ZÁCHYTKY – HORÚCA TÉMA DNEŠKA :)

K tejto spoločensky mimoriadne aktuálnej téme týchto dní by som sa ako zarytý abstinent nemal vôbec vyjadrovať. Lebo ak o niečom viem, že som to v živote nepotreboval a potrebovať nikdy nebudem, je to záchytka.

Nuž ale ako vidíte, toto je Slovensko – jedna utešená a veselá krajina pohostinných ľudí, dobrých vín, tuhej slivovice, lásky k špiritusu a konzumácie alkoholu ako súčasti nášho tradičného štýlu života. Medzi kadečo, čo tu v minulosti bolo ale sa z nejakého dôvodu nerozumne pozrušovalo, patrili aj záchytky. Každé väčšie mesto by malo mať záchytku, a možno aj nejednej dedine by sa zišla, aspoň s občasnou víkendovou prevádzkou. Lebo tu sa vždy pilo, pije sa a piť sa bude, kým svet svetom bude. Občas až do nemoty. Ale nie každý keď sa totálne spije je nemý alebo roztomilý, práve naopak. Sú ľudia, ktorí sú inak za bežných okolností vcelku priateľskí a príjemní, pokiaľ nemajú vypité, ale akonáhle sa ožerú, stávajú sa z nich agresívne zvery. Chlap ešte ako tak, spije sa ako čík a zapára do každého lebo sa zrazu chce s niekým biť, ale videl som takto opitú aj ženu. Poviem vám, bol to hrozný pohľad. Už bola z krčmy dvesto metrov ďaleko ale ešte ju bolo počuť bliakať a vyspevovať lesom. Čo tá stvárala v tom šenku, to sa tak ľahko nevidí. A čo som v tej krčme robil ja, môže sa niekto kľudne pýtať? No chodil som do neďalekej krčmy na čapovanú kofolu, mávali ju tam znamenitú, ale krčmár zomrel a je to odvtedy zavreté.

Čo tam tá na mol ožratá žena pod obraz boží stvárala, na to nikdy nezabudnem. Štamgasti chlapi čo tam sedeli a boli pri svojich pivách s vodkou alebo rumom vcelku neškodne zhrčení do kúta, iba čumeli na tú divošku, kým ja som sa išiel pred ňou schovať do druhej miestnosti, ktorá bola prázdna, aby si ma nevšimla a nezačala zapárať aj do mňa. Potom odišla a keď som šiel k výčapu zaplatiť za kofolu, opýtal som sa dnes už nebohého krčmára, čo to pre boha bolo zač. A on na to „No, a ona pritom nie je vôbec z našej farnosti“. Z našej farnosti….. takto zaujímavo štylizovanú odpoveď som nečakal. Takže bola z inej farnosti a ja viem aj z ktorej, krčmár mi to prezradil.

Ale naspäť k tým neexistujúcim záchytkám. Reč je tu teraz aj na tej najvyššej parlamentnej a ministerskej úrovni, vrátane nervóznych televíznych štúdií, že po incidentoch na centrálnych prímoch nemocníc treba znovu založiť staré dobré záchytky. Ale kto to má urobiť, kto to má financovať a kde taká záchytka má vôbec byť? Za komanča s tým nikdy problém nebol, ale teraz je. Vallo má peňazí v hlavnom meste dosť, nech to založí a dohliada na to osobne. Minister Šaško, inak rozumný a sympatický človek, musí sa uznať, že na toho mal Pellegrini výnimočne šťastnú ruku pri zostavovaní kandidátky, a ja s ním v tomto prípade súhlasím hoci nie je lekár, je tej odbornej mienky, že záchytka by nemala byť organickou súčasťou nemocnice. Lenže čo ak takému ožranovi ide pre otravu alkoholom o život, aj tak to potom musí riešiť nejaký lekár so sestrou, prípadne s nejakými statnými ošetrovateľmi. Kde ich ale v tejto konsolidačnej dobe miliardových ukrajinských balíčkov zobrať a kto ich zaplatí? ZMOS? Nebláznite! A bude taká záchytka, za predpokladu že ju po dlhých ťahaniciach aj kdesi založia, permanentne obsadená ožranmi a tým pádom rentabilná? Nie, rentabilná nikdy nebude, lebo záchytka je vo svojej podstate taká nevďačná a ekonomicky stratová investícia do služieb občanovi.

A čo ak sa u nás ožerie nejaký agresívny Rakúšan alebo Ír, čo sa aj stalo, pošleme ho v takom stave domov do Viedne alebo do Írska? Ja by som navrhoval prepraviť ho na rakúsku alebo írsku ambasádu v Bratislave, nech si to vyriešia tam. Veď aj brankár Hašek je tej mienky, že každý reprezentuje svoj štát, tak nech to rieši príslušný domovský štát ožratého cudzinca. Nech je ako chce, záchytky tu jednoducho potrebujeme, to je fakt s ktorým nič nenarobíme.

Michal Zoldy