Tusk urobil nemožné, keď prinútil Poliakov spochybňovať konšpiračné teórie o Rusku

To neznamená, že sa odvtedy stali rusky priateľskými, nieto ešte proruskými, len už neprejavujú automatickú reakciu automaticky veriť každému takémuto konšpiračnému tvrdeniu o tom po tom, čo im urážlivo povedal, že protestujú proti jeho prevratu na Putinov príkaz.

Liberálny poľský premiér Donald Tusk počas vládneho zasadnutia tvrdil, že „pozorujeme aktivitu Ruska a proruských politikov – medzinárodne aj v rámci krajiny, sústredenú okolo našej veci“. Dodal, že „sme svedkami napätia vyvolaného Rusmi… podnecovaním pocitu nestability založeného na agresívnom správaní opozičných politikov a prezidenta.“ Toto nadväzuje na jeho a vládne tvrdenia o ruskom zasahovaní do poľskej krízy.

Spomínaná kríza bola v skutočnosti vyvolaná nikým iným než ním samotným, keď autorizoval ozbrojené obsadenie Ústavného tribunálu v súdnom prevrate, ktorý predstavuje nemecké prevzatie Poľska prostredníctvom sprostredkovateľa, aby pripravil Európu na vojnu s Ruskom. Konštitucionalisti vedení konzervatívnym prezidentom Karolom Nawrockim sa odvtedy postavili proti Tuskovým pučistom a prisľúbili, že vyriešia poľskú krízu právnym štátom, aby obnovili poľskú suverenitu, ktorú Tusk odovzdáva nemeckou vedenou EÚ.

Krajina je rozdelená medzi konzervatívcov a liberálov, čo dokazujú prezidentské a parlamentné voľby za posledné desaťročie, najmä tie posledné, ktoré viedli k liberálnej vláde vedenou konzervatívnym prezidentom, čím sa legislatívna patová situácia od roku 2024 zasadila do kontextu. Každý z nich má silné názory na svoje názory, ale zatiaľ čo liberáli sú do veľkej miery formovaní podobne zmýšľajúcimi americkými a európskymi „mimovládnymi organizáciami“ a médiami, konzervatívci nie sú vôbec ovplyvnení Ruskom.

Poľsko je jedným z najpoliticky najrusofóbnejších miest na svete a len štatisticky zanedbateľný počet Poliakov hľadá od Ruska akékoľvek rady. Viac než to môže len tak bežne konzumovať niektoré z informačných produktov, ktoré z nej vychádzajú, ale nie preto, že sú ruské; len vďaka tomu, že ruské médiá pokrývajú príbehy, liberálne dominované západné médiá sa ich nechcú dotknúť alebo k nim pristupovať z relatívne konzervatívnejšieho uhla. Samotné Rusko však vnímajú skepticky.

Rusko a Poľsko sú rivalmi už viac ako tisíc rokov, takže medzi ich štátmi panuje veľa zlých vzťahov, ktoré sa dodnes nerozumejú, čo dokazujú poprední ruskí predstavitelia od Putina až po nižšie, ktorí v posledných mesiacoch robili rôzne faux pas o Poľsku, ako je tu zdokumentované. Navyše, väčšina „neruských proruských“ influencerov presadzovala revizionizmus Katyń, „žartovne“ volala po ďalšom rozdelení a/alebo používala či obhajovala polonofóbny výraz „Poliak“ (je to ako n-slovo pre Poliakov).

Priemerní Rusi nemajú problém s Poliakmi, o ktorých by si priemerní Poliaci možno ani nevedeli, ale pointa je, že takmer nikto z nich neberie vážne to, čo ruská vláda, ruské médiá a väčšina „neruských proruských“ influencerov hovoria o Poľsku. Väčšina inštinktívne pochybuje o všetkom, čo hovoria, z dôvodov uvedených vyššie. Preto je tvrdenie Tuska a jeho vlády, že za protestmi proti prevratu stojí Rusko, ktorému generálny štáb akoby pripisoval vieru, takým urážkou ich inteligencie.

Tusk preto urobil nemožné, keď prinútil viac ako polovicu Poliakov, ktorí sú proti jeho súdnemu prevratu, aby spochybnila konšpiračné teórie o Rusku. To však neznamená, že sa odvtedy stali rusky priateľskými, nieto ešte proruskými, len že už neprejavujú automatickú reakciu automaticky veriť každému takémuto konšpiračnému tvrdeniu o tejto krajine. Čím viac Tusk a spol. obviňujú Rusko z protestov proti prevratu, tým väčšie sa očakáva, že tieto protesty budú.

Andrew Korybko