Dušan Kováčik: Obeť sprisahania čuríll, lipšicovcov a kajúcnikov

PREDSLOV: DETAILY LOVU ČURÍLL NA DUŠANA KOVÁČIKA

Prečítajte si bonusový článok k 48.epizóde podcastu Ďateľ k veci. Píšem o detailoch lovu čuríll na Dušana Kováčika.

———-
Čurilly a lipšicovci nie sú žiadni géniovia. Síce dokázali zmanipulovať kajúcnikov Zemana, Böhma a Makóa, aby krivo svedčili proti Dušanovi Kováčikovi. Nepodarilo sa im však spáchať čo i len priemerne inteligentný, nie to dokonalý zločin, pretože kajúcne svedectvá sa nezhodovali ani v priestore, ani v čase. A to je dôkaz nielen o zákernosti, ale aj nízkom intelekte jedincov, tvoriacich nebezpečné zoskupenie čuríll a lipšicovcov.

Sprisahanie

Dušan Kováčik bol obeťou brutálneho sprisahania policajtov, prokurátorov a sudcov. V jeho prípade došlo k porušeniam zákona intenzitou vysoko presahujúcou bežné a ľudsky pochopiteľné pochybenia. Išlo o systematické, vedomé a úmyselné zneužitie policajnej, prokurátorskej aj súdnej moci. Dovolací rozsudok rušiaci odsudzujúce rozsudky Špecializovaného trestného súdu a odvolacieho senátu najvyššieho súdu je preplnený dôkazmi o existencii sprisahania.Dnes detailnejšie rozoberiem použitie zmanipulovaných výpovedí kajúcnikov Mateja Zemana, Františka Böhma a Ľudovíta Makóa na krivé usvedčenie Dušana Kováčika z prijatia úplatku za údajnú pomoc pri prepustení Ľubomíra Kudličku z väzby. Najprv si v stručnosti opíšme, ako sa Kudlička, považovaný za bossa takzvaných takáčovcov, dostal v lete roku 2017 z vyšetrovacej väzby na slobodu a čo z toho v roku 2020 vyrobili čurilly a spolupáchatelia:Kudlička podal žiadosť o prepustenie na slobodu. Špecializovanému trestnému súdu ponúkol kauciu vo výške 100 000 eur. Sudca Ján Hrubala peňažnú záruku prijal, zastupujúca prokurátorka špeciálnej prokuratúry Blanka Godžová proti rozhodnutiu nepodala sťažnosť. Kudlička išiel na slobodu. Neskôr na základe výpovedí kajúcnikov druhá najvyššie postavená čurilla Ďurka v obvinení a prokurátor ÚŠP, Lipšicov gestapák Šúrek v obžalobe tvrdili, že Dušan Kováčik vydal zastupujúcej prokurátorke pokyn, aby v prípade prijatia kaucie nepodávala sťažnosť, za čo mal prijať úplatok 50 000 eur.Ani na zmanipulovanom hlavnom pojednávaní, ani v odvolacom konaní nikdy nebolo preukázané, že Dušan Kováčik vydal pokyn na nepodávanie sťažnosti. Z výpovede Blanky Godžovej totiž vyplynulo len to, že špeciálny prokurátor povedal, že ak súd prijme kauciu, nemusí podávať sťažnosť. Z toho vyplýva, že zastupujúca prokurátorka síce nemusela, ale aj mohla podať sťažnosť. Dušan Kováčik ponechal konečné rozhodnutie na ňu.Ako teda dospeli najprv čurilly, potom lipšicovci a napokon v rámci pôvodných rozsudkov aj súdy k tomu, že Dušan Kováčika prijal za absolútne neškodné konanie úplatok? Odsúdenie opreli o nedôveryhodné a zmanipulované výpovede kajúcnikov Zemana, Böhma a Makóa.

Zeman: Tri spisy, sedem výpovedí

Matej Zeman a Bernard Slobodník zachovávajú spomedzi kajúcnikov najväčšiu vernosť čurillám a prokurátorom bývalej špeciálnej prokuratúry. Z pohľadu prípadu Dušana Kováčika je potrebné poznať aspoň v hrubých obrysoch sedem Zemanových výpovedí v rámci troch spisov. Najprv si predstavme spisy, potom prejdeme podstatné časti Zemanových výpovedí.Prvý spis nesie spisovú značku PPZ-149/NKA-BA2-2020. Ide o technický spis. Bol použitý na nacvičovanie výpovedí svedkov, obvinených a budúcich kajúcnikov vo vzťahu ku skupine takzvaných takáčovcov. Technické spisy sú nezákonné, pretože nemajú oporu v Trestnom poriadku. Čurilly využívali technické spisy nielen na nacvičovanie výpovedí, ale aj ako rezervoár použiteľných a nepoužiteľných informácií. To, čo sa im hodilo v inom konaní, neskôr preklopili do riadneho vyšetrovacie spisu. A to, čo sa nehodilo – napríklad dôkaz svedčiaci v prospech vopred vytipovaného obvineného –, jednoducho zatajili. Písomnosť ostala založená v technickom spise, ku ktorému obvinený a jeho obhajoba nemali prístup.Druhý spis má spisovú značku PPZ-105/NKA-BA2-2019. Je to takpovediac ostrý, respektíve riadny spis v kauze takáčovci.Tretím spisom je vec vedená pod značkou PPZ-254/NKA-BA2-2020. Bol to trestný prípad Dušana Kováčika, v ktorom bol najprv odsúdený sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou na štrnásť rokov. Odvolací senát Najvyššieho súdu SR Petra Štifta zrušil Záleskej rozsudok vo výrokoch o vine aj treste, prijal vlastné rozhodnutie a uložil bývalému špeciálnemu prokurátorovi nižší trest v trvaní osem rokov. Následne boli v dovolacom konaní päťčlenným senátom najvyššieho súdu zrušené oba uvedené rozsudky. Prípad sa vrátil do štádia po podaní obžaloby, ktorú však sudca špecializovaného trestného súdu s ohľadom na vady a závažné porušenia zákona, vytýkané dovolacím senátom, neprijal a vrátil prípad prokurátorovi.Dňa 13. augusta 2020 vypovedal Zeman o existencii zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov v rámci „vyšetrovania“ vedeného v technickom spise 149. Je pozoruhodné, že opisujúc hierarchiu, štruktúru a činnosť zoskupenia si nespomenul na takú závažnú vec, akou bolo korumpovanie špeciálneho prokurátora vo veci prepustenia bossa Kudličku na slobodu. Ak existovala zločinecká skupina, v opise jej histórie by nepochybne stála aspoň za okrajovú zmienku takáto výnimočná udalosť. Avšak kajúcnik Zeman o nej nepovedal ani muk.Dňa 19. augusta 2020, teda o šesť dní neskôr, Zeman vypovedá v rámci vyšetrovania vedeného v spise 254. Ide o vec, ktorá sa dva mesiace nato stane kauzou Dušana Kováčika. Kajúcnik Zeman tvrdí, že v lete roku 2017 bol aj s Františkom Böhmom v Chorvátsku. Údajne išlo o oslavu 40. narodenín Martina Mikulca. Zeman ďalej hovorí, že ho telefonicky kontaktoval niekto z Kudličkových ľudí a žiadal ho, aby zabezpečil nepodanie sťažnosti zo strany prokurátorky, ak suda prijme na druhý deň kauciu. Zeman mal o žiadosti okamžite informovať Böhma, ktorý sa následne spojil prostredníctvom aplikácie Threema s Ľudovítom Makóm, nachádzajúcim sa v tom čase na Slovensku, a žiadal ho, aby za odmenu 100 000 eur vybavil u Dušana Kováčika nepodanie sťažnosti v prípade, ak súd prijme kauciu. Makó vraj s návrhom súhlasil a podľa Zemana mal do hodiny Böhmovi potvrdiť, že ak súd prepustí Kudličku, prokurátorka proti tomu nepodá sťažnosť. Niekoľko dní neskôr, keď už boli všetci z Chorvátska naspäť na Slovensku, mal Zeman priniesť Böhmovi dohodnutých 100 000. Ešte v ten istý deň mu údajne Böhm vrátil 25 000, pretože túto sumu mu mal dať za dohodenie kšeftu Makó. Böhm mal vracať Zemanovi peniaze so slovami, že on si od Kudličku nechce nič brať.Vo výpovedi z toho istého dňa Zeman popisoval aj iný skutok, údajne spáchaný s Makóom a Böhmom. V krátkosti išlo o to, aby Kudličkovi nezablokovali peniaze z predaja pozemku na Drotárskej ulici v Bratislave. Makó to mal z pozície riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy zariadiť za úplatok 100 000 eur. Uvedenú sumu Zeman údajne doniesol do kaviarne Towers v Bratislave Böhmovi, kam ho mal ako šofér odviezť jeho zamestnanec Csaba Dömötör. Zeman išiel dnu, Dömötör ostal vonku. Zeman si vnútri sadol k Böhmovi, odovzdal mu peniaze v obálke. Keď chcel odísť, Böhm ho zastavil, aby počkal, lebo hneď si k nim prisadne Makó, ktorý to všetko vybavoval. Makó mal vraj sedieť pri vedľajšom stole s bližšie nestotožnenou riaditeľkou daňového úradu. Keď si k nim Makó prisadol, mal sa Böhma opýtať, či si z obálky vybral svoju časť úplatku a Zemanovi mal zase povedať, že nie je problém aj nabudúce čokoľvek vybaviť, ale teda zadarmo si hubu drať nebude.Zeman pri tejto príležitosti popísal Makóovu obchodnú matematiku. Tvrdil, že ak mu niekto prihral úplatok, Makó si nechal 70 percent, zvyšok nechal tomu, kto obchod sprostredkoval.Dňa 11. septembra 2020 vypovedá Zeman znova v rámci spisu 254. O Dušanovi Kováčikovi nepadlo ani slovo. Vyšetrovateľa Ďurku zaujíma, či šofér Dömötör vedel, komu a za čo Zeman nesie úplatok vo veci pozemku na Drotárskej ulici. Zeman odpovedá v tom zmysle, že Dömötöra informoval o účele úplatku a možno mu aj povedal, že peniaze niesol Makóovi, ale na to si už presne nepamätá.Popisovaná konverzácia mala zjavne slúžiť jedinému účelu. Vyrobiť z Dömötöra nepriameho svedka odovzdávania úplatku Makóovi, aby následne mohli čurilly pritlačiť Makóa a prinútiť ho k spolupráci. (Spôsob, akým čurilly chytali Makóa do pasce za výdatnej pomoci Zemana, bude námetom samostatného článku aj podcastu).Dňa 30. septembra 2020 sedí Zeman opäť oproti Ďurkovi a v rámci spisu 254 hovorí aj o Dušanovi Kováčikovi. Tentoraz tvrdí, že po tom, ako v priebehu Mikulcovej oslavy v Chorvátsku predniesol problém Kudličkovej väzby Böhmovi a on nato kontaktoval prostredníctvom telefónu Makóa, pozitívna odpoveď z Makóovej strany prišla už o dvadsať minút, nie o hodinu. V tejto výpovedi Makó dokonca tvrdí, že mu po vyplatení úplatku Böhm vrátil nie 25 000, ale 30 000 eur. Zeman si dal v tejto výpovedi záležať, aby zdôraznil, že prvotná komunikácia s Böhmom a jeho následná telefonická výmena správ s Makóom sa odohrala vo štvrtok. V piatok rozhodoval súd, Kudlička išiel von z väzby. A v nedeľu večer o 21:00 už mal Zeman v Bratislave sedieť s Kudličkom a rozoberať s ním, ako fantasticky zabezpečil jeho prepustenie na slobodu.Dňa 13. októbra 2020 Zeman znova vypovedá pred Ďurkom vo veci pod číslom 254. Vyšetrovateľ začína cítiť, že ak je pravda, čo mu kajúcnik hovorí o úplatku pre Dušana Kováčika a zároveň platí vyššie načrtnutá Makóova obchodná matematika, akosi to nevychádza, pretože niekto si musel hubu drať buď zadarmo, alebo za relatívne smiešny peniaz, ak berieme do úvahy riziko spojené s celým podnikom. Preto sa Ďurka pýta, akú sumu zo 100 000 si ponechal Makó, na čo Zeman odpovedá:„Určite si tých 70 percent, tých 70 000 eur, respektíve 75 percent si nenechával Makó sám, keďže výmenu prokurátorky na ÚŠP zariaďoval Dušan Kováčik, a teda musel sa s odmenou podeliť. Mne František Böhm aj spomenul, že ostatné peniaze Makó rozdelil, že išli nejaké peniaze aj na ÚŠP, pričom mi ale neuviedol, v akom pomere to bolo a v akých výškach to delili do jednotlivých častí, o tom nemám vedomosť.“Citovaná výpoveď vyvoláva vážne pochybnosti aj otázky:Po prvé, Dušan Kováčik nezabezpečoval zmenu prokurátorky. Zastupujúca prokurátorka bola určená preto, lebo dozor konajúci prokurátor Michal Stanislav bol v čase rozhodovania o Kudličkovej väzbe na dovolenke.Po druhé, prečo odrazu neplatila Makóova matematika 70:30 a prečo bol údajne ochotný podeliť sa o svoju časť koristi so špeciálnym prokurátorom?Po tretie, a čo ak Makó zahral svoj part takpovediac na hulváta, počkal, ako to dopadne a potom si jednoducho vypýtal a zhrabol nezaslúženú odmenu?Po štvrté, čo ak sa Makó v rámci dobrých vzťahov informatívne opýtal Dušana Kováčika, ako zareaguje zastupujúca prokurátorka, ak sudca prijme kauciu a dostal odpoveď, že vydal odporúčanie, že nemusí podávať sťažnosť? Takto získaná informácia sa dala speňažiť bez toho, aby sa neskôr musel Makó so špeciálnym prokurátorom deliť.Po piate, čo ak sa tento príbeh vôbec neodohral, zrodil sa len v Zemanovej hlave s cieľom, aby neskôr od Kudličku vytiahol 100 000 eur za predstierané vybavenie prepustenia väzby, aj keď v tejto veci ani len prstom nepohol?Nastolené otázky môžu znieť konšpiratívne, avšak z ďalšej analýzy výpovedí kajúcnikov vyplynie, že sú nielen logické, ale aj úplne legitímne.Dňa 19. októbra 2020 je Zeman zase v Ďurkovej kancelárii, aby doplnil výpoveď v spise číslo 254. Zápisnicu spomínam len v záujme dokumentárneho poriadku, pretože je v zásade nepodstatná. Za zmienku stojí okolnosť, že aj keď si Zeman v predchádzajúcich výpovediach pospomínal na kadejaké detaily, nevedel Ďrukovi povedať, kde odovzdal Böhmovi 100 000 eur, údajne určených na vyplatenia Makóa a Dušana Kováčika. Tvrdil, že sa to mohlo stať na troch miestach – na nejakej čerpacej stanici, v reštaurácii Towers alebo v Böhmovej čárde na konci Stupavy smerom na Lozorno.Dňa 12. októbra 2020 vypovedal Zeman aj v spise číslo 105, čo bola kauza takáčovci. Počas tohto výsluchu síce spomína, že v lete roku 2017 s Böhmom riešili v Chorvátsku prepustenie Kudličku z väzby aj to, že v tejto veci prvý menovaný kontaktoval Makóa a dokonca spomína aj Dušana Kováčika. Zeman zbežne opísal odovzdanie 100 000 eur Böhmovi, avšak vôbec sa nevyjadruje k deleniu peňazí ani k tomu, že by mala časť úplatku ísť do vrecka špeciálneho prokurátora. Je to podozrivá okolnosť. Ak totiž rozsiahlo opisuje činnosť zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov, podplatenie šéfa ÚŠP jej bossom by sa vo výpovedi kajúcnika malo doslova vynímať. Avšak kde nič, tu nič.Osobitne je potrebné zvýrazniť, že len o deň neskôr 13. októbra 2020 sa Zeman vo veľkom rozširuje vo výpovedi do spisu 254 o tom, že Makó musel dať zo svojich 70 alebo 75 percent nejakú časť aj špeciálnemu prokurátorovi. Prečo o tom nehovoril aj o deň skôr v kauze takáčovci? Nesúrodosť Zemanových výpovedí je podozrivá, podkopáva jeho dôveryhodnosť ako svedka-kajúcnika.

Böhmov podozrivý obrat

Pozrime sa aj na výpovede kajúcnika Böhma. Vo veci vedenej v spise 254 vystupoval na rozdiel od Zemana v procesnom postavení obvineného. Prvýkrát vypovedal 28. septembra 2020. V tom čase už kajúcnik Zeman vo veľkom natieral čo vedel, aj čo nevedel a najmä hovoril to, čo umne odčítaval z pier čuríll a lipšicovcov.Böhm počas prvého výsluchu obvineného poprel všetko, čo mu čurilly kládli za vinu. Kategoricky vylúčil, že by sa spolu s Makóom angažoval v prepustení Kudličku z väzby na slobodu alebo inak ovplyvňoval trestné konanie. Potvrdil síce, že bol na oslave štyridsiatych narodenín Martina Mikulca v Chorvátsku, nevedel však uviesť, či sa akcie zúčastnil aj Zeman. Ešte príznačnejšie vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, či sa Makó poznal s Dušanom Kováčikom.Böhm išiel do väzby, kde veľmi rýchlo vymäkol, na čo mohla mať nepochybne vplyv aj okolnosť, že 14. októbra 2020 s ním čurilly zjavne absolvovali veľmi podozrivý pohovor. Dôkaz o tom poskytuje zaistená komunikácia čuríll prostredníctvom aplikácie WhatsApp v konverzačnej skupine s názvom Apači. V záujme zachovania autenticity, uvádzam doslovný prepis vrátane chýb podozrivej komunikácie zo dňa 14. októbra 2020 presne tak, ako odznela. Správy uvádzam v tvare: meno píšuceho, čas odoslania, text správy.

Ďurka, 10:48:37 h: „Chalani nebehajte do vysluchovky ok za bohmom“

Magula, 10:49:29 h: „OK. Jeden tam bude stále. A vystriedame sa“

Ďurka, 10:53:34 h: „Budem tam ja a Jano jebte na to“

Magula, 10:53:47 h: „OK“

Magula, 10:53:56 h: „Už viem“

Čurilla, 13:57:19 h: „Kde ste?“

Dunčko, 13:57:29 h: „Hore“

Čurilla, 13:57:50 h: „Poďte k nemu“

Čurilla, 13:57:56 h: „Skončili“

Citovanú komunikáciu je potrebné doplniť o niekoľko podstatných faktov. Dňa 14. októbra 2020 neuskutočnili čurilly s Böhmom žiaden procesný úkon. Nijaký výsluch, nijaká konfrontácia ani nič podobné. Je zrejmé, že napriek tomu sa s ním tesne pred jedenástou hodinou predpoludním zavreli do vypočúvacej miestnosti Ďurka s Čurillom a ostali tam s ním takmer do druhej hodiny poobede. Nepochybne si tri hodiny mlčky nehľadeli zamilovane do očí, ale viedli nejakú konverzáciu. A je isté, že to, čo odznelo za zatvorenými dverami medzi Böhmom, Ďurkom a Čurillom, malo vplyv na udalosti nasledujúceho dňa.František Böhm totiž hneď 15. októbra 2020 o 8:15 h oficiálne sedí pred vyšetrovateľom Ďurkom a zásadne mení postoj k trestnému konaniu. V plnom rozsahu sa priznal k podpore zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov a priznal aj iné skutky. Z pohľadu prípadu Dušana Kováčika je podstatné, že Böhm odrazu hovorí aj o tom, že sa podieľal na údajnej korupcii spojenej s prepustením Kudličku z väzby, avšak robí to mimoriadne podozrivým spôsobom. Popis priebehu skutku uviedol na deviatej strane zápisnice na začiatku posledného odseku nasledovnou vetou: „Ku skutku bodu dva uznesenia by som sa vyjadril ja nasledovne.“ Za tým nasleduje líčenie priebehu vyslobodenia Kudličku z väzby. Môžeme hovoriť o zarážajúcom prerieknutí, ktoré si nevšimol nielen Böhm, ale ani vypočúvajúci Ďurka. V uznesení o obvinení Böhma v bode dva nie je skutok Kudlička. Tento skutok je však druhým bodom obvinenia Dušana Kováčika zo dňa 22. októbra 2020, oficiálne vydaného sedem dní po citovanej Böhmmovej výpovedi.Inými slovami Böhm vedel týždeň dopredu, ako bude formulované uznesenie o obvinení Dušana Kováčika, aj keď takzvaná skutková veta obvinenia sa predsa mala prípadne odvinúť od obsahu toho, čo sa Böhm ešte len chystal vypovedať. Z uvedeného je zrejmé, že Ďurka vedel vopred, čo bude akože spontánne vypovedať Böhm, preto mohol mať aj v predstihu napísané uznesenie o obvinení Dušana Kováčika. Ďalej možno vyvodiť, že za účelom ladenia Böhmovej výpovede sa Ďurka s Čurillom deň predtým zavreli s kajúcnikom do vypočúvacej miestnosti a zvyšným čurillám vydali pokyn, aby im tam zbytočne nebehali. Je nepochybné, že pri tejto príležitosti aj Böhma oboznámili s obsahom uznesenia o obvinení Dušana Kováčika, a preto kajúcnik už 15. októbra vedel, aký skutok bude pod bodom dva uznesenia, aj keď bolo oficiálne vydané a bývalému špeciálnemu prokurátorovi doručení až 22. októbra.Napriek enormnému úsiliu čuríll zmanipulovať trestné konanie proti Dušanovi Kováčikovi narobili množstvo chýb a boli aj zarážajúco nedôslední. Böhm síce potvrdil účasť na kauze Kudlička, ale podľa jeho verzie predniesol Zemanovu prosbu Makóovi, aby sa u špeciálneho prokurátora angažoval, na osobnom stretnutí na Slovensku, nie telefonicky z Chorvátska. Makó mal povedať, že to nebude problém. Až neskôr po tomto stretnutí vycestoval Böhm do Chorvátska, kde sa v priebehu už spomínanej oslavy dozvedel o prepustení Kudličku z väzby. Z porovnania výpovedí Zemana a Böhma je zjavné, že obaja opisujú úplne odlišný skutkový dej. Prvý tvrdí, že všetko bolo otázkou niekoľkých hodín: vo štvrtok poslal Böhm správu Makóovi, ktorý kontaktoval Dušana Kováčika, a už na druhý deň v piatok bol Kudlička na slobode. Böhm opisuje celú udalosť ako oveľa dlhší proces, odohrávajúci sa navyše na Slovensku, nie v Chorvátsku.Böhm tvrdil, že odmenu 100 000 eur za prepustenie Kudličku mu priniesol Martin Mikulec, nie Zeman. Ďalej hovoril, že vyplatenie peňazí urgoval Makó, lebo mu vraj kvôli tomu niekto volal. „Myslím, že spomenul vtedy Kováčika,“ uviedol neisto Böhm. Delenie peňazí opísal len čiastočne tak, ako to uvádzal Zeman. Böhm povedal, že zo 100 000 eur mu Makó za dohodenie kšeftu dal 30 000, ktoré následne ešte v ten istý deň vrátil Zemanovi. Nevysvetlil však, prečo peniaze vracal Zemanovi, keď mu ich doniesol Mikulec. A napokon, no nie v poslednom rade je potrebné zvýrazniť, že Böhm nevedel uviesť, ako Makó delil svojich 70 000 tisíc, z čoho jasne vyplýva, že nemal ani len tušenie, či časť úplatku doputovala aj k Dušanovi Kováčikovi.Böhm vypovedal v rámci spisu číslo 254 aj v dňoch 19. októbra a 8. decembra, avšak z pohľadu prípadu Dušana Kováčika neuviedol nič podstatné. Na základe predloženej analýzy Böhmovej výpovede je zjavné, že jeho priznaniu sa ku kauze Kudlička predchádzala očividná manipulácia. Preto je namieste opakovane odkázať na vyššie formulované otázky a pýtať sa, či úplatok pre špeciálneho prokurátora si Zeman nevymyslel len preto, aby od Kudličku vytiahol sto tisíc, prípadne či Makó nevybral peniaze takrečeno na hulváta bez toho, aby si bol istý, ako sa rozhodne prokurátorka po prijatí kaucie.

Makóova stratená zápisnica

Ešte podozrivejšia je kajúcna konverzia Ľudovíta Makóa. Rovnako ako Böhm, aj on vystupoval v rámci spisu 254 najprv v procesnom postavení obvineného. V prvej výpovedi zo dňa 18. septembra 2020 tiež absolútne a kategoricky poprel všetky skutky kladenému mu za vinu. Napriek Makóovej povesti je potrebné vopred uviesť, že viaceré časti prvej výpovede sú logické, pôsobia prirodzene a v mnohých ohľadoch sa prinajmenšom približujú pravde.Napríklad je možné prijať ako pravdivé Makóovo vyjadrenie, že sa nepoznal s Kudličkom, nebol činný pre skupinu takzvaných takáčovcov, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania v kauze Den Braven, ktorej podstata nie je z pohľadu prípadu Dušana Kováčika podstatná, s určitou mierou pravdepodobnosti je možné akceptovať aj odmietnutie účasti na prípade pozemku na Drotárskej ulici v Bratislave či na kauze Kudlička.Osobitne je vhodné vyzdvihnúť okolnosť, že Makó striktne odmietol, že by sa niekedy v živote stretol so Zemanom. Ide o logické tvrdenie. Nie preto, lebo Makó by bol anjel, ale preto, lebo Böhm nemal záujem na tom, aby svojho cenného spojenca, vtedajšieho riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, zoznamoval so Zemanom. Ak by to urobil, Zeman by si mohol vytvoriť s Makóom vlastný korupčný vzťah a Böhm by prišiel o príležitosť zúčastňovať sa niektorých kšeftov.Na záver zápisnice o výsluchu obvineného sa Makó dožadoval, aby vyšetrovateľ vykonal konfrontáciu medzi ním a Zemanom. Ak zoberieme do úvahy, že Makó mal argumenty na spochybnenie Zemanových tvrdení, išlo o logickú a rozumnú požiadavku. Ku konfrontácii však nedošlo, pretože čurilly sledovali úplne iné záujmy, nie zákonné dokazovanie.V krátkosti možno zhrnúť, že aj keď sa Makó dokázateľne podieľal na mnohých korupčných aktivitách, bol aktérom vypaľovania firiem a s Böhmom sa viezol v nelegálnom kšefte s naftou, jeho prvotná reakcia na obvinenie, založené na Zemanových slovných výplodoch, dávala zmysel a bola v mnohých ohľadoch logická. A to je aj dôvod, prečo sa zo spisu 254 stratila. Ďurka ju jednoducho zo spisu vyhodil, pretože nezapadala do čurillami pripraveného plánu uštvania Dušana Kováčika a vytvárala v Zemanových povedačkách obrovské diery. Citovanú zápisnicu z 18. septembra 2020 sa napokon podarilo nájsť, avšak Ďurka nikdy presvedčivo vysvetlil, ako je možné, že zo spisu číslo 254 zmizla.Dňa 15. októbra 2020 Makó znova vypovedal do spisu 254. Výsluch sa údajne uskutočnil na jeho žiadosť. Makó totiž zahlásil, že sa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Priznal sa k viacerým skutkom a zároveň potvrdil, že sa zúčastňoval na korupčnom konaní v záležitosti Kudličkovej väzby. Lenže aj on opisuje v podstate úplne iný skutkový dej, aký vyplýva z výpovede prvého v rade kajúcnikov Zemana:Aj podľa Makóa ho v tejto veci osobne oslovil Böhm na Slovensku v kaviarni Towers. Zeman však tvrdil, že Böhm písal telefonicky Makóovi z Chorvátska. Makó vypovedal, že až niekoľko dní po tom, čo mu Böhm vysvetlil, o čo ide, oslovil Dušana Kováčika. Lenže Zeman tvrdil, že Makó bol oslovený vo štvrtok a hneď na druhý deň v piatok bol Kudlička na slobode. Makó ďalej uviedol, že Dušan Kováčik mu na stretnutí nič nesľúbil, ale následne sa mu mal špeciálny prokurátor ozvať o štyri či päť dní. Uvedený Makóov popis ani zďaleka nekorešponduje s časovou sekvenciou prezentovanou Zemanom.Zeman tvrdí, že k osloveniu Makóa došlo telefonicky z Chorvátska vo štvrtok pred rozhodovaním o prepustení Kudličku z väzby. Inkriminovaný štvrtok bol 20. júl 2017 a inkriminovaný piatok bol 21. júl 2017. Ak by však platila Böhmova verzia, k osloveniu by došlo osobne na Slovensku a prinajmenšom niekoľko dní pred 20. júlom. A ak by platila Makóova verzia, k osloveniu došlo takisto na Slovensku, ale ešte o niečo skôr, ako uvádza Böhm. Slovom tieto tri verzie sa nezhodujú ani v priestore, ani v čase, napriek tomu čurilly na tom postavili obvinenie Dušana Kováčika, Šúrek obžalobu, Záleská odsúdenie na prvom stupni a Štiftov senát odsúdenie na druhom stupni.Vo vzťahu k deleniu úplatku Makó vypovedal, že zo sto tisíc eur si s Böhmom každý zobrali po 25 000 a zvyšných 50 000 mal odovzdať Dušanovi Kováčikovi. Ani Zeman, ani Böhm nevypovedali, že by videli odovzdanie úplatku špeciálnemu prokurátorovi. Jediný, kto tvrdil, že sa na tom priamo podieľal, bol tretí kajúcnik Makó. Mimochodom, ak by bola pravda, čo hovoril o delení peňazí, úplne by sa tým rozpadla Zemanova teória a Makóovej matematike delenia úplatkov v pomere 70:30.Böhm dovŕšil kajúcny obrat takisto 15 októbra 2020. Deň predtým ho tri hodiny spracovávali Čurilla s Ďurkom. Spôsob spracovania Makóa je možné vyvodiť z dvoch zdrojov. Jedným sú pokútne zápisnice prokurátorov-lipšicovcov Repu a Šúreka z októbra 2020. Nebudem ich rozoberať, pretože som sa im venoval v predchádzajúcom článku a v 47. epizóde podcastu Ďateľ k veci (text nájdete tu, video tu). Len v krátkosti zhrniem, že z obsahu zápisníc a e-mailovej komunikácie jasne vyplýva manipulácia a účelové skresľovanie. Druhým zdrojom informácií o nátlaku použitom na vynútenie si spolupráce sú Makóove výpovede v rámci kauzy Kajúcnik.

Makó v rokoch 2025 – 2026

Makó vypovedal na policajnej inšpekcii v kauze Kajúcnik dovedna štyrikrát v dňoch 12, 13. a14. mája 2025 a dňa 10. februára 2026. Podrobnejšie sa k ich obsahu vrátim v najbližšom čase tak článkami, ako aj v sobotných podcastoch. Z hľadiska témy tohto textu je nutné sumarizovať to, čo sa týka prípadu Dušana Kováčika.Makó inšpekcii povedal, že prakticky hneď na začiatku sa Čurillu a Ďurku opýtal, čo od neho vlastne chcú. Čurilla vraj povedal, že chce Dušana Kováčika a Ďurka mal zase chcieť údajne všetkých, čo predtým pracovali v budove policajného prezídia. Čurilla mal pri popisovanom rozhovore hovoriť aj o tom, že ak bude Makó spolupracovať podľa jeho predstáv, bude mu zastavené trestné stíhanie.Makó vo výpovediach do inšpekčného spisu Kajúcnik uviedol aj to, že čurilly sa v podstate vôbec nezaujímali o konkrétne skutky, ale zaujímalo ich, čo im vie povedať o Norbertovi Bödörovi, Tiborovi Gašparovi, Dušanovi Kováčikovi, Milanovi Lučanskom, Petrovi Hraškovi, Robertovi Krajmerovi a ďalších. Z toho jasne vyplýva, že čurilly mali vopred vybraných páchateľov, aj keď nemali žiadne informácie o ich údajnej trestnej činnosti. Mimochodom, takto kedysi pracoval úsek vyšetrovania ŠtB. Eštebákov stvoril komunistický režim, čurilly stvoril Lipšic a jeho pomätené reformy trestnej politiky štátu v prvej dekáde tohto storočia.Ak sa mala vôbec začať spolupráca s políciou, Makó sa musel na príkaz Ďurku priznať k spáchaniu trestného činu v kauze Den Braven, aj keď bolo zrejmé, že v tomto prípade sa protiprávneho konania nedopustil. Zároveň Ďurka prinútil Makóa, aby stiahol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.Makó popísal aj to, ako uprostred neformálnej diskusie Čurilla z nenazdania požadoval uskutočnenie výpovede o účasti Dušana Kováčika na kauze Kudlička. Po dokončení zápisnice pokračovala voľná debata. Po približne polhodine sa do kancelárie vrátil Ďurka, ktorého Čurilla informoval, že v jeho mene uskutočnil výsluch a protokol stačí len podpísať. Ďurka si zápisnicu prečítal a vyhlásil, že sumy uvádzané Makóom nesedia s tým, čo vypovedajú Zeman s Böhmom. Údaje zmenil tak, aby zodpovedali jeho predstavám a až upravenú, teda sfalšovanú zápisnicu dal Ďurka podpísať Makóovi. Celý čas v kancelárii sedel prokurátor ÚŠP Šúrek a na nezákonnosť páchanú pred jeho očami vôbec nereagoval.Počas výsluchov na inšpekcii dostal Makó viackrát otázku, prečo vypovedal proti svojej vôli alebo podpisoval niečo, čo nepovedal. Odpoveď znela tak, že čurilly sa mu vyhrážali ďalšími uzneseniami o vznesení obvinenia. Podobným spôsobom mal postupovať aj prokurátor ÚŠP Repa, ktorý zase tvrdil, že s nemenovaným sudcom už má pre Makóa dohodnutý trest odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov, ak nebude spolupracovať podľa jeho predstáv.Na inú otázku vypočúvajúceho, či by vypovedal inak v niektorých prípadoch, ak by nebol pod tlakom, Makó jednoznačne reagoval vyhlásením, že by rozhodne vypovedal inak v kauze Božie mlyny a v niektorých častiach Očistca. Dodajme, že Božie mlyny bol krycí názov prípadu Dušana Kováčika.Tento príbeh má množstvo ďalších významných aj menej podstatných dejových línií. Jednou z nich je aj postupná výmena rolí. Kým spočiatku Repa so Šúrekom vodili Makóa ako bábku, neskôr kajúcnik urobil z prokurátorov svoje marionety. K tejto aj ďalším príhodám sa vrátim nabudúce.

Peter Tóth