú úroveň myslenia tejto bizarnej postavičky našej politickej scény. Nestálo by to za reč, keby Danko nebol súčasťou vládnej koalície a neovplyvňoval svojimi extravagantnými nápadmi jej rozhodnutia. Na stole je napríklad návrh SNS na obmedzenie preferenčných hlasov vo voľbách, ktoré ostatní koaliční partneri pod tlakom neochotne podporili. Je to nielen posilnenie partokracie na úkor slobodného rozhodnutia jednotlivca, ale ďalšie oslabenie demokracie, ktorú by tento Cicero z Revúcej tak rád zničil, keby mal tú moc.

Pripomínam, že od roku 2000, kedy bol prijatý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nebola prijatá žiadna právna norma, ktorá by posilňovala demokratické mechanizmy, naopak, demokracia sa neustále okliešťuje. Viem, že likvidácia demokratického zriadenia je mokrý sen extrémistov všetkých farieb, ale nedajme sa pomýliť. Čoraz viac ľudí je sklamaných z výsledkov ponovembrového vývoja a volá po vláde pevnej ruky, ktorá by tu urobila poriadok. Lenže naše súčasné problémy nespôsobila príliš veľká demokracia, ale jej nedostatok. Po krátkom závane demokratického nadšenia moc až príliš rýchlo prevzali sily, ktoré sa nachádzajú mimo volených štruktúr. Demokracia sa stala iba formálnou fasádou partokratického a neskôr oligarchického až plutokratického systému. To, že verejné peniaze nejdú tam, kam treba, nie je vina demokracie, ale naopak, dôsledok systému, v ktorom občania majú svoje životy čoraz menej vo svojich rukách.

Sklamanie by nás nemalo viesť k skratkovitým riešeniam. Demokraciu netreba okliešťovať a ničiť, ale naopak rozširovať a prehlbovať. Obohacovať ju o prvky participatívnej, priamej a ekonomickej demokracie. Väčšina ľudí to však nechápe. Ešte stále si myslia, že rozhodujú zvolení politici, hoci sú to zvyčajne len najaté bábky, atraktívni vyjednávači oligarchie s verejnosťou. Iste, najefektívnejšou formou vlády bol osvietenský absolutizmus. Preto bola cisárovná Mária Terézia taká úspešná, lebo počas celej jej štyridsaťročnej vlády ju nebrzdil v nápadoch žiaden parlament, ani iný štátny orgán. Lenže Mária Terézia bola výnimočná žena a nedemokratický režim nám štatisticky len málokedy vygeneruje výnimočných lídrov. Vygeneroval by nám väčšinou len takýchto mocibažných rytierov smutnej postavy, akým je kapitán Andrej Semafor Danko.

Preto sa nedajte pomýliť. Jednoduché riešenia neexistujú. Je iste smutný pohľad na to, že svätyňu demokracie, parlament, ktorého dnešné 178. výročie si poslanci ani len nepripomenuli, v súčasnosti obsadili blázni, extravagantní psychopati a až na výnimky tí najhorší z nás. Dejiny nás učia, že mokrý sen extrémistov o vláde jednej strany, ku ktorému sa dnes priznal Andrej Danko, nás nepriviedol k blahobytu a zlatému veku, ale vždy len k teroru, útlaku a neslobode. Jedine v takom režime by táto politická mŕtvola mala šancu zažiariť. Ďakujem, neprosím.

Eduard Chmelár