Černosi v Terchovej

Tento týždeň som cestoval do Jánošíkovho kraja, do okolia Terchovej. Spočiatku som zvažoval, že z domu na hlavnú stanicu pôjdem taxíkom, ale môj ostatný zážitok s Boltom nebol práve najpríjemnejší. Taxikár – cudzinec asi žil u nás už dlhšie, pretože sa dokázal dorozumieť až tromi jazykmi: po svojom, rukami a cez prekladač. Bol arogantný a schopný ma odviezť na hlavnú stanicu cez Břeclav. Proste celé zle. Z celej tej nevraživej situácie mi najmenej prekážalo, že národnosť taxikára sa nedala ani len určiť.

A tak som zvolil MHD.

Emhádečkou na hlavnú stanicu, do Žiliny vlakom zadarmo a ďalej autobusom za eurobubáčiky.

Bol pracovný deň a pri prestupe na Patrónke sa zrazu z jedného autobusu vyrojilo asi pätnásť Uzbekov/Kazachov? Skrátka chlapov vyzerajúcich všetkých navlas rovnako. Akoby ich všetkých vytlačili v 3D tlačiarni podľa Džingischánovej matrice. Boli v pracovnom oblečení a niekam sa ponáhľali.

Z autobusu som vystúpil pod stanicou. Okolo sa na bicykli prehnal Ind s turbanom na hlave a modrou hranatou škatuľou na chrbte. Bol sám, ale inak ich je tu riadny peletón – asi im všetkým počaroval Peter Sagan.

Staničná hala bola naplnená naisto Ukrajincami, pretože všetci rozprávali po rusky. Boli veselí, žartovali a nezdalo sa, že by ich kvárila tá zlá Putinova vojna – s objemnou batožinou sa vracali domov. Sotva na Dušičky, pretože na Ukrajine to majú trochu zložitejšie – rôzne konfesie majú „dušičky“ v rôznych termínoch. Takže cestovali asi len tak просто подивитися.

V Žiline na autobusovej stanici som mal chvíľu čas a tak som si v stánku u albánskeho moslima dal kebab. Hrala mi k tomu balkánska muzika, ktorá znela akoby sa členovia dychového orchestra kotúľali dolu schodmi, ale na žiadnom z nich neprestávali hrať.

Na nástupisku sedel na lavičke a čakal na autobus do Terchovej mladý černoch.

V mojom bratislavskom školopovinnom detstve (teda pred vyše polstoročím) vidieť černocha bola taká rarita ako nájsť školskú jedáleň, ktorá by nemala na jedálničku nenávidené pľúcka na smotane dvakrát do týždňa. A keby černocha stretol na radvanskom jarmoku v roku 1710 Juraj Jánošík, ten by sa možno aj prežehnal.

Dnes černocha stretnete aj v Terchovej.

Aby bolo jasno – neprekáža mi to!

Sám som navštívil vyše sedemdesiat krajín sveta. Cestovanie obohacuje. A dnes sa vzdialenosti skracujú, možnosti dopravy zlepšujú, cestovanie je dostupnejšie. Je logické, že černoch na ulici dnes nevyvoláva senzáciu ako v časoch, keď americký podnikateľ P. T. Barnum v rokoch 1835 – 1836 za vstupné vystavoval černošku Joice Hethovú a propagoval ju ako 161-ročnú bývalú opatrovateľku Georgea Washingtona. A aby jej neuveriteľný vek bol uveriteľnejší, vybil jej pre istotu všetky zuby.

Cudzinci v našich mestách mi neprekážajú, ale odtiaľ potiaľ!

Merkelovej „wir schaffen das“ je pre nás neprijateľné! Progresívcom nielen u nás je to jedno – ideál väčšiny z nich je kozmopolitný človek – svetoobčan. Obyvatelia krajín západnej Európy už možno pochopili, že sú na zlej ceste, ale na zmenu je neskoro. Najviac ohrozené je Švédsko. Demografický model, ktorý vypracoval Institute for Remigration (IFR) uvádza, že rok 2046 bude pre Švédsko znamenať, že počet ľudí so zahraničným pôvodom prekročí 50 % obyvateľstva. Inými slovami Švédi sa už(!) o dvadsať rokov stanú vo vlastnej krajine menšinou.

Krajiny bývalého socialistického bloku ešte rozum nestratili a tejto ceste sa vzpierajú. Najnovšie Poľsko. Ale aj Rumunsko, Bulharsko, Česko, dokonca aj „bývalé východné Nemecko“ a predpokladám, že aj epizóda progresívneho Pétera Magyara v Maďarsku bude krátka.

Sú veci, v ktorých treba zaujať zásadný postoj.  Bez toho, že by bol človek xenofób.

Zdroj: https://pfpf.blog.pravda.sk/2026/11/01/cernosi-v-terchovej/