VZBURA PROTI OLIGARCHOM

Všetci tí, ktorí sa vytešujú zo zdrvujúcej porážky Donalda Trumpa v doplňujúcich kongresových voľbách a predháňajú sa v metaforách ako modré cunami, modrý valec, modrá vlna a podobne, prehliadajú jednu zásadnú vec: to, čo nás zaujíma najviac, to, čo nás ovplyvňuje najviac – teda zahraničná politika USA – sa absolútne nemení a zostáva pevne v rukách Trumpovej administratívy. Kongres mu môže niektoré veci znepríjemniť, ale pri závažnejších rozhodnutiach má prezident právo veta a na jeho prelomenie demokrati potrebnú väčšinu nemajú. Okrem toho netreba zabúdať na to, že ešte dva mesiace bude fungovať Kongres USA v starom zložení a Donald Trump využije tento čas na maximum. Napríklad aj tak, že po boku Izraela obnoví útoky na Irán, do čoho ho Benjamin Netanjahu čoraz intenzívnejšie tlačí.

Takže zbytočne dostáva naša opozícia záchvat z „progresívnej revolúcie“. My ju nijako nepocítime. Pozoruhodné sú skôr trendy v inej oblasti. Ako som už upozornil, v Spojených štátoch vyhrávajú voľby domáce témy, o zahraničné sa Američania vôbec nezaujímajú. V tomto prípade boli nútení tieto svoje postoje trochu korigovať, pretože – nemýľte sa – to, čo rozhodlo, neboli práva menšín a prisťahovalcov, ako sa nádejajú naši progresívci, ale celkom „prízemné“ starosti o drasticky zvýšené ceny pohonných hmôt v dôsledku vojny na Blízkom východe. A z tohto zúfalstva sa zrodilo čosi, čo by sa dalo opísať ako vzbura proti oligarchom.

Proti gigantickým korporáciám, ktoré dosiahli rekordné zisky, zatiaľčo väčšina Američanov nevládze platiť účty. Proti megadarcom, ktorí zaplavili americkú politiku väčším množstvom peňazí na volebné kampane – fakticky legalizovanými úplatkami – než kedykoľvek predtým. A proti miliardárom z veľkých technologických firiem, ktorí sa stali najmocnejšou silou v americkej ekonomike a spoločnosti, a zároveň najviditeľnejšími podporovateľmi Donalda Trumpa a Republikánskej strany. Ak sa toto preleje do Európy, ak toto budú naše témy, až potom budeme môcť hovoriť o revolúcii.

Eduard Chmelár