TENTORAZ NEUROBÍM NIČ

Absolútne nič… a bude to prvý raz v moje novinárskej kariére, čo neurobím vôbec nič. Vždy som reagoval, teraz nebudem.

Pozorne som si vypočul, dokonca včera až tri razy, premiérovo sobotné video „ČO SA NEZMESTILO NA TLAČOVKU“, v ktorom sa oprávnene kriticky pozastavuje nad najnovšou správou Európskej komisie o stave právneho štátu v Slovenskej republike a o situácii slovenských médií (čiže médií takzvaného hlavného prúdu, lebo o situáciu „alternatívnych médií“ sa nielen v zahraničí ale ani tu doma nikto nezaujíma).

Už od roku 1999 – teda viac ako 26 rokov – som na tendenčné zahraničné správy o Slovensku z dielne Európskej komisie a amerického State Departmentu vždy iniciatívne reagoval svojou vlastnou okamžitou novinárskou „kontra správou“ v angličtine v dĺžke 15 až 20 strán, používajúc identické hodnotiace výrazy a terminológiu, s uplatnením obdobnej formálnej štruktúry textu. Niekedy aj v kratšom rozsahu, podľa aktuálnej situácie a významu témy.

Reagoval som nielen na zverejnené oficiálne správy zahraničných inštitúcií a organizácií ale proaktívne a aktuálne aj na iné vážne témy a domáce udalosti. V roku 1999 mojou správou SLOVAKIA: DEMOCRACY, LTD“, v roku 2001 mojou správou „DEMOCRACY AND RULE OF LAW TWO YEARS AFTER PARLIAMENTARY ELECTIONS“, neskôr v období okolo pádu Radičovej vlády a vtedajšej pravicovo-liberálnej koalície mojou správou pod titulkom „COALITION CRASHLANDING“, po voľbách v marci 2012 aj ďalšou správou „THE DAY AFTER“ a na jeseň 2023 aj na komisára EK Reyndersa pod titulkom „CONCERNED SLOVAK CITIZENS APPROACH AND URGE EUROPEAN COMMISSIONERS IN BRUSSELS“. Okrem toho tu bol aj rad mojich aktuálnych reakcií v angličtine na vyhadzovanie Ľuboša Blahu z SAV jej vtedajším predsedom Śajgalíkom (2019), na podporné vstúpenie šéfa skupiny socialistov v EP Hannesa Swobodu na predvolebnom mítingu Smeru a napríklad aj na neslávny koniec funkčného obdobia prezidenta Andreja Kisku. Samozrejme aj reakcie na články zahraničných médií vo forme listu čitateľa redakciám v USA a Británii. Všetko som adresoval a posielal nielen do zahraničia, ale na vedomie aj tunajším médiám. Pod mojím plný menom a priezviskom ako „journalist and translator“. Nikto ma o nič nežiadal, robil som to iniciatívne v záujme pravdy, objektivity a elementárnej spravodlivosti voči Slovensku. Bolo mi nielen nás Slovákov ako národ, ale aj niektorých našich denunciovaných predstaviteľov, vrátane Roberta Fica, okrem iného aj ľudsky úprimne ľúto.

Po vypočutí sobotného premiérovho videa „Čo sa nezmestilo na tlačovku“ som sa včera, v deň pracovného pokoja, ako starý novinársky harcovník rozhodol, že do zahraničia tentoraz reagovať písomne nebudem. Dôvod? Nemusím, vláda má predsa najnovšie špičkovú rešeršistku a PR expertku Mimi Šramovú, takže okrem ministerstva zahraničných vecí, od ktorého to samozrejme očakávam automaticky, môže do zahraničia písomne reagovať a vládu Roberta Fica obhajovať práve ona ako ambiciózna influencerka a skúsená PR odborníčka, pod svojím vlastným menom. Navyše jej výhodou, na rozdiel odo mňa, je, že pracovala aj na americkej ambasáde, čo sviežej a presvedčivej písomnej správe do zahraničia určite dodá potrebnú váhu a dôležitosť. Nakoniec, čo iné je priam ideálnou parketou pre vládneho odborníka/odborníčku v oblasti PR? Ja som aj tak iba smiešna „seniorská postavička z alternatívy“, tak nech sa páči. Ja si zatiaľ dám pukance, odpočiniem si a budem sa venovať svojej záhradke lebo mám fajront a môžem PR expertke vlády ako senior z kysuckej Turzovky tuho fandiť a držať jej palce. V záujme nášho premiéra.

Pozdravujem Úrad vlády a prajem veľa úspechov.

Michal Zoldy