Čurille Sabotovi hrozí až dvanásťročný trest

PREDSLOV: OBŽALOVANÁ ČURILLA SABOTA: HROZÍ MU NATVRDO BASA

Len pripomínam, že druhotriedna čurilla Milan Sabota čelí hrozbe prvotriedneho trestu odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov.

Natvrdo! (Nepodmienečne.)

Druhotriednej čurille Milanovi Sabotovi hrozí prvotriedny trest odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov. S pomocou prokurátora Kuruca a sudcu Klimenta poslal do neústavnej väzby advokáta Paru. Vyšetrovateľ inšpekcie navrhuje Sabotu obžalovať. Ostatné čurilly a advokát Kubina z toho majú hlavy v smútku.

Prehovorí Sabota?

Čurilly a ich advokát Peter Kubina vedia, že majú obrovský problém. Sabota je najslabším článkom ich nebezpečného zoskupenia. Aj preto ho Kubina obletuje, poskytuje mu nielen právnu, ale aj psychologickú pomoc. Ak by sa Sabota zlomil a začal rozprávať, čurilly by viac nemohli pokojne spávať, aj keď majú obrovskú podporu politickej opozície a riadiacich orgánov z radov progresívnych médií.

Sabota si možno bude chcieť dohodnúť miernejší trest alebo aspoň uzavrieť dohodu o vine a treste. Čurilly vedia, čo to znamená. Konverzia čurilly Sabotu na kajúcnika Sabotu by sa nezaobišla bez rozsiahlych výpovedí. Najmä o nezákonnej činnosti čuríll, ktorá je predmetom vyšetrovania inšpekcie v kauze Kajúcnik.

Sabota má dôvernú vedomosť o čurillých spôsoboch stíhania vopred vybraných osôb. Príkladom je neústavné väzobné stíhanie advokáta Mareka Paru v kauze s označením Kaifáš. Hlavným podozrivým a jediným navrhnutým na obžalobu v tomto prípade je práve Sabota.

Kauza advokáta Paru

Zmysel protispoločenského konania Sabotu nie je možné pochopiť bez krátkej rekapitulácie prípadu advokáta Mareka Paru. (Do detailov som sa kauze venoval článkom tu a podcastom tu.) Advokátova trestná vec má desaťročnú históriu. Para obhajoval istého Ľuboša Vargu, podozrivého z daňovej trestnej činnosti. Vec mal v dozore politický aktivista špeciálnej prokuratúry Vasil Špirko, ktorý tvrdil, že podozrivý Varga prejavil záujem o spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Výmenou za miernejší trest vraj poskytol informácie o korupčnej trestnej činnosti ministrov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Špirko zhrnul údajné vyjadrenia perspektívneho kajúcnika do zápisnice o trestnom oznámení. Písomnosť obsahovala aj podpis Ľuboša Vargu.

Vývoj udalostí ukázal, že Varga zápisnicu o podaní trestného oznámenia nepodpísal. Šifra musela byť sfalšovaná. Varga tvrdil, že to, čo je uvedené v zápisnici, nikdy nepovedal. Keďže text vyhotovil prokurátor-aktivista Špirko, je aj zrejmé, že bol jediným podozrivým z falšovania podpisov aj vymyslenia obsahu zápisnice. Logickým vyústením situácie bolo trestné oznámenie na Špirka, podané Vargovým advokátom Parom.

Špirka následne trestne aj disciplinárne stíhali, ale vec bola z jeho pohľadu úspešne uprataná pod koberec. Posmelený úspechom prešiel do protiofenzívy podaním trestného oznámenia na Mareka Paru, ale aj predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, ktorí sa podieľali na jeho stíhaní. Špirko sa dožadoval, aby boli temné sily potrestané nielen za krivé obvinenie a zneužitie právomoci verejného činiteľa, ale aj za nebezpečné prenasledovanie a sabotáž. Aké rozmery musí mať Špirkovo ego, ak sa domnieva, že tí, čo mu privodili trestné stíhanie, spáchali sabotáž, teda úmyselne poškodili ústavné zriadenie a obranyschopnosť Slovenskej republiky marením dôležitej úlohy štátneho orgánu?

Spisy 143 a 47

Bolo by to na zasmiatie, avšak Špirkovo trestné oznámenie po viacerých peripetiách pristalo na stole vyšetrovateľa majora inžiniera Sabotu. Namiesto vybavenia záležitosti odmietnutím trestného oznámenia, začal pod číslom vyšetrovacieho spisu PPZ-143/NKA-BA2-2021 (ďalej len spis 143) viesť stíhanie za zločin krivého obvinenia. Odvtedy sa začali diať neuveriteľné veci:

V rámci spisu 143 nebol nikto obvinený, trestné stíhanie bolo vedené takzvane len vo veci. Sabota spis ukončil 16. februára 2022 vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania, pretože „skutok nie je trestným činom“ a nebol ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu na ďalšie konanie (postup podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku). V tejto fáze príbehu vykonávala dozor nad trestným konaním prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. Monika Jankovská (nemýliť a nespájať so slávnejšou menovkyňou!).

Čo to znamená?

Z uznesenia jednoznačne vyplýva, že advokát Marek Para sa podaním trestného oznámenia na prokurátora-aktivistu Špirka nielenže nedopustil krivého obvinenia, ale podľa Sabotu nespáchal ani žiaden iný trestný čin. To je z hľadiska ďalšieho vývoja príbehu dôležité.

Sabota len dva dni po zastavení trestného stíhania, 18. februára 2022, si písomne vyžiadal zaslanie listinných podkladov z uzavretého spisu 143. V tom istom prípise žiadal o zaslanie niektorých podkladových materiálov zo spisu Očistec vrátane prepisov ilegálne získaných obrazovo-zvukových záznamov z loveckej chaty v Čifároch. Sabotovi dožiadanie odsúhlasil nadriadený Čurilla. Sabota následne 25. marca 2022 vydal na úplne rovnakom skutkovom základe ako v prípade ukončeného spisu 143 uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Zrodil sa nový spis číslo PPZ-47/NKA-BA2-2022 (ďalej len spis 47).

Čo to znamená?

Sabota si vyžiadal podklady zo spisu 143 sám od seba, pretože len dva dni predtým zväzok ukončil konštatovaním, že skutok, za ktorý bolo vedené trestné stíhanie, nie je trestným činom. V rozpore s tým vydáva v rámci spisu 47 uznesenie o začatí trestného stíhania za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Vo svete čuríll môže ten istý vyšetrovateľ vyjadriť v jednom konaní presvedčenie, že skutok podania trestného oznámenia na Špirka nie je trestným činom, a v inom konaní s rovnakým skutkovým základom tvrdiť, že ide o zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Sabota odstavuje Paru

Dňa 20. apríla 2022 vydal Sabota uznesenie o obvinení Paru zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Uvedeného zločinu sa mal dopustiť tým, že „v presne nezistenom dni pred dátumom 18. 7. 2016“ mal spolu s ďalšími osobami, ako sú Peter Hraško, Tibor Gašpar a ďalší, navodiť situáciu umožňujúcu trestné stíhanie Špirka a zamedziť mu tým vykonávanie prokurátorského dozoru vo viacerých kauzách, medzi iným aj vo veci údajného korupčného konania ministrov Kaliňáka a Počiatka. Sabota v uznesení tvrdil, že advokát Para vedome pomáhal členom zločineckej skupiny, zloženej z osôb Norbert Bödör, Tibor Gašpar, Peter Hraško, Dušan Kováčik a ďalších. Skutok opisovaný v spisoch 143 a 47 je úplne rovnaký. Sabota len tvrdí, že kým prvý spis nepopisuje žiaden trestný čin, zmenou čísla došlo aj k výmene reality, teda k založeniu, zosnovaniu a podporovaniu zločineckej skupiny.

Čo to znamená?

Už začína byť zrejmé, prečo si Sabota okrem podkladov zo spisu 143 vyžiadal do nového spisu 47 aj materiály z Očistca. Paru potreboval spojiť so zločineckou skupinou. Očistec bol na to ako stvorený. Stíhanie za zločineckú skupinu v roku 2022 znamenalo, že dozor nad vecou už nevykonávala krajská prokuratúra, ale Lipšicova špeciálna prokuratúra. Bola to pointa Sabotových manévrov so spismi. Lipšicovci boli spolupáchateľmi čuríll. Čím väčšia špinavosť a právna zvrhlosť, o to bola aj väčšia istota, že špeciálna prokuratúra bude excesy podporovať. Doplňme, že dozor v trestnej veci obvineného Mareka Paru vykonával Lipšicov oddaný lokaj JUDr. Vladimír Kuruc a čiastočne aj JUDr. Matej Izakovič.

Ak by Sabota používal mozog, nemusel krkolomne ukončovať spis 143 a zakladať zväzok 47. Postačilo zmeniť právnu kvalifikáciu skutku z krivého obvinenia na zločineckú skupinu a automaticky by krajskú prokuratúru v dozore vystriedala špeciálna. Lenže Sabota mozog nepoužíval a vďaka tomu máme dostatok dôkazov o jeho nezákonnej činnosti.

Deň po obvinení Paru, 21. apríla 2022 Sabota advokáta zadržal, doručil mu uznesenie o vznesení obvinenia a zároveň spracoval podnet na vzatie do väzby. Ako inak, dôvody väzby boli kolúzne. Lipšicov lokaj Kuruc si Sabotov podnet osvojil, avšak sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Mgr. Miroslav Mazúch to videl inak. Paru do väzby nezobral. Prokurátor podal sťažnosť a uspel. Dôvodom bol nešťastný fakt, že na najvyššom súde o sťažnosti rozhodoval senát Juraja Kliemta. Neomylne poslal Paru do väzby. Kliment advokátovi na cestu do žalára pribalil dnes už okrídlený výrok o zdvihnutom prste, čím dal nepokryte najavo, že na ľudí, ako je Špirko, sa trestné oznámenia podávať nesmú.

Kliment však povedal aj niečo iné. V uznesení prokurátora a vyšetrovateľa upozornil, že v priebehu prípravného konania bude prichádzať do úvahy zmena kvalifikácie zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny na krivé obvinenie.

Čo to znamená?

Okrem očividného faktu, že Para išiel do väzby, rozhodnutie Klimentovho senátu advokátovi znemožnilo obhajovať klientov obvinených v politicky motivovaných trestných veciach pod označeniami Očistec, Judáš, Dobytkár. Sabota bol spolu s Ďurkom a Čurillom jedným z troch vyšetrovateľov Očistca. Čurilly nepochybne vychádzali z predpokladu, že obmedzením osobnej slobody Gašparovho a Bödörovho advokáta si uľahčia život. Prokurátor Kuruc im maximálne vyšiel v ústrety. Sudca Mazúch sa vzpriečil, no čurilly napokon podržal Kliment. Na druhej strane zmienka o tom, že prichádza do úvahy zmena právnej kvalifikácie zo zločineckej skupiny na krivé obvinenie zjavne signalizovala, že

• Kliment netušil o pôvodnom spise 143, teda o zastavení trestného stíhania práve za krivé obvinenie;
• aj jakobínsky sudca Kliment chápal, že obvinenie zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je pritiahnuté za vlasy a nemôže dlhodobo obstáť.

Kaifáš

Podozrenie, že čurilly považovali Paru za nepríjemnú prekážku napredovania kauzy Očistec, podporuje aj názov policajnej akcie namierenej proti advokátovi: Kaifáš. Para je židovského pôvodu. Vo výbere krycieho mena vidí antisemitizmus čuríll. Môže mať pravdu, ale ak by bol antisemitizmus jediným motívom, čurilly mohli siahnuť po inom biblickom židovskom mene.

Prečo sa teda rozhodli práve pre Kaifáša?

Odpoveď na túto otázku sa musí začať inou otázkou: Kto bol Kaifáš? V Ježišových časoch bol veľkňazom, predsedal židovskej veľrade zvanej Veľký sanhedrin. Kaifáš patril k aristokratickej vrstve saducejov spolupracujúcej s rímskou koloniálnou vládou. Veľkňaz Kaifáš počas nočného výsluchu pred veľradou obvinil Ježiša z rúhania sa Bohu a následne vyvíjal tlak na rímskeho miestodržiteľa Piláta, aby nariadil Kristovo ukrižovanie.

Až teraz si môžeme odpovedať na otázku, prečo čurilly vybrali meno Kaifáš na označenie akcie spojenej s Marekom Parom. Zjavne ho vnímali ako kolaboranta s inou mocou, akej slúžili oni. Kaifáš slúžil Rimanom, čurilly slúžili Matovičovmu režimu a v ich očiach advokát Para kolaboroval s opačnou stranou politickej barikády, teda Gašparom a spoločníkmi. Kaifáš vydal Ježiša na smrť, podľa čuríll Para poskytovaním právnych služieb ľuďom spojeným so Smerom zabíjal revolučnú spravodlivosť doby. Kaifáš predseda sanhedrinu rovnako, ako bol Para právnym mozgom porád Roberta Fica a ďalších osôb v loveckej chate v Čifároch.

Kaifáš bol kľúčovou politickou a náboženskou postavou Izraela Ježišových čias. Para bol kľúčovou postavou obhajoby Gašpara a Bödöra. Rozdiel spočíva v tom, že čurilly ako Kaifáš vydali Paru napospas Klimentovi, aby ho uvrhol do temnice a uľahčil im dosahovanie cieľov v právnych močariskách Očistca.

Obhajca Mandzák

A teraz naspäť k spisom 143 a 47.

Po vzatí do väzby Parovu obhajobu prevzal Michal Mandzák. V počiatočnej fáze trestného konania netušili o existencii spisu 143, ktorý Sabota uzavrel uznesením o zastavení trestného stíhania konštatujúc, že skutok nie je trestným činom.

Keď Mandzák študoval spis 47, všimol si v ňom nezaradený dokument vsunutý v euroobale. Išlo o nariadenie šéfa Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. Rastislava Remetu z apríla 2021, ktorým uložil vyšetrovateľovi opätovne prešetriť krivé obvinenie údajne spáchané na aktivistovi Špirkovi. Keďže Parovi bolo za rovnaký skutok vznesené obvinenie v apríli 2022, teda presne o rok neskôr, Mandzák sa Sabotu opýtal, ako bolo vybavené Remetovo nariadenie. Sabota povedal, že vec riešil on. Priznal dokonca aj to, že konanie malo číslo 143 a spis ukončil uznesením o zastavení trestného stíhania. Sabota navyše Mandzákovi prisľúbil, že mu spis 143 predloží. Lenže sľub nikdy nedodržal a v tom aj spočíva podstata jeho obvinenia a návrhu na podanie obžaloby.

Hľadanie spisu 143

Para a jeho advokát Mandzák sa dovedna štyrikrát dožadovali predloženia spisu 143. Sabota im nikdy nevyhovel. Keď bol opakovane konfrontovaný s otázkou, ako ukončil pôvodné vyšetrovanie, odmietol odpovedať. Poprel aj pôvodné priznanie sa k zastaveniu stíhania.

Na zverejňovanie uznesení vyšetrovateľov sa nevzťahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Para s Mandzákom nemali na Sabotu žiadnu páku. Neskôr si uvedomili, že ak bolo pôvodné trestné stíhanie zastavené, Špirko proti tomu takmer určite podal sťažnosť a o nej musel rozhodnúť prokurátor. Verejnosť má právo podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám požiadať o sprístupnenie anonymizovaných uznesení prokurátorov. Touto krkolomnou cestou sa Para dostal k uzneseniu prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava Moniky Jankovskej o odmietnutí Špirkovej sťažnosti. Z dokumentu vyplynuli dve podstatné skutočnosti.

Prvá: Sabota naozaj ukončil pôvodné konanie pod číslom 143 zastavením stíhania. Na základe toho obvinený a advokát logicky usúdili, že v spise 143 existujú dôkazy v prospech Paru, inak by stíhanie nebolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Druhá: Sabota začal nové trestné konanie 47 skôr, ako bolo právoplatne ukončené pôvodné konanie 143, pretože prokurátorka vybavila Špirkovu sťažnosť až v apríli 2022, ale on vydal uznesenie o začatí trestného stíhania v totožnej veci už v marci 2022. Z prehľadu udalostí jasne vyplýva, že Sabota pôvodné konanie uzavrel preto, lebo sa chcel zbaviť dozoru krajskej prokuratúry a novým stíhaním vo veci zločineckej skupiny založiť príslušnosť lipšicovcov, aby mohol navodiť formálne, materiálne a politické podmienky vhodné na obmedzenie osobnej slobody advokáta Paru.

Lipšicov lokaj Kuruc

Sabota ignoroval všetky žiadosti o sprístupnenie spisu 143. Para preto zvolil inú taktiku. Požiadal o prepustenie z väzby, o čom opäť rozhodoval sudca Mazúch. Para v priebehu konania o väzbe navrhol, aby sudca prerušil výsluch a uložil prokurátorovi povinnosť pripojiť k spisu 47 aj spis 143. Sudca oponoval konštatovaním, že prerušenie konania potenciálne predĺži jeho pobyt vo väzbe. Para reagoval, že dlhší pobyt vo väzbe mu nebude prekážať, ak dosiahne sprístupnenie spisu 143, pretože vo zväzku môžu existovať dôkazy v jeho prospech.

Mazúch sa nechal presvedčiť. Neverejné zasadnutie vo veci väzby dňa 14. júna 2022 prerušil a nový termín stanovil na 21. júna. Prokurátorovi uložil, aby do 16. júna doručil kompletný spis, teda aj zväzok 143. Kuruc uloženú povinnosť nesplnil. Do stanoveného termínu súdu nepredložil kompletný spis. Namiesto toho deň pred pokračovaním rozhodovania o Parovom osude, 20. júna 2022 sám príkazom prokurátora rozhodol o prepustení advokáta z väzby.

Kuruc nariadil prepustenie Paru na slobodu aj napriek tomu, že len niekoľko dní predtým vehementne trval na tom, že kolúzne dôvody obmedzenia osobnej slobody ostali nezmenené. Medzi 14. a 20. júnom sa dôkazná ani procesná situácia vôbec nezmenila. Tak prečo Kuruc nariadil prepustenie Paru na slobodu? Odpoveď je jednoduchá a pozostáva z troch častí:

Po prvé, Kuruc celý čas vedel o spise 143, aj keď v trestnom konaní vedenom proti Sabotovi nepravdivo tvrdil, že o jeho existencii nemal vedomosť. Vedel, že vo svetle pôvodného spisu stíhanie Paru nemôže obstáť z právneho ani skutkového hľadiska. Prokurátor preto chcel zabrániť tomu, aby sa k spisu dostal Para.

Po druhé, Kuruc nechcel ani to, aby sa k spisu 143 dostal sudca Mazúch, ktorý poznal Klimentovo konštatovanie o možnosti zmeny právnej kvalifikácie zo zločineckej skupiny na krivé obvinenie. Zo spisu 143 však vyplývalo, že za krivé obvinenie už raz bolo zastavené stíhanie, pretože skutok nie je trestným činom. Ak by to vyšlo najavo v konaní o väzbe, sudca Mazúch by s Kurucom vyrazil dvere a ešte by aj spochybnil dôvodnosť trestného stíhania.

Po tretie, z predchádzajúceho bodu vyplýva, že Kurucovi záležalo na udržaní stíhania Paru. Radšej sa zmieril s jeho prepustením na slobodu, ako by mu mal sudca povedať, že za daných okolností je celé trestné konanie vedené proti prominentnému advokátovi obyčajný komplot.

Postup prokurátora Kuruca je neobhájiteľný. Napriek tomu na rozdiel od Sabotu nielenže nie je trestne stíhaný, ale Žilinka voči nemu nevyvodil ani disciplinárnu zodpovednosť. Darmo bude generálny prokurátor zverejňovať slaboduché vyhlásenia o neprijateľnosti slovných útokov na prokurátorov. Systematicky kryje nezákonnosti lipšicovcov, nemôže sa preto čudovať, že verejnosť na to reaguje expresívne. Ak chce Žilinka vyčítať komukoľvek tvrdý slovník na adresu prokuratúry, mal by si najprv pozametať pred vlastným prahom a vydať Lipšicovu mafiu do rúk spravodlivosti.

Usvedčený Sabota

Zdá sa, že prinajmenšom nateraz môžeme počítať s vyvodením zodpovednosti aspoň voči Sabotovi, hlavnému podozrivému v prípade nezákonného stíhania advokáta Mareka Paru. Postup druhotriednej čurilly by bolo možné ešte dlho rozoberať z mnohých pohľadov. Jeden je obzvlášť veľavravný: spôsob, akým Sabota inšpekcii odôvodňoval ukončenie jedného spisu, založenie druhého a zmenu právnej kvalifikácie skutku.

Sabota tvrdil, že už v priebehu pôvodného konania avizoval prokurátorke Jankovskej potrebu stíhať Paru nie za krivé obvinenie, ale za zločineckú skupinu. Inšpekcia vypočula aj doktorku Jankovskú, ktorá Sabotovo tvrdenie v plnom rozsahu poprela. Uviedla, že druhotriedna čurilla jej zmenu právnej kvalifikácie neavizovala. Môžete si povedať, že tu stojí Sabotovo tvrdenie proti tvrdeniu Jankovskej, ale nie je to tak. Prokurátorkinu výpoveď podporujú materiálne dôkazy:

Musíme si pripomenúť, že Sabota predsa vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania s konštatovaním, že stíhaný skutok nie je trestným činom. To je prvý materiálny dôkaz, že pravdu nehovorí on, ale doktorka Jankovská. Druhým materiálnym dôkazom je rozhodnutie prokurátorky o zamietnutí sťažnosti akože poškodeného aktivistu Špirka proti Sabotovmu uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Jankovská sa stotožnila s právnym názorom Sabotu, že stíhaný skutok nie je trestným činom. Ak by zastávala názor, že skutok je trestným činom, ale je potrebné zmeniť právnu kvalifikáciu, Špirkovu sťažnosť by neodmietla, vrátila by vec Sabotovi a prikázala by mu konať znova a rozhodnúť.

V pôvodnom konaní 143 boli do spisu zabezpečené z kauzy Očistec svedectvá kajúcnikov Makóa a Slobodníka. Nevyplývali z nich žiadne skutočnosti odôvodňujúce vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči Parovi. Napriek tomu Sabota považoval za potrebné kajúcnikov znova vypočuť v rámci spisu 47. Ide nielen o nelogický, ale aj mimoriadne podozrivý postup, pretože neexistoval žiaden dôvod domnievať sa, že ak v prvom konaní nevyplynuli zo svedectiev Makó a Slobodníka žiadne podstatné skutočnosti, v novom konaní môžu výrazne zmeniť dôkaznú situáciu v neprospech Paru.

Ak si Sabota myslel, že Makó a Slobodník by predsa len mohli vedieť viac, ako pôvodne uvádzali, mal ich vypočuť v pôvodnom konaní. Následne mohli byť výpovede porovnané a v rámci otázok aj vykonané odstraňovanie rozporov.

Lenže Sabota sa rozhodol starý spis ukončiť a v novom spise vypočuť Makóa a Slobodníka znova. Zároveň starý spis pred Parom utajil, čím obvinenému nedal možnosť porovnať zápisnice zo spisu 143 so zápisnicami zo spisu 47 a poukazovať na prípadné rozpory vo výpovediach. Tomu sa odborne hovorí porušenie práva obvineného na obhajobu.

Sabotove vyhliadky

Na základe popísaného postupu je možné konštatovať, že Sabota sa usvedčil z nelogického a nezákonného konania. Vedome a z vlastnej vôle vytváral „vhodné“ podmienky na stíhanie a väzobné obmedzenie osobnej slobody advokáta Paru. Robil to aj napriek vedomosti o tom, že stíhaný skutok nie je trestným činom. V spolupráci s prokurátorom Kurucom sa navyše pokúsil podstatné okolnosti prípadu utajiť pred Parom aj pred súdom. Ide o okolnosť posilňujúcu podozrenie, že sa dopustil spáchania zločinov zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Všetky zadovážené dôkazy jasne naznačujú záveru, že Sabota neumožnil Parovi oboznámiť sa so spisom 143, čím bránil obvinenému v získaní dôkazu. Bez pochybností je tiež zrejmé, že uvedeného konania sa dopustil ako verejný činiteľ, čím s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou spáchal zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Sabotovo konanie preukazuje úmysel spôsobiť Parovi škodu nezákonným vytvorením podmienok na jeho väzobného stíhanie, čím vykonával právomoc spôsobom odporujúcim zákonu s úmyslom zmariť alebo sťažiť obvinenému uplatnenie jeho základných práv a slobôd, v tomto prípade práva na obhajobu. To zodpovedá všetkým pojmovým znakom zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Ak sa prokurátor stotožní s návrhom na podanie obžaloby a súd ju aj prijme, Sabotovi pri tejto právnej kvalifikácii bude hroziť trest odňatia slobody od sedem do dvanásť rokov. Podanie obžaloby je v tomto prípade vysoko pravdepodobné, pretože dozor konajúci prokurátor je viazaný právnym názorom generálnej prokuratúry vyjadreným v upovedomení o odmietnutí podnetu Sabotovho advokáta Kubinu na zrušenie trestného stíhania jeho klienta postupom podľa § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku. Generálna prokuratúra označila stíhanie druhotriednej čurilly za dôvodné a Kubinov podnet za neopodstatnený. Podaniu obžaloby by preto nemali stáť v ceste žiadne prekážky.

Generálna excelencia Žilinka

V pôvodnom prípade Mareka Paru boli prijaté dve súdne rozhodnutia. Jedným je nález ústavného súdu o tom, že jeho väzba bola neústavná. Druhým je uznesenie Špecializovaného trestného súdu o odmietnutí obžaloby prokurátora Kuruca na advokáta Paru. Súd neprijal obžalobu z dôvodu porušenia práva na obhajobu. Kuruc podal proti neprijatiu obžaloby sťažnosť, avšak najvyšší súd rozhodnutie špecializovaného súdu potvrdil. Po vrátení spisu vyšetrovateľovi bolo v roku 2025 stíhanie Paru právoplatne zastavené.

Obe vyššie uvedené súdne rozhodnutia umocňujú dôvodnosť podozrení vznesených proti Sabotovi. Bol to predovšetkým on, kto sa vrchovate pričinil o vytvorenie podmienok na uvalenie neústavnej väzby a o odopretie práva na obhajobu obvinenému advokátovi Parovi.

Samozrejme, mal aj spolupáchateľa v osobe prokurátora Kuruca, ale lipšicovci sú v čase panovania generálnej excelencie Žilinku nedotknuteľní.

Peter Tóth