Žilinka už mohol a mal byť dávno odvolaný

PREDSLOV: STRČIŤ ŽILINKU DO VÄZBY NIE JE ILÚZIA, ALE ZÁKONNÁ MOŽNOSŤ

Keďže 66. epizóda podcastu Ďateľ k veci mala široký ohlas divákov a poslucháčov, ponúkam návod na väzobné stíhanie Maroša Žilinku aj priaznivcom písaného slova.

Niektorí tvrdia, že je to ilúzia. Nesúhlasím. Stíhanie aj väzobné zadržanie Žilinku je zákonne možné.

Inou vecou je otázka, či existuje aj vôľa.

Nedostatok vôle neznamená, že väzobné stíhanie, obžalovanie, odsúdenie a odvolanie generálneho prokurátora nie je uskutočniteľné.

——-

Ak by ministri spravodlivosti a vnútra spolu s prezidentom nespali, Žilinka už dnes nemusel byť generálnym prokurátorom. Lenže spali, preto dnes musíme mať túto zložitú konverzáciu.

Logické otázky

Nečinnosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku vo vzťahu k vážnym a spoľahlivo zdokumentovaným podozreniam z porušovania zákona prokurátormi zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry vyvoláva obrovskú a oprávnenú frustráciu nezanedbateľnej časti verejnosti. Ľudia si kladú logické otázky:

Prečo nikto nevyvodzuje voči Žilinkovi disciplinárnu alebo trestnoprávnu zodpovednosť?

Nie je možné generálneho prokurátora odvolať?

Aké sú možnosti nápravy krytia deformácií právneho štátu vybranou skupinou prokurátorov alias lipšicovcov?

Podľa ústavy a zákonov prichádzajú do úvahy disciplinárne potrestanie, trestné stíhanie, odsúdenie a v konečnom dôsledku aj odvolanie generálneho prokurátora. Je to komplikovaný proces, čo je z určitého pohľadu správne, pretože žiadna vládna moc nemôže na základe politického rozhodnutia zbaviť funkcie generálneho prokurátora a vynucovať si poslušnosť orgánov činných v trestnom konaní. Na strane druhej zložitý proces odvolávania generálneho prokurátora bráni rýchlemu a účinnému vykonaniu nápravy, ak najvyšší predstaviteľ ochrany zákonnosti neplní zákonom predpísané povinnosti.

Ministri Susko a Šutaj-Eštok

V prípade Žilinku situáciu komplikuje okolnosť, že najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky, ktorí majú nielen kompetencie, ale aj rozsiahly aparát na spracovanie a podanie kvalifikovaných disciplinárnych alebo trestnoprávnych podnetov, sú úplne pasívni. Ministri spravodlivosti a vnútra Boris Susko a Matúš Šutaj-Eštok zbor úradníkov, schopných zhromaždiť dostatok dôkazov o úmyselných porušeniach zákona prokurátormi špeciálnej prokuratúry, najmä Lipšicom a jeho poddanými Repom, Šúrekom, Harkabusom, Masárom, Kyselom a ďalšími.

Obaja ministri sú obklopení právnikmi, ktorí dokážu odborne vyhodnotiť nezákonnosť konania prokurátorov aj kvalifikovať, akých disciplinárnych a trestnoprávnych previnení sa dopúšťa Žilinka, ak proti lipšicovcom nevyvodzuje zákonnú zodpovednosť. Informácie o podozrivých aktivitách prokurátoroch špeciálnej prokuratúry sa nachádzajú vo viacerých vyšetrovacích zväzkoch: Očistec, Božie mlyny, Búrka, Víchrica, teraz už aj Kajúcnik či technické spisy. Minister spravodlivosti má k viacerým prístup, pretože je adresátom žiadostí o podanie dovolania. Z toho vyplýva, že na nedostatok informácií alebo neprístupnosť spisov sa nemôže vyhovárať.

Ak by boli Susko a Šutaj-Eštok aktívni, čo absolútne nie sú, nazbierali by dostatok podkladového materiálnu na začatie procesu odvolávania generálneho prokurátora, pretože vo vyvodzovaní zodpovednosti za porušovanie zákona lipšicovcami zlyháva na plnej čiare. Žilinka to robí vedome, vôľovo a úmyselne. Ministri spravodlivosti a vnútra by mohli v tejto veci postupovať v dvoch smeroch súčasne.

Žilinka vo väzbe?

Prvý smer by mohol vyzerať nasledovne:

Na základe zmapovania dostatočne veľkého počtu porušení zákona lipšicovcami, za ktoré Žilinka nevyvodzuje zodpovednosť, by bolo možné podať kvalifikované a výživne odôvodnené trestné oznámenie. Je takmer isté, že generálny prokurátor by sa postaral o skončenie podania v koši. Žilinka má dostatok pák na udusenie požiaru v zárodku. Napriek tomu by trestné oznámenie nebolo márne. Dokumentovanie procesu pozametania prípadu pod koberec by mohlo viesť k získaniu ďalších dôkazov, použiteľných v budúcnosti, teda v čase, keď už Žilinka nebude stáť na čele prokuratúry.

Podanie trestného oznámenia má zmysel aj preto, lebo nie je možné vylúčiť, že prípad by bol pridelený normálnemu vyšetrovateľovi, čo by mohlo viesť k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania aj vzneseniu obvinenia generálnemu prokurátorovi. Bolo by nesmierne zaujímavé pozorovať, ako sa Žilinkovi sluhovia, akým je okrem mnohých iných bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta, postarajú o zrušenie obvinenia a akými floskulami to odôvodnia. Aj popísaný vývoj by bol zdrojom množstva podnetov a dôkazov pre budúcnosť.

Nebuďme však úplní pesimisti. Existuje priaznivejší scenár vybavenia trestného oznámenia. Vyšetrovateľ obviní Žilinku a spracuje podnet na vzatie generálneho prokurátora do väzby, pretože existuje hrozba pokračovania v trestnej činnosti aj ovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní, svedkov a ďalších podozrivých. Je totiž isté, že Žilinka by aj po vznesení obvinenia kryl nezákonnosti lipšicovcov, teda by zneužíval právomoc verejného činiteľa. Z toho vyplýva jasná hrozba pokračovania v trestnej činnosti, čo je zákonný väzobný dôvod. S ohľadom na postavenie generálneho prokurátora v štruktúre orgánov činných v trestnom konaní a s ohľadom na jeho vzťahy so svedkami a podozrivými v osobách lipšicovcov je zrejmá aj hrozba ovplyvňovania a marenia trestného konania. Teda aj zákonný kolúzny dôvod väzby.

Ak by sa prokurátor s podnetom vyšetrovateľa stotožnil, o návrhu na vzatie do väzby generálneho prokurátora by už nemusel podľa aktuálneho znenia ústavy predbežne rozhodnúť ústavný súd (čl. 136 ods. 3 Ústavy SR bol v tomto ohľade zmenený). Predstavme si, že by sudca pre prípravné konanie návrhu na vzatie Žilinku do väzby vyhovel. Znamenalo by to, že vidí dôvody väzby aj považuje trestné stíhanie za dostatočne podložené dôkazmi. Z toho by vyplynuli ďalšie dôsledky:

Generálneho prokurátora by v neprítomnosti zastupoval prvý námestník, čo by mohlo aspoň do určitej miery zmeniť pomery v prospech vyvodzovania zodpovednosti voči lipšicovcom za krivenie spravodlivosti. Tiež by bolo možné očakávať, že pod tlakom okolností a najmä pobytu medzi štyrmi stenami by sa Žilinka vzdal funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky postupom podľa § 8 ods. 2 zákona č. 153/2001 o prokuratúre. Po uplynutí zákonnej lehoty by bola cesta otvorená zvoleniu a vymenovaniu nového generálneho prokurátora.

Menej optimistický variant by nastal, ak by sa Žilinka funkcie nevzdal. Časom by vyšiel z väzby, ale napokon by skončil pred súdom a následne by bol aj právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu. V takom prípade by národná rada postupom podľa § 8 ods. 3 písm. c) zákona o prokuratúre mohla navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie.

Prezident musí byť aktívny

Druhý smer postupu proti Žilinkovi by vyzeral nasledovne:

Ak by boli ministri Susko a Šutaj-Eštok činní, mohli by spoločnými silami spracovať kvalifikovaný podnet na začatie disciplinárneho stíhania Žilinku. Nemajú síce oprávnenie podať disciplinárni návrh sami, ale určite majú právo, ba aj povinnosť spracovať podnet prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Podľa zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom súdnom poriadku disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi vykonáva Najvyšší správny súd SR. Návrh na disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi sú oprávnené podať len dva ústavné orgány (§ 16 písm. a), písm. b) zákona č. 432/2021 Z. z.), ktorými sú buď najmenej tri pätiny poslancov parlamentu, alebo prezident Slovenskej republiky.

Je isté, že pri súčasnom rozložení politických síl by v národnej rade nenašlo spoločnú reč najmenej 90 poslancov. Poslanci opozičného KDH síce boli ochotní hlasovať s koalíciou za novelu ústavy vo veci kultúrno-etických otázok a zase SNS s opozíciou za odvolanie Tomáša Tarabu z funkcie ministra, avšak spoločný postup ohľadom disciplinárneho trestania Žilinku za krytie nezákonností lipšicovcov je vylúčený.

Jedinou realistickou alternatívou začatia procesu disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi Žilinkovi je návrh prezidenta. Peter Pellegrini nemá aparát na spracovanie obsiahleho podania, podloženého dôkazmi z vyšetrovacích spisov. Bez náležitého podnetu ministrov spravodlivosti a vnútra sa prezident jednoducho nepohne. Ani on nie je úplne bezmocný. Prezident sa môže a aj by sa mal obrátiť najmä na ministra spravodlivosti Borisa Suska so žiadosťou, aby spracoval podklady na podanie disciplinárneho návrhu. Prezident musí byť iniciatívny. Ak nie je, nesie zodpovednosť za pretrvávanie marazmu.

Predstavme si, že najvyšší správny súd by uznal Žilinku za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia. Ak by išlo o bežné disciplinárne previnenie, súd by mohol generálneho prokurátora potrestať písomným pokarhaním alebo znížením platu o 15 percent na tri mesiace (§ 189 ods. 1 písm. a, písm. b) zákona č. 154/2001 o prokurátoroch Z. z). Ak by išlo o závažné disciplinárne previnenie, Žilinkovi by bolo možné znížiť plat o 15 až 50 percent najviac na jeden rok (§ 189 ods. 2 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z.), avšak nebolo by ho možné potrestať zbavením funkcie generálneho prokurátora, preložením na prokuratúru nižšieho stupňa ani zbavením funkcie prokurátora, pretože to vylučuje ustanovenie § 189 ods. 3 zákona o prokurátoroch.

Spomínané ustanovenie uvádza, že ak by bolo v disciplinárnom konaní rozhodnuté o tom, že generálny prokurátor spáchal čin, ktorý nie je zlučiteľný s výkonom tejto funkcie, národná rada môže podať prezidentovi návrh na jeho odvolanie. Parlament by v takom prípade konal postupom podľa § 8 ods. 3 písm. g) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Háčik spočíva v tom, že zákon neuvádza definíciu, čo znamená pojem čin nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora. Jedine najvyšší správny súd môže vysloviť, že určité konanie generálneho prokurátora, napríklad Žilinkova nečinnosť vo vzťahu k zjavnému porušovaniu zákona prokurátormi zrušenej špeciálnej prokuratúry, je nezlučiteľné s výkonom funkcie. Až po takomto verdikte by mohol parlament navrhnúť prezidentovi odvolanie Žilinku z funkcie generálneho prokurátora.

O dôkazy nie je núdza

Vo viacerých článkoch a podcastoch som zdokumentoval množstvo dôvodných podozrení z porušovania zákona lipšicovcami. Viaceré som zdokumentoval v knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. Nebudem sa k nim vracať, všetky texty a podcasty sú dostupné buď na stránke Ďateľ, alebo na YouTube kanáli Ďateľ k veci, respektíve v knihe.

V krátkosti zhrniem, že je k dispozícii veľa dôkazov a indícií o poskytovaní nezákonných benefitov kajúcnikom, ako sú Slobodník, Makó, Imrecze, Sklenka, Beňa a ďalšie veličiny politického podsvetia. Za poskytovanie nezákonných benefitov nesú zodpovednosť konkrétni prokurátori a Žilinka voči nim nielenže nevyvodzuje zodpovednosť, ale sa nastolenými podozreniami ani len nezaoberá. Existujú dôkazy o manipulovaní svedkov a zápisníc čurillami za asistencie alebo aspoň s vedomím lipšicovcov. Viď napríklad manipulatívne „tvorenie“ akože trestného oznámenia kajúcnika Makóa, ktoré sa neskôr stalo podkladom na začatie trestného stíhania v kauze Očistec. Žilinka nevyvodzuje zodpovednosť a nepreveruje vzniknuté podozrenia ani v tomto prípade.

Prípad Moniky Jankovskej

Nový príklad podozrivo nežného prístupu prokuratúry ku kajúcnikom súvisí s prípadom niekdajšej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti a bývalej sudkyne Moniky Jankovskej. Sudca špecializovaného trestného súdu Ing. JUDr. Michal Repkovský uznesením zo dňa 12. októbra 2026 odmietol obžalobu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava Mgr. Patrika Hujsu, podanú na Moniku Jankovskú a bývalú sudkyňu Gabrielu Buľubašovú. Dôvody odmietnutia obžaloby spočívali v porušení práva na obhajobu a nesplnení zákonných podmienok náležitého uvádzania benefitov poskytnutých kajúcnikom Vladimírovi Sklenkovi a Miriam Repákovej.

Podstata výhrad sudcu Repkovského spočíva v tom, že zo záznamov o spolupráci nie je dostatočne zrejmé, aké podmienky sú povinní kajúcnici Sklenka a Repáková splniť, aby im boli priznané výhody v trestnom konaní. Záznamy neobsahujú jasné vyhodnotenie miery a kvality spolupráce. Nie je zrejmé, akú pridanú hodnotu priniesli do trestného konania Sklenka s Repákovou a či benefity zodpovedajú významu informácií poskytnutých orgánom vyšetrovania.

Na záznamoch o priznaných benefitoch chýbajú podpisy kajúcnikov, čo nie je len formálny nedostatok. Ak Sklenka a Repáková podpismi nepotvrdili, že sa zaväzujú k spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, môžu si užívať výhody benefitov bez toho, aby výslovne vyjadrili súhlas s plnením zákonných podmienok. Prokurátor do obžaloby neuveriteľne napísal, že nebolo možné bezodkladne zadovážiť podpisy kajúcnikov na záznamy o poskytnutí benefitov, čo sudca s ohľadom na procesný stav trestnej veci Moniky Jankovskej a Gabriely Buľubašovej označil za neudržateľné.

Preložené do laickej reči prokurátor sa usiloval presvedčiť súd, že stihol napísať aj podať obžalobu, zároveň dozerať na údajné plnenie podmienok spolupráce kajúcnikov, len akosi popri obrovskom nasadení nemal čas požiadať Sklenku a Repákovú, aby boli takí láskaví a dali mu po jednom autograme na záznam o poskytnutých benefitoch. Zo záznamu musí byť jasné, že kajúcnik bol s rozsahom a obsahom spolupráce uzrozumený a je nevyhnutné, aby to potvrdil aj podpisom. To nie je len formalita, ale zásadná zákonná podmienka.

Prvý záznam o spolupráci oboch kajúcnikov bol datovaný 13. marca 2024, doplňujúci nesie dátum 9. apríla 2026. Prokurátor potom po viac ako štyroch mesiacoch, presne 28. augusta 2026 podal obžalobu na Moniku Jankovskú a Gabrielu Buľubášovú. Od prvého záznamu o spolupráci po podanie obžaloby uplynulo takmer dva a pol roka. Prokurátor napriek tomu tvrdí, že nebolo možné bezodkladne získať podpisy kajúcnikov a ani nebol schopný súdu predložiť náležité vyhodnotenie ich spolupráce.

Ak prvý záznam o spolupráci pochádza z roku 2024, neznamená to, že Sklenka a Repáková začali až vtedy byť kajúcnikmi. Spísanie záznamu súviselo len s novou úpravou trestných kódexov prijatou v roku 2024. Zo spisu vyplýva, že Sklenka a Repáková sú kajúcnikmi od roku 2020 a odvtedy si aj užívajú rozsiahle benefity.

Preto postup prokurátora Hujsu smrdí. A smrdí o to viac, že kvalita spolupráce Sklenku a Repákovej zjavne nezodpovedá rozsahu benefitov, ktoré im boli poskytnuté. Na dôvažok je potrebné dodať, že prokurátor nebol schopný zrozumiteľne vysvetliť, z akého objektívneho dôvodu nebolo možné zabezpečiť podpisy kajúcnikov a komplexné vyhodnotenie ich spolupráce. Z tohto dôvodu postup prokuratúry smrdí ešte viac.

Sklenka, synonymum korupcie

Osobitnou kapitolou sú dôvodné pochybnosti o zákonnosti benefitov najskorumpovanejšieho sudcu v dejinách Slovenskej republiky Sklenkovi. Kajúcnik má od roku 2020 až do súčasnosti dočasne doložené vznesenie obvinenia postupom podľa § 205 Trestného poriadku. Podľa novej právnej úpravy z roku 2024 sa vzťahujú na tento inštitút určité časové lehoty. Odložiť vznesenia obvinenia je možné na tri mesiace len vtedy, ak by stíhanie kajúcnika „podstatne sťažilo“ objasnenie korupcie a ďalších vybraných skupín trestných činov. Ak by pretrvávali dôvody odloženia vznesenia obvinenia, túto lehotu je možné predĺžiť o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.

Nové časové ohraničenia dočasného odloženia vznesenia obvinenia platia od marca 2024. Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Repkovský odmietol obžalobu okrem iného aj preto, lebo zo spisového materiálu vyplývajú vážne nezrovnalosti v spôsobe predlžovania lehoty odloženia vznesenia obvinenia kajúcnikovi Sklenkovi. Sudca konštatuje, že zostáva otvorenou otázkou, na akom právnom základe sú Sklenkovi aj naďalej poskytované rozsiahle benefity. Prokurátor Patrik Hujsa súdu ani náznakom nevysvetlil dôvody, ktoré by aj naďalej bránili obvineniu Sklenku. Inými slovami prokurátor nepodal presvedčivý dôkaz o tom, že ak by skorumpovaného kajúcnika konečne obvinil, podstatne by to sťažilo objasňovanie trestnej činnosti iných osôb.

Opakovane a osobitne je potrebné zvýrazniť, že Sklenka požíva dobrodenie benefitov od roku 2020 až do súčasnosti. Dodnes nie je trestne stíhaný, aj keď je zrejmé z jeho výpovedí, aj iných dôkazov, že bol na Okresnom súde Bratislava I cárom lokálnej korupcie. Sklenka a korupcia sú v slovenskej kriminalistike synonymami. O to viac bije do očí fakt, že kým napríklad Monika Jankovská trávila dlhé mesiace vo väzbe a sadisti v osobách vyšetrovateľa Petra Juhása a prokurátora špeciálnej prokuratúry Petra Kysela sa jej ešte aj postarali o brutálnu otočku, kriminálnik Sklenka si hovel na slobode, užíval si korupčne nadobudnutý majetok, a to všetko bez vznesenia obvinenia.

V rámci akcie Búrka trčali kvôli Sklenkovi v neústavných väzbách ďalší ľudia, okrem iných aj bývalý sudca David Lindtner. Dnes sú z Búrky právne ruiny. Súdy oslobodzujú, respektíve prokuratúra zastavuje stíhanie jednému obvinenému za druhým, pretože obvinenia sú založené na dôkazných výparoch a Sklenkových lžiach. Ak vo svetle naznačených okolností nie je prokurátor Hujsa schopný súdu jasne vysvetliť povahu, rozsah a význam Sklenovej spolupráce a z nej vyplývajúcich benefitov, je absolútne namieste, že sudca Michal Repkovský mu vrátil obžalobu.

Späť k Žilinkovi

Ako vrátená obžaloba na Moniku Jankovskú a Gabrielu Buľubašovú a ďalšie popisované skutočnosti súvisia s dôvodmi na odvolanie generálneho prokurátora Žilinku?

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava magister Patrik Hujsa je posledným v rade, kto sa podieľal na podozrivo benevolentnom prístupe ku kajúcnikovi Sklenkovi. V Búrke a prípade Moniky Jankovskej sa angažovali viacerí prokurátori zrušenej špeciálnej prokuratúry: JUDr. Valéria Simonová, JUDr. Martin Nociar, JUDr. Peter Kysel a JUDr. Ján Hrivnák.

Všetci nesú zodpovednosť za právne neudržateľné benefity kajúcnikov Sklenku a Repákovej. Sklenku obzvlášť, pretože v jeho prípade nebola zatiaľ vyvodená žiadna trestnoprávna zodpovednosť, aj keď mnohí, ktorých lživo obviňoval, boli oslobodení alebo im bolo právoplatne zastavené trestné stíhanie.

Potom stojí otázka tak, za akú pomoc orgánom vyšetrovania dostal Sklenka benefity, keď jeho údajná spolupráca dodnes neviedla k žiadnym hmatateľným výsledkom?

Ďalšia otázka znie, či Sklenka páchal závažnejšiu trestnú činnosť, akú vraj pomáhal objasňovať.

Do tretice je potrebné pýtať sa, či má Sklenka vôbec nárok na benefity, ak z doterajšieho dokazovania vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava I organizoval a riadil korupčnú chobotnicu?

Generálny prokurátor Žilinka si zakrýva oči pred popísanými faktmi, zapcháva si uši, keď mu to niekto pripomína, a hanebne mlčí, ak sa má vyjadriť, prečo nevyvodzuje voči dôvodne podozrivým prokurátorom žiadnu zodpovednosť. Nestačí, že podáva disciplinárne návrhy za Lipšicove tupé výroky. To je len dymová clona. Žilinka má vyvodzovať zodpovednosť za pochybné šafárenie s benefitmi ešte pochybnejších kajúcnikov. Neurobil to nielen v kauze Búrka, ale ani v žiadnom inom prípade vyvolávajúcom dôvodné podozrenie z nezákonnosti.

Preto je namieste hovoriť o potrebe disciplinárneho aj trestnoprávneho postihu Žilinku. Mali sme možnosť vidieť, že je to mimoriadne komplikovaný a aj časovo náročný proces. Ministri spravodlivosti a vnútra už premrhali čas potrebný na vyvodenie zodpovednosti voči Žilinkovi skôr, ako v januári 2028 opustí úrad. To však neznamená, že vo veci netreba konať. Naopak, je nutné zbierať podklady na podanie kvalifikovaných podnetov, aby mohla byť vyvodená právna zodpovednosť voči Žilinkovi, keď sa z neho stane radový prokurátor alebo cyklista na dôchodku.

Peter Tóth