Chaoticky, skorumpovane, neisto – Amerika ide k voľbám

Ešte včas pred americkými priebežnými voľbami, ktoré sa uskutočnia budúci utorok, náš publicista z USA Patrick Lawrence upozorňuje na to, že voľby v Spojených štátoch sa v dôsledku miliónových volebných kampaní jednotlivých záujmových skupín a vedomých zmien hraníc volebných obvodov zvrhli na frašku demokracie.

V štátoch USA, ktoré sú tu farebne zvýraznené, boli ďalší zástupcovia „naprogramovaní“ (R pre republikánov a D pre demokratov) prostredníctvom gerrymanderingu v rámci prípravy na voľby v polovici volebného obdobia. To mení demokraciu na skutočnú frašku!

Na jar minulého roka, keď už bolo zrejmé, že vládnuca Republikánska strana stráca u amerických voličov popularitu, Donald Trump pohrozil, že zruší parlamentné voľby naplánované na polovicu svojho druhého funkčného obdobia. Zatiaľ čo prezident Trump ústavu aj tak rutinne ignoruje, úplné zrušenie volieb sa rýchlo ukázalo ako krok príliš ďaleko. Tí Američania, ktorí trvajú na tom, aby odovzdali svoj hlas, pôjdu budúci utorok, 3. novembra, riadne k volebným urnám. Len pre upresnenie: ja medzi nich patriť nebudem.

Tieto voľby, takzvané „midterms“ (priebežné voľby), sú podľa môjho názoru trochu ako druhé manželstvá – triumf nádeje nad skúsenosťou. Politické súťaže v Amerike mali viac-menej od vzniku štátu charakter bitiek, v ktorých sa každý vrhá na každého. Existuje dlhý zoznam volieb, ktoré boli ukradnuté, kúpené alebo inak zmanipulované. No priebežné voľby v roku 2026 – tvrdo vybojované a pozorne sledované, keďže je v hre Trumpov osud ako prezidenta a tým aj osud Ameriky – sú najviac sfalšovanými voľbami v mojom živote. Tento verdikt vyslovujem bez váhania.

Často som sa zamýšľal nad tým, ako americký politický proces pôsobí na ľudí, ktorí sú zvyknutí na zákonné pravidlá – na limity výdavkov kandidátov, na obmedzenie dĺžky volebnej kampane pred voľbami a na rozsah, v akom môžu využívať masmédiá na svoju propagáciu. A tak tu uvádzam niekoľko poznámok z krajiny, v ktorej takéto obmedzenia neexistujú a kde vôbec nie je nezvyčajné porušovať zákony alebo ich prekrúcať do nepoznania, aby sa dosiahli ciele hyperambicióznych a mocou posadnutých ľudí – kde peniaze hovoria o mnoho decibelov hlasnejšie a kde je úspech najvyššou odmenou bez ohľadu na to, akým spôsobom bol dosiahnutý.

■

Bola raz doba, keď americký Kongres diskutoval o tom, či by sa mali obmedziť sumy peňazí, ktoré možno vynaložiť na podporu konkrétneho kandidáta na verejnú funkciu. Pri spätnom pohľade pochybujem, že tieto debaty, ktoré siahajú do obdobia po afére Watergate v 70. rokoch, boli niekedy vedené tak vážne, ako sa vtedy zdalo, pretože úradujúci zákonodarcovia mali schváliť zákony, ktoré by boli pre nich samotných mimoriadne nevýhodné. Nech je to akokoľvek, odkedy Najvyšší súd v široko sledovanom rozhodnutí z roku 2010 rozhodol, že peniaze predstavujú formu prejavu názoru, a preto ich nemožno obmedzovať, neexistujú už žiadne vážne snahy o reformu financovania volebných kampaní.

Dovoľte mi tento posledný bod zopakovať pre tých, ktorým sa zdá neuveriteľný: v Amerike sa peniaze považujú za formu slobody prejavu a prvý dodatok ústavy zakotvuje slobodu prejavu ako neodňateľné právo.

Dňa 21. októbra Federálna volebná komisia (FEC) oznámila, že kandidáti uchádzajúci sa o funkciu v rámci priebežných volieb minuli na svoje kampane 2,86 miliardy dolárov. Z toho 1,83 miliardy dolárov minuli kandidáti na kreslá v Snemovni reprezentantov, teda v dolnej komore Kongresu, a 1,03 miliardy dolárov kandidáti do Senátu. Kedysi to boli odborové zväzy a rôzne lobistické skupiny – výrobcovia všetkých druhov, farmári, zdravotné poisťovne či Wall Street –, ktoré vynakladali najväčšie sumy. Hoci tieto záujmové skupiny stále vystavujú šeky, Američania dnes hovoria o „triede darcov“, ktorú tvoria predovšetkým miliardári zo Silicon Valley, mediálni magnáti a, na túto skupinu nesmieme zabudnúť, bohatí sionisti a proizraelské loby, na čele s AIPAC.

Aby som túto myšlienku dokončil: miliardári zo Silicon Valley, mediálni magnáti a bohatí sionisti sú viac než len zriedka tie isté osoby.

Minulý týždeň volebný cyklus roku 2026 prekonal doterajší rekord a stal sa najdrahšou volebnou sezónou v amerických dejinách. Najviac ma zaráža, ako vecne a bez emócií mainstreamové médiá informujú o absolútne zavrhnutiahodnej prítomnosti peňazí v americkej politike. „Kde sa strany vo volebnej reklamnej vojne pred priebežnými voľbami navzájom predbiehajú vo výdavkoch,“ hlásal minulý týždeň jeden z titulkov denníka The New York Times. Takéto chladné spravodajstvo o úplne nedemokratickej realite je príznačné. Z informovania mainstreamových médií implicitne vyplýva, že strana, ktorá vyzbiera viac peňazí, 3. novembra pravdepodobne zvíťazí, a že je to vlastne v poriadku.

Mimochodom, denník The New York Times si vypracoval vlastné výpočty finančných tokov počas kampane pred priebežnými voľbami. Zdá sa, že kandidáti na senátorské kreslá tentoraz minuli 2,4 miliardy dolárov, teda viac než dvojnásobok sumy, ktorú uviedla FEC. Podľa výpočtov Times minú kandidáti v priebežných voľbách roku 2026 celkovo 3,9 miliardy dolárov ešte predtým, než buď zvíťazia, alebo prehrajú.

■

Praktika známa ako „gerrymandering“ je pomenovaná po Elbridgovi Gerrym, ktorý ako guvernér štátu Massachusetts v roku 1812 podpísal zákon, ktorým nanovo určil hranice volebných obvodov v štáte v prospech Demokraticko-republikánskej strany, predchodkyne dnešnej Demokratickej strany. Takto vytvorený volebný obvod mal tvar salamandry, z čoho vznikol dnešný názov tohto javu.

V Spojených štátoch sa kongresové volebné obvody prekresľujú po sčítaní obyvateľstva, ktoré sa koná raz za desať rokov, ak si to zmeny v rozložení populácie vyžadujú. Cynické zneužívanie prekresľovania volebných obvodov je však javom, ktorý sa objavuje už od čias guvernéra Gerryho. Ak má napríklad volebný obvod vysokú koncentráciu menšín, ktoré pravdepodobne budú voliť demokratov, republikánska vláda môže jeho hranice upraviť tak, aby sa hlasy demokratických voličov rozriedili a oslabili. Na gerrymanderingu treba zdôrazniť dve charakteristiky: spravidla sa opiera o sporné právne výklady a zároveň bez výnimky predstavuje formu politickej korupcie.

Volebná sezóna 2025 – 2026 bola doslova sviatkom gerrymanderingu. V tomto príbehu niet nevinných. Šesť štátov – Kalifornia, Florida, Severná Karolína, Ohio, Tennessee a Texas – prekreslilo svoje volebné obvody v prospech jednej alebo druhej politickej strany. V ďalších troch štátoch – Alabama, Louisiana a Utah – boli volebné obvody prekreslené po tom, čo republikáni alebo demokrati podali žaloby s cieľom dosiahnuť nové nakreslenie volebných máp. Missouri má pripravený plán na nové rozdelenie volebných obvodov, ten je však pozastavený až do rozhodnutia v ľudovom hlasovaní. Treba dodať, že v rokoch 2027 a 2028, v predvečer prezidentských volieb v roku 2028, sa očakávajú ďalšie manipulácie s volebnými obvodmi.

Gerrymandering môže deformovať vôľu voličov, tak ako to robí, a ako bolo zamýšľané, už od čias Elbridgea Gerryho. V priebežných voľbách môže napríklad až šesť černošských poslancov Snemovne reprezentantov prísť o svoje mandáty výlučne v dôsledku politicky motivovaného prekreslenia volebných obvodov.

Faktorom, ktorý túto vlnu gerrymanderingu spustil, je aj Najvyšší súd USA. Po tom, čo sa v posledných rokoch výrazne posunul doprava, systematicky oslaboval Zákon o volebných právach z roku 1965, prijatý v období rastúceho vplyvu hnutia za občianske práva. Ešte bezprostrednejším faktorom je však skutočnosť, že prezident Trump od začiatku svojho druhého funkčného obdobia presadzuje naprieč jednotlivými štátmi kampaň za prekresľovanie volebných obvodov.

A ako sa hovorí: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Kalifornia, ktorá minulý rok prijala novú mapu kongresových volebných obvodov, je štátom s výraznou prevahou demokratov. Pred voľbami v roku 2028 sa v Kalifornii pripravuje ďalšie prekresľovanie volebných obvodov, teda „gerrymandering“ pod iným názvom.

■

Jedna z absurdnejších frašiek tejto politickej sezóny sa odohrala na Aljaške.

Zvláštnosťou aljašského volebného systému je, že vo voľbách môžu kandidovať štyria kandidáti, pričom dvaja pochádzajú z každej strany. V tomto prípade sa úradujúci republikánsky senátor, ktorý obhajuje svoj mandát, volá Dan S. Sullivan. Potom minulú jar oznámil dôchodca a bývalý učiteľ z malej rybárskej dediny, prakticky doslova z ničoho nič, že bude kandidovať proti Danovi S. Sullivanovi, takisto ako republikán. Jeho meno je Dan J. Sullivan.

Tento utorok sa demokratická vyzývateľka bojujúca o senátorské kreslo Dana S. Sullivana, Mary Peltola, ktorá predtým pôsobila v Snemovni reprezentantov, postaví ako jediná demokratka proti obom Sullivanovcom: Danovi S. a nováčikovi Danovi J. To, že to medzi republikánskymi voličmi takmer nevyhnutne spôsobí zmätok a tým oslabí podporu úradujúceho Dana S., azda netreba zvlášť vysvetľovať.

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa od nástupu prezidenta Trumpa do úradu v januári minulého roka stalo jeho hlasnou oporou, podalo minulý týždeň žalobu s cieľom zabrániť potvrdeniu výsledku volieb v prípade, že by sa podarilo preukázať (nech už by to bolo akokoľvek možné), že prítomnosť Dana J. na hlasovacom lístku pripravila Dana S. o hlasy.

Demokrati až do tohto týždňa zaujímali postoj „Sanzaru“, teda troch múdrych opíc z japonskej ľudovej rozprávky, ktoré nič nevidia, nič nepočujú a nič nehovoria. Potom však prišlo k prezradeniu informácií zo strany bývalej manažérky kampane Mary Peltolovej, ktorá bola v auguste prepustená. V stredu denník The New York Times zverejnil reportáž o dlhodobom a rozsiahlom sprisahaní v rámci straníckeho aparátu Demokratickej strany, ktorého cieľom bolo nájsť na Aljaške čo najviac mužov menom Dan Sullivan a presvedčiť jedného z nich, aby ako republikán kandidoval proti Danovi S. Sullivanovi.

„Voliči na Aljaške o tom musia vedieť,“ povedala Elisa Rios pre The New York Times.

Podľa mňa by o tom mali vedieť všetci Američania. Toto je systém, na ktorom sa od nich očakáva, že sa ho budú zúčastňovať.

Nikto nevie povedať, čo sa stane, ak Mary Peltola zvíťazí. Očakával by som nekonečné súdne spory. Ukazuje sa totiž, že podobné triky zamerané na oslabenie podpory určitého kandidáta, teda nasadzovanie takzvaných „rušivých kandidátov tretích strán“, ako to nazýva The New York Times, sú starým osvedčeným postupom, ktorý v minulosti opakovane využívali obe hlavné politické strany.

A existujú aj iné varianty. Podľa správ republikáni vynaložili viac ako 2 milióny dolárov na podporu istého Grega Levyho ako protikandidáta proti Jonovi Hustedovi, úradujúcemu republikánovi, popri Sherrodovi Brownovi, demokratovi, ktorý Husteda vážne vyzýval. Greg Levy je kandidátom malej okrajovej strany nazvanej Party for Socialism and Liberation. Nádej republikánov spočíva v tom, že Levy odčerpá demokratom dostatočný počet „progresívnych“ voličov, aby rozhodol tesné voľby v prospech Husteda.

Niečo také je možné len v Amerike, krajine neobmedzených možností.

■

Medzitým Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC) skorumpoval všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a všetkých 50 senátorov, s niekoľkými čestnými výnimkami. To podľa autora odráža systematickú operáciu kupovania politického vplyvu, ktorá trvá desaťročia. Napokon, a v neposlednom rade v dôsledku teroristických kampaní sionistického režimu v Pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu a v Libanone, ako aj vojny proti Iránu, sa zdá, že AIPAC teraz dostáva svoju zaslúženú odplatu, ako hovoria Američania. Keďže jeho kedysi skryté praktiky vyšli najavo, rozhodujúci počet voličov už odmieta podporovať politikov, ktorí prijímajú finančné príspevky od AIPAC-u. V súčasnosti existujú dve webové stránky, „AIPAC Tracker“ a „Track AIPAC“, ktorých úlohou je informovať voličov o tom, ktorí kandidáti a úradujúci politici prijímajú peniaze od AIPAC-u a v akej výške.

Len nedávno začal AIPAC vôbec priamo financovať volebné kampane. Predtým organizácia investovala svoje milióny do reklamy a propagandy po tom, ako viac-menej podplatila alebo prinútila ku spolupráci takmer všetkých kandidátov. Až v posledných rokoch považovala za potrebné smerovať financie priamo do volebných kampaní.

AIPAC nezverejňuje rozsah svojich politických výdavkov, no dostupné dôkazy naznačujú, že počas tohtoročných kampaní pred priebežnými voľbami išlo o stovky miliónov dolárov.

Zároveň volebná kampaň roku 2026 podľa autora ukázala, že prijímanie peňazí od AIPAC-u sa od udalostí zo 7. októbra 2023 zmenilo z výhody na záťaž. Často uvádzaným príkladom je senátna kampaň v Michigane. Moslimský lekár Abdul El-Sayed, otvorený kritik sionistického štátu, bez väčších problémov porazil Haley Stevensovú, ktorá prijala približne 30 miliónov dolárov od AIPAC-u. Odpor voči tomu, čo El-Sayed otvorene označoval za izraelskú genocídu, stál v centre jeho kampane, zatiaľ čo ospravedlňovanie „židovského štátu“ bolo ústrednou témou kampane Stevensovej.

V poslednom období sa AIPAC snaží skrývať svoje financovanie prostredníctvom svojej dcérskej organizácie s podľa autora zavádzajúcim názvom „United Democracy Project“. A keďže sionistickí propagandisti nevynechajú žiadny trik, vo svojich reklamách neútočia na odporcov pre ich kritiku Izraela, ale pre inú, zvyčajne vedľajšiu politickú pozíciu. Reklama AIPAC-u môže napríklad tvrdiť, že určitý kandidát je proti regulácii cien liekov na predpis, pričom vôbec nespomenie, že tento kandidát hlasno odsudzuje sionistické agresie. Podľa autora ide o šikovné odpútanie pozornosti.

Minulý týždeň sa stalo niečo zaujímavé. AIPAC oznámil, že v budúcnosti už nebude verejne podporovať kandidátov, poskytovať im priame finančné dary ani inak financovať ich volebné kampane. Autor sa domnieva, že organizácia bude naďalej ovplyvňovať voľby tak, ako to robila v uplynulých desaťročiach, no tento krok považuje za zjavný ústup. Začali už Američania a politici usilujúci sa o ich hlasy konečne odstraňovať „rakovinu izraelských loby“ z politického systému? Takýto proces bude podľa autora trvať roky, no už samotná možnosť položiť si túto otázku považuje za povzbudivú.

■

V čase písania tohto článku sa očakáva, že demokrati znovu získajú kontrolu nad Snemovňou reprezentantov a, hoci v tomto smere ešte panuje určitá neistota, možno získajú aj väčšinu v Senáte. Takýto výsledok by prezidenta Trumpa a členov jeho kabinetu okamžite vystavil hrozbe začatia procesu odvolania z funkcie (impeachmentu). Mnohí demokratickí politici, volební predstavitelia a odborníci na ústavné právo sa už celé mesiace obávajú, čo by mohol Trumpov politický aparát urobiť, ak by prieskumy naznačovali takýto zvrat. Nasadí Trump federálne jednotky? Dôjde v blízkosti volebných miestností k raziám proti prisťahovalcom? Skonfiškujú federálni úradníci hlasovacie lístky zo štátov, ktorým ústava zveruje organizovanie volieb? Zaistia volebné zariadenia? Napadne Trumpovo ministerstvo spravodlivosti platnosť volebných výsledkov?

Bill Bradley, všeobecne uznávaný demokratický senátor, ktorý pôsobil vo verejnej funkcii od konca 70. rokov do konca 90. rokov pod štyrmi administratívami, vyjadril tieto obavy v komentári publikovanom 27. októbra v denníku The New York Times pod názvom „Moje obavy týkajúce sa priebežných volieb“:

V roku 2026 čelíme novej hrozbe: koordinovanej kampani výkonnej moci federálnej vlády, ktorej cieľom je podkopať priebežné voľby. Nevieme, či predstavitelia Trumpovej administratívy zrealizujú svoje vyhrážky a budú brániť práci volebných úradníkov, no musíme byť na takú možnosť pripravení.

Nie, v tejto chvíli to nevieme. Niekoľko vecí je však už teraz zrejmých.

Po prvé, americký štát je podľa autora príliš krehký na to, aby odolal chaosu, ktorý by mohol Trumpov režim spôsobiť, ak by uskutočnil hrozby, ktoré prezident v posledných mesiacoch vyslovoval. Sklznutie do chaosu je podľa neho celkom predstaviteľné. Navyše čokoľvek, čo by sa čo i len približovalo politickým manévrom a praktikám, ktoré si obe strany počas stáročí osvojili ako tradíciu, by mohlo zničiť aj ten zvyšok demokratického procesu, ktorý v Amerike ešte zostal.

Po druhé, ešte skôr, ako Američania odovzdajú svoje hlasy a budú známe výsledky, predstavujú priebežné voľby roku 2026 meradlo škôd, ktoré táto rozpadávajúca sa republika už utrpela. Ak národ pristupuje k voľbám uprostred obáv, aké vyjadruje Bill Bradley, znamená to, že stratil dôveru sám v seba. Už si nie je istý svojou ústavou. Už nie je tým, čím kedysi bol alebo si myslel, že je. On aj jeho obyvatelia už nedokážu hľadieť do budúcnosti s jasnou perspektívou.

Zdroj: https://globalbridge.ch/chaotisch-korrupt-ungewiss-amerika-geht-zur-wahl/