Tie gumypušky budú splácať ešte aj ich pravnukovia

Moody’s znižuje úverový rating Poľska, keďže dlh poháňaný prezbrojovaním narastá.

Obavy z bezprostredného ozbrojeného konfliktu rastú, zatiaľ čo krajinu brzdí politická patová situácia medzi vládou a prezidentom, ktorí fungujú v napätom spolunažívaní.

Tabuľa pred newyorskými kanceláriami ratingovej agentúry Moody’s, ktorá vykonáva medzinárodný finančný výskum a analýzy komerčných a vládnych subjektov. Práve znížila rating Poľska a zosúladila ho s ratingom dvoch ostatných ratingových agentúr. EPA/ANDREW GOMBERT

Poľsku bol znížený úverový rating v dôsledku rastúceho dlhu spôsobeného vysokými výdavkami na obranu a sociálne programy v čase, keď krajina čelí zvýšeným bezpečnostným hrozbám.

Obavy z bezprostredného ozbrojeného konfliktu rastú, zatiaľ čo krajinu brzdí politická patová situácia medzi vládou a prezidentom, ktorí fungujú v napätom spolunažívaní.

Ratingová agentúra Moody’s znížila 18. septembra neskoro večer dlhodobý úverový rating Poľska o jeden stupeň z A2 na A3. Zároveň znížila krátkodobý rating emitenta z Prime-1 na Prime-2 a upozornila, že roky intenzívneho zadlžovania výrazne oslabili verejné financie krajiny.

Zároveň agentúra zmenila výhľad Poľska z negatívneho na stabilný. Negatívny výhľad bol nastavený od septembra 2025.

Naposledy hodnotila agentúra Poľsko na takto nízkej úrovni úverovej dôveryhodnosti v roku 2002. Podľa poľského denníka Rzeczpospolita ide o prvý prípad, keď Moody’s vôbec znížila rating Poľska.

Zároveň ide o prvý prípad od januára 2016, keď niektorá z troch hlavných ratingových agentúr znížila Poľsku rating. Vtedy Standard & Poor’s znížila hodnotenie z A- na BBB+.

Rozhodnutie pravdepodobne zvýši náklady Poľska na zadlžovanie a zníži dôveru investorov.

Týmto krokom Moody’s, ktorá doteraz prideľovala Poľsku najvyššie hodnotenie spomedzi troch hlavných agentúr, zosúladila svoj rating s Fitch a S&P, ktoré krajinu hodnotia známkou A-, čo zodpovedá A3. Fitch má pri Poľsku negatívny výhľad, zatiaľ čo výhľad S&P je stabilný.

Moody’s uviedla, že zníženie ratingu odráža „trvalé zhoršenie“ fiškálnej sily Poľska od posledného hodnotenia v septembri 2025.

„Veľké fiškálne deficity viedli k výraznému nárastu dlhového zaťaženia verejných financií, čo v kombinácii s rastúcimi nákladmi financovania oslabilo ukazovatele obsluhy dlhu,“ uviedla agentúra.

Zároveň varovala, že „efektívnosť fiškálnej politiky sa oslabila“, vrátane „obmedzenej ochoty alebo schopnosti poľských orgánov obnoviť fiškálne rezervy počas priaznivých ekonomických podmienok“.

Ratingová agentúra očakáva, že deficit verejných financií zostane v rokoch 2026 aj 2027 na úrovni približne 7 % HDP, a to v dôsledku rastúcich nákladov na zdravotníctvo, pokračujúcich verejných investícií a výdavkov na obranu a sociálnu oblasť. Verejný dlh by mal do roku 2027 vzrásť na 68,9 % HDP z úrovne 59,7 % v roku 2025.

Moody’s upozornila, že časť rastúceho dlhu sa nachádza mimo poľského ústavného limitu 60 % HDP, pretože prechádza cez štátne agentúry a štátnu rozvojovú banku Bank Gospodarstwa Krajowego (BGK), ktoré nie sú súčasťou štátneho rozpočtu.

Tento dlh sa však stále započítava podľa pravidiel EÚ, aj keď nespadá pod národný limit 60 % HDP, ktorého prekročenie by vládu nútilo pripraviť vyrovnaný rozpočet.

Zhoršujúca sa fiškálna situácia Poľska priťahuje pozornosť ratingových agentúr už dlhší čas. Rozpočtový deficit vlády prudko vzrástol a podľa Eurostatu dosiahol v roku 2025 úroveň 7,3 % HDP. Ide o druhú najvyššiu hodnotu v EÚ po Rumunsku s 7,9 %.

Stalo sa tak napriek tomu, že Poľsko bolo v júli 2024 zaradené do procedúry nadmerného deficitu EÚ. Plán na zníženie deficitu zatiaľ nepriniesol výsledky, keďže deficit naopak ďalej rástol.

Návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý vláda schválila 28. augusta, počíta s deficitom 7,1 % HDP, teda takmer dvojnásobkom oproti 3,7 %, ktoré vláda predtým sľubovala dosiahnuť do toho istého roku.

V dôsledku toho úroveň zadlženia Poľska rýchlo rastie. V prvom štvrťroku tohto roka prekročila hranicu 60 % HDP, čím prekonala limit zakotvený v legislatíve EÚ.

Poľská Fiškálna rada, založená v novembri 2025, varovala, že riziko prekročenia ústavného limitu je vysoké v roku 2028 a veľmi vysoké v rokoch 2029 až 2030.

Minister financií Andrzej Domański uviedol, že rozhodnutie Moody’s nie je dôvodom na paniku.

„Toto rozhodnutie berieme vážne, ale pokojne. Poľská ekonomika rastie rýchlo a jej základy zostávajú silné,“ napísal Domański na sociálnej sieti X. Dodal, že posilnenie verejných financií si bude „vyžadovať spoluprácu všetkých štátnych inštitúcií vrátane prezidenta“.

Minister financií tým narážal na konflikt medzi stredoľavicovou vládou premiéra Donalda Tuska a prezidentom Karolom Nawrockým, ktorý je spojený s pravicovou opozíciou. Tento spor viedol k tomu, že prezident využil právo veta na zablokovanie niektorých fiškálnych opatrení určených na zvýšenie príjmov, napríklad daní z alkoholu a cukru či mimoriadnych odvodov pre palivové spoločnosti.

Šéf prezidentskej kancelárie Pawel Szefernaker však zodpovednosť pripísal vláde.

„Kradnú, klamú a zaťažujú našu vlasť dlhmi. Bohužiaľ, za všetko budeme musieť zaplatiť my, Poliaci,“ napísal na sieti X.

Nawrocki a opozícia tvrdia, že vláda nedokázala zlepšiť stav verejných financií dôslednejším bojom proti daňovým únikom a podvodom s DPH.

Vo svojej analýze Moody’s upozornila aj na politické obmedzenia, ako je spor medzi Nawrockým a Tuskovou vládou. Dodala, že parlamentné voľby plánované na november 2027 pravdepodobne oddialia akúkoľvek významnejšiu fiškálnu konsolidáciu.

Podľa poľských ekonómov nebolo rozhodnutie o znížení ratingu pre finančné trhy prekvapením, keďže investori už dlhší čas zohľadňovali zhoršujúcu sa fiškálnu pozíciu krajiny.

Rafał Benecki, hlavný ekonóm ING Bank Śląski, povedal 19. septembra poľskej tlačovej agentúre PAP, že rozhodnutie neprekvapilo ani zahraničných, ani domácich investorov.

„Trhy už dlhší čas započítavajú zhoršovanie rozpočtovej situácie Poľska,“ povedal a dodal, že tento trend je viditeľný v rôznych trhových ukazovateľoch.

Benecki poukázal na relatívne nízky podiel zahraničných investorov v Poľsku, keďže tí obvykle uprednostňujú trhy, ktoré považujú za bezpečnejšie.

Ekonóm tvrdí, že zhoršovanie fiškálnej situácie nie je novým javom, ale výsledkom trendu, ktorý sa vyvíjal celé roky.

„Deficit zostáva vysoký bez ohľadu na to, či sa ekonomike darí alebo nie,“ uviedol Benecki.

Napriek zníženiu ratingu zostávajú prognózy rastu Moody’s priaznivé: rast HDP o 3,7 % v roku 2026 a 3,2 % v roku 2027 po raste o 3,6 % v roku 2025.

Agentúra zároveň očakáva, že dlh sa na konci 20. rokov stabilizuje na úrovni 70 až 75 % HDP, ak sa úrady po voľbách v roku 2027 vrátia k dodržiavaniu národných fiškálnych pravidiel a obmedzia verejné výdavky.

Ak sa tak stane, je pravdepodobné budúce zvýšenie ratingu. Naopak, ďalšie zníženie môže nastať, ak dlh výrazne prekročí 75 % HDP, ak ekonomiku zasiahne vážny šok alebo ak sa regionálna bezpečnostná situácia prudko zhorší v dôsledku výrazného rozšírenia vojny Ruska proti Ukrajine.

Bezpečnostná situácia, ktorá núti Poľsko vynakladať takmer 5 % HDP na obranu, predstavuje pre Varšavu veľký dôvod na obavy. Dňa 17. septembra Tusk opäť varoval pred ruskými plánmi na útoky dronmi a raketami proti východnému krídlu NATO.

V prejave v Sejme, dolnej komore poľského parlamentu, uviedol, že spravodajské hodnotenia naznačujú, že Rusko pripravuje v najbližších mesiacoch výraznú eskaláciu voči krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu, vrátane Poľska.

„Ruský plán podľa spravodajských informácií zahŕňa hybridné útoky dronmi a raketami proti krajinám podporujúcim Ukrajinu vrátane Poľska. O týchto možnostiach sa diskutuje už dlhší čas. Tieto informácie sú teraz veľmi konzistentné a, žiaľ, aj presvedčivé,“ povedal.

Poľský premiér uviedol, že cieľom takejto agresie by bolo oslabiť odhodlanie NATO a vyvolať zmätok vytváraním naratívu, že útoky boli náhodné, a preto si nevyžadujú reakciu NATO.

Poľsko už podobné incidenty zažilo. Približne 20 ruských dronov vstúpilo do jeho vzdušného priestoru 9. až 10. septembra 2025, podozriví ruskí operatívci sa v novembri 2025 pokúsili vyhodiť do vzduchu železničné trate vo východnom Poľsku a 30. júla dopadla pri obci Tarnawa-Kolonia v Lubelskom vojvodstve ruská riadená strela Kh-101.

Poľské stíhačky sú pravidelne v pohotovosti počas ruských vzdušných útokov na západnú Ukrajinu. Dňa 13. septembra zasiahol ruský dron lokomotívu osobného vlaku Kyjev – Varšava približne dva kilometre od poľských hraníc, zatiaľ čo ďalší dron zasiahol čerpaciu stanicu pri hraničnom priechode Dorohusk – Jahodyn.

Poľskí predstavitelia sa obávajú, že akékoľvek výraznejšie zvýšenie ruskej aktivity zameranej na narušenie dodávok zbraní a energií na Ukrajinu by mohlo viesť k veľkým komplikáciám v leteckej doprave a k odlivu investorov.

Investori a návštevníci si však môžu vydýchnuť po tom, čo americký prezident Donald Trump 17. septembra oznámil významný pokrok pri zriaďovaní stálej základne americkej armády v Poľsku, čo by zvýšilo význam krajiny v európskej bezpečnostnej architektúre.

Vo svojom vyhlásení Trump ocenil úsilie Nawrockého pri presadzovaní trvalej základne. Dátum oznámenia pripadol na výročie sovietskej invázie do Poľska v roku 1939 počas druhej svetovej vojny.

To ostro kontrastuje s bývalým americkým prezidentom Barackom Obamom, ktorý 17. septembra 2009 počas politiky „resetu“ s Ruskom oznámil zrušenie plánov na umiestnenie protiraketového štítu v Poľsku.

Nawrockému sa podarilo vybudovať dobré vzťahy s Trumpom a vzťahy medzi Washingtonom a poľskou vládou zostávajú pozitívne napriek predchádzajúcim kritickým výrokom o Trumpovi zo strany Tuska aj ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského.

Oznámenie o stálej základni v Poľsku však čiastočne zatienili správy televízie NBC News, podľa ktorých Pentagón zvažuje stiahnutie najmenej 25 000 z približne 80 000 amerických vojakov rozmiestnených v Európe, najmä z Nemecka, Talianska a Španielska. Poľsko by sa týchto redukcií podľa dostupných informácií nemalo týkať.

Poloha základne zatiaľ nebola potvrdená. Poľský spravodajský portál Onet uviedol, že poľskí dôstojníci pôvodne uprednostňovali lokality v západnom Poľsku, zatiaľ čo Marcin Przydacz, vedúci kancelárie medzinárodnej politiky prezidenta Nawrockého, povedal, že zvažujú dve lokality.

Podrobnosti o financovaní základne zatiaľ neboli zverejnené, Poľsko však už v minulosti naznačilo, že je pripravené znášať náklady s cieľom posilniť vlastnú bezpečnosť.

Obavy ratingových agentúr a zaradenie Poľska do procedúry nadmerného deficitu EÚ napriek tomu ukazujú, že vysoké obranné výdavky so sebou prinášajú aj ekonomické a finančné riziká.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/