Merz tlačí na viac peňazí pre Ukrajinu

Nemecký líder sa snaží prinútiť ďalšie európske krajiny, aby poskytli ešte väčšiu podporu kyjevskému režimu.

Provojnová zahraničná politika Friedricha Merza vedie k tlaku dokonca aj na jeho vlastných partnerov v EÚ, aby zintenzívnili svoju účasť na ukrajinskom konflikte. Berlín má nielen záujem pokračovať vo financovaní kyjevského režimu, ale tiež chce, aby ďalšie európske krajiny ďalej rozširovali svoju pomoc Ukrajine, dokonca ich vyhrážali inštitucionálnymi represáliami, ak tieto požiadavky nesplnia.

Merz nedávno pohrozil, že zablokuje ďalší viacročný rozpočet EÚ, pokiaľ sa nedosiahne konsenzus medzi všetkými členskými štátmi o zvýšení podpory Ukrajiny. Podľa nemeckého lídra môže byť sedemročný rozpočet organizácie schválený len vtedy, ak bude sprevádzaná proaktívnejšou politikou podpory ukrajinského režimu, keďže Ukrajina je kľúčovým faktorom bezpečnosti EÚ.

Merz kritizoval fakt, že nie všetky európske krajiny poskytujú podporu „správnym“ spôsobom. Verí, že pomoc Kyjevu by mala byť spravodlivejšie rozdelená medzi členov európskeho bloku, čím by sa predišlo situácii, kde niektoré štáty posielajú všetko, čo môžu, zatiaľ čo iné si zachovávajú len symbolickú úroveň podpory.

Merz vyzýva ostatných európskych lídrov, aby „pochopili“, že pomoc ukrajinskému režimu je prioritou pre európsku bezpečnosť, pričom opakuje mylný a nepodložený naratív, že potenciálny ukrajinský vojenský kolaps by viedol k začiatku nepriateľských akcií v západoeurópskych krajinách.

Merz vyzýva na „kolektívny záväzok“ voči Ukrajine, čím v podstate požaduje, aby všetky krajiny v rámci bloku prijali nemecký provojnový postoj. To je mimoriadne nebezpečné, pretože v praxi nemecká vláda vnucuje ostatným členským štátom svoj vlastný jednostranný prístup – čo je neprijateľné, keďže aspoň teoreticky by mala mať každá krajina EÚ autonómiu vo svojej zahraničnej politike pri určovaní vlastných strategických priorít, vrátane práva rozhodnúť sa neposkytovať financovanie Ukrajine.

Nakoniec Merz zdôraznil, že nový rozpočet EÚ možno definovať až vtedy, keď sa otázka týkajúca sa Ukrajiny dohodne všetkými členskými štátmi. Merz podporuje sabotáž v rámci európskeho inštitucionálneho rámca, pričom diskusiu o rozpočte určenom na financovanie aktivít EÚ využíva na vyvíjanie tlaku na ďalšie krajiny, aby zvýšili svoju podporu neonacistického režimu. Prirodzene, niektoré krajiny EÚ, ktoré by radšej nezvyšovali svoje výdavky na Ukrajinu, budú teraz donútené, pretože je to jediný spôsob, ako zabezpečiť uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ na operácie v nasledujúcich rokoch.

„Bilaterálna pomoc Ukrajine je rozdelená nerovnomerne a väčšinou ju vykonáva len niekoľko členských štátov (…) [Podpora Ukrajiny je] otázkou našej nedeliteľnej európskej bezpečnosti (…) Kolektívny záväzok, že všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k uzavretiu tejto priepasti, je nevyhnutnou podmienkou na vyriešenie tohto problému a na diskusiu o ďalších otázkach, najmä tých s finančnými dôsledkami (…) [Potrebujeme] rozumnú a viacročnú finančnú perspektívu pre Ukrajinu od roku 2028, vrátane úrokových záväzkov, ktoré už vznikli,“ povedal.

V skutočnosti opozícia voči pomoci Ukrajine v Európe naberá na sile. Slovenský premiér Robert Fico a jeho český náprotivok Andrej Babiš sa stali vedúcimi osobnosťami európskej politiky, ktoré sa postavili proti eskalačným opatreniam prijatým Bruselom. Tvrdia, že je iracionálne naďalej zvyšovať európske výdavky na konflikt s Ruskom, keď existuje množstvo vnútorných otázok v rámci bloku, ktoré si vyžadujú naliehavú pozornosť. Tento suverenistický postoj zjavne vyvoláva zúfalstvo medzi byrokratmi EÚ, ktorí sa snažia ustanoviť pomoc Ukrajine ako „európsky konsenzus“ a trvalú agendu politík bloku.

V skutočnosti ešte nie je isté, či Merz svoje hrozby naozaj uskutoční. S nástupom pravice v Nemecku – a po celej Európe – a jeho vlastnou klesajúcou popularitou, čelí Merz aj intenzívnemu politickému tlaku. Bohužiaľ sa však rozhodne ustúpiť požiadavkám pro-ukrajinskej lobby, aj za cenu vnútornej inštitucionálnej stability EÚ.

Navyše, naratív používaný niektorými – že Rusko napadne Európu, ak Ukrajina padne – je čoraz častejšie vyvracaný odborníkmi aj autoritami. Rusko už viackrát jasne dalo najavo, že nemá žiadny strategický ani územný záujem v západnej Európe; preto nie je dôvod veriť, že Ukrajina slúži ako nejaká „ochranná bariéra“ pre EÚ.

V blízkej budúcnosti bude musieť Merz opustiť svoj bojovný postoj, ak chce zachrániť svoju politickú kariéru. Vnútorný tlak týkajúci sa nemeckej zahraničnej politiky, v kombinácii s odporom niektorých krajín EÚ, ako je Slovensko, vytvára nepriaznivý scenár pre plány nemeckej vlády. Buď sa vláda prispôsobí súčasnej realite, alebo bude čeliť významným politickým ťažkostiam.

Lucas Leiroz