Čistý deň alebo Kto je tu vlastne sviňa?

PREDSLOV: O SVINIACH V POLITIKE

Naďov spolok agresorov zakrpateného intelektu a emocionalitou plochou ako Východoslovenská rovina sa rozrástol o istú Natáliu Blahovú.

Z politickej mapy zmizla v roku 2020.

Dnes sa usiluje vrátiť v spoločnosti, do ktorej po zásluhe patrí: Naď, Šeliga, Galko, Rajtár a iná spodina.

Pri príležitosti desiateho výročia rozpútania pogromu proti Čistému dňu som napísal bonusový článok k 59. epizóde podcastu Ďateľ k veci.

Ak vás zaujíma odpoveď na otázku, kto sú ľudské svine slovenskej politiky, kliknite na priložený odkaz stránky Ďateľ. Dozviete sa viac, než si dokážete predstaviť.

——

V stredu 9. septembra 2026 uplynulo desať rokov od vypuknutia politického a mediálneho pogromu, nesprávneho označovaného ako kauza Čistý deň. Prvú salvu vystrelila Natália Blahová. Okamžite sa pridali Daniel Lipšic, Milan Krajniak, Boris Kollár, Ľubomír Galko, Andrej Kiska a ďalší spolupáchatelia z radov politikov a stáda kolaborujúcich novinárov.

Namiesto uznania pogrom

Pred popisom pogromu na Čistý deň si neodpustím osobnú poznámku. Chcel by som byť na jediný deň prezidentom Slovenskej republiky. Udelil by som štátne vyznamenanie alebo rad Petrovi Tománkovi a Zuzane Tománkovej za nenahraditeľný a neoceniteľný príspevok k ochrane zdravia mladých a dospelých osôb, závislých od návykových látok.

Existujú svedectvá stoviek mužov a žien. Potvrdzujú, že manželia Tománkovci odborným a humánnym prístupom zachránili množstvo ľudských životov. Bol by som rád, ak aby ste optikou týchto svedectiev vnímali udalosti, popísané v nasledujúcich radkoch a odsekoch.

Blahovej podlý blog

Kauza Čistý deň neexistuje. Existuje politicko-mediálny pogrom na neziskovú organizáciu a resocializačné zariadenie Čistý deň. Pogrom má jasne identifikovaných páchateľov. Neľudsky sa dotkol právnických osôb a predovšetkým brutálne zasiahol do životov zakladateľov, zamestnancov a klientov Čistého dňa. Prostredníctvom klientov boli vystavené ťaživému emocionálnemu a psychologickému utrpeniu aj ich rodiny.

Politicko-mediálny pogrom odštartovala bývalá poslankyňa SaS, predsedníčka výboru NR SR pre ľudské práva a jedna z najhlúpejších žien v dejinách slovenského zákonodarného zboru Natália Blahová. Uverejnila blog o „nemenovanom“ resocializačnom centre, v ktorom na podklade neoverených, vymyslených a podlých obvinení jednej nezodpovednej matky opísala neexistujúce týranie neplnoletých detí: znásilňovanie, bitie, ponižovanie, neľudské trestanie, vystavovanie hladu, neposkytovanie zdravotnej starostlivosti či dopovanie nebezpečnými farmaceutickými produktmi.

Aj keď Blahová v prvom blogu nespomenula názov centra, postarala sa o to, aby najatí diskutujúci v komentároch pod textom uverejnili nielen názov Čistý deň, ale aj mená ľudí, pracujúcich v zariadení. Blahovej text vyšiel v piatok 9. septembra 2016. Okamžite sa naplno rozbehol kolotoč mediálneho šialenstva. Tlačové konferencie, vyhlásenia, články, videá. Do pogromu sa zapojila prakticky celá vtedajšia opozícia a progresívne médiá. Na neexistujúcej kauze sa usilovali priživiť všetci, čo v dôsledku bezvýznamnosti, vyplývajúcej z nedostatku schopností, nadania a intelektu, nedokázali zaujať iným spôsobom.

Nie je namieste citovať detaily Blahovej podlého blogu. Každá zmienka nepodložených obvinení by bola prispievaním k pokračovaniu pogromu a lynču po desiatich rokoch od jeho vypuknutia. Je však nevyhnuté spomenúť, že pochybným zdrojom, na ktorom Blahová postavila štylisticky úbohý text, bola matka jednej z klientok Čistého dňa, ktorej drogovo závislá dcéra bola v zariadení umiestnená na základe rozhodnutia súdu. Matka sa neustále dožadovala rôznych výnimiek pre dcéru vo forme prerušovania resocializačného programu. Opúšťanie zariadenia bolo nielen v rozpore so záujmom dieťaťa, ale aj odporovalo rozhodnutiu súdu. Keďže vedenie Čistého dňa odmietalo vychádzať v ústrety rozmarom matky a nechcelo ani nemohlo porušovať súdne rozhodnutie, dotyčná pani sa za to Tománkovcom pomstila. Matka si našla to najhlúpejšie, čo zrodil slovenský parlamentarizmus, poslankyňu Blahovú. Natlačila jej do hlavy obrazy hororu v Čistom dni a ostatné je história.

Samozrejme, Blahová a spolupáchatelia sa zaklínali záujmom a ochranou úbohých detí. Bola to len prázdna póza a politický gýč. Ako uvidíme neskôr, Blahová, Krajniak, Kollár, Lipšic a ďalší členovia nebezpečného zoskupenia deťom, dospelým klientom a ich rodinám vedome škodili. Robili to s jediným cieľom: vyvolať mediálnu pozornosť tvrdením, že Smer a jeho minister sociálnych vecí Ján Richter kryjú sexuálne zneužívanie a týranie zverenej mládeže.

Dva incidenty

V súvislosti s nastolenými obvineniami proti Čistému dňu je potrebné vyčistiť si stôl. Vo viacerých trestných konaniach bolo preukázané, že Peter Tománek, Zuzana Tománková a ďalší zamestnanci zariadenia sa nikdy nedopustili skutkov, z akých ich zákerne obviňovala Blahová. Neexistovalo žiadne znásilňovanie, nikdy nedošlo k ukladaniu a vykonávaniu fyzických trestov, vystavovaniu hladu ani nič podobné. Svedectvá desiatok klientov resocializačného centra a ich rodinných príslušníkov preukazujú, že Tománkovci a pracovný tím Čistého dňa sa po všetkých stránkach príkladne starali o klientov. Dokonca aj nad rámec zákonných povinností.

Ak je pravda, čo bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, je možné, že v Čistom dni nevznikali problémy a krízové situácie?

Z povahy účelu podobných zaradení nie je žiadne resocializačné centrum bezproblémové. Nielen v Čistom dni, v každom zariadení podobného typu sú umiesťovaní klienti jednak so závislosťami od drog, a jednak s poruchami osobnosti. Závislosť a poruchy osobnosti idú ruka v ruke. Každá resocializačná organizácia je v dôsledku závislostí a porúch správania klientov doslova sudom s pušným prachom. Problémy, krízy a výnimočné udalosti sú prakticky na dennom poriadku. Preto otázka nestojí tak, či vznikali problémy, ale ako boli riešené.

Po tomto nevyhnutnom exkurze môžeme pokračovať v čistení stola dvoma príkladmi krízovej situácie v živote Čistého dňa.

Incident prvý: V Čistom dni platilo desať kardinálnych pravidiel. Jedným bola neprípustnosť intímneho pomeru medzi klientmi zariadenia. Stalo sa, že klient a klientka kardinálne pravidlo porušili. Žiaľ, ukázalo sa, že ona nemala v čase styku pätnásť rokov, avšak on to nevedel. Neskôr bol za popísané konanie odsúdený. Žiaden pracovník nemôže za to, ak dvaja klienti porušia pravidlá, a tiež nemôže za to, ak si jeden z aktérov intímneho styku neoverí vek partnerky.

Mimochodom, predčasná sexuálna skúsenosť patrí k poruchám správania mladých ľudí, umiestňovaných v resocializačných zariadeniach. Nebola to prvá sexuálna skúsenosť dotyčného dievčaťa. Mala ich viac a oveľa skôr, než prišla do Čistého dňa. Ak Blahová zneužila a prekrútila popísanú chúlostivú situáciu proti manželom Tománkovcom, nič to nevypovedá o ich zlyhaní, ale veľa to napovie o jej charaktere a ľudskej nízkosti.

Incident druhý: Je naozaj pravda, že počas takzvanej terénnej terapie, keď neboli na akcii mimo objektu Čistého dňa prítomní manželia Tománkovci, došlo k incidentu zapríčinenému zamestnancom zariadenia. Išlo o psychológa, ktorý v rozpore so zákonom a všetkými pravidlami v prítomnosti závislých osôb nielen konzumoval alkohol, ale zviedol na skupinový sex dve alebo tri dievčatá. Udalosť vyšla okamžite najavo. Peter Tománek na hodinu rozviazal s psychológom pracovný pomer a vec oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Psychológ bol neskôr za svoje konanie súdne trestaný.

Za konanie psychológa nesie zodpovednosť on sám, nie Tománkovci. Konal slobodne, z vlastného popudu a nikto iný nemôže byť za jeho zlyhanie braný na zodpovednosť. Peter Tománek postupoval presne tak, ako predpisuje zákon. Dopustil sa psychológ nehoráznosti? Samozrejme! Po zásluhe bol potrestaný. Avšak podobné incidenty sa stávajú nielen v iných resocializačných centrách, ale, žiaľ, dokonca aj v školách. Nikto však neničí, nezatvára, neškandalizuje resocializačné zariadenia a školy kvôli individuálnemu prehrešku sociálneho pracovníka alebo pedagóga. Nikto neorganizuje pogrom proti nevinným osobám. Iba v prípade Čistého dňa politici, médiá a dokonca aj štátne orgány postupovali úplne inak.

„Štekajú veľkí, štekajú malí“

Po rozpútaní politicko-mediálneho pogromu vyvíjali sprisahanci Blahová a spoločníci aktivity v dvoch smeroch. Po prvé, usilovali sa Čistý deň spojiť so Smerom. Aj preto dvakrát navrhli odvolanie ministra sociálnych vecí Jána Richtera. Po druhé, dožadovali sa odňatia licencie resocializačnému centru Čistý deň. Obe aktivity sprevádzal nespočetný počet tlačových konferencií, parlamentných diskusných príspevkov a mediálnych výstupov. V procese odznievali neuveriteľne zraňujúce, ponižujúce a nepravdivé invektívy na adresu manželov Tománkovcov. Bolestivo sa dotýkali nielen Petra a Zuzany, ale aj zamestnancov a klientov Čistého dňa a sprostredkovane aj ich rodín.

Len niekoľko dní po napísaní blogu sa Blahová spolu s ďalšími poslancami zúčastnila prieskumu priamo v Čistom dni. Na akcii boli prítomní aj viacerí rodičia klientov. Deti, rodičia aj dospelí klienti sa usilovali Blahovej vysvetliť, že naletela táraniu jednej nezodpovednej matky. Deti, rodičia a dospelí klienti poslankyni hovorili, že v zariadení nedochádza k žiadnemu znásilňovaniu, neprebiehajú tam sexuálne orgie, nikto nie je fyzicky týraný ani mučený hladom či nedostatkom zdravotnej starostlivosti. Blahovú argumenty a svedectvá tých, ktorí vraj mali byť obeťami neľudského zaobchádzania, vôbec nezaujímali.

Arogantne prežúvala žuvačku a vyjadrenia detí, rodičov a dospelých klientov odbila replikou príznačnou pre jej schradnutý intelekt: „Štekajú veľkí, štekajú malí.“ Blahová, ktorá o sebe tvrdila, že ochraňuje záujmy bezbranných, zjavne považovala tie isté mladistvé osoby a ich rodičov za psov. Neskôr, sa nechala počuť, že deti a rodičia sa zastávajú Čistého dňa preto, lebo im Tománkovci „vymyli mozgy“. Poslankyni zjavne nedochádzalo, že podobnými vyjadreniami uráža, ponižuje a znevažuje ľudské bytosti, čo na základe autentickej skúsenosti tvrdia, že im v Čistom dni nikto neubližuje. Blahová nemohla pripustiť, že majú pravdu. Ak by to urobila, logicky by z toho vyplývalo, že deťom ubližuje jej politická aktivita. A ak by vyšlo najavo, že jej iniciatíva je škodlivá, musela by zaradiť spiatočku. Lenže madam nemala nič také v úmysle. Jej cieľom bolo pokračovať a aj to v hojnej miere robila.

Po tom, čo Blahová zavelila do útoku, obliehali obe budovy resocializačného centra hordy kolaborujúcich novinárov s mikrofónmi a kamerami. Keďže budovy neboli vedľa seba, ale oproti cez cestu, neplnoletí i dospelí klienti a neraz aj ich rodičia boli obťažovaní dotieravými otázkami novinárov. Blahovej vôbec neprekážalo, že kamery zaznamenávali tváre detí a následne boli publikované v televíziách a na internetových portáloch. Celé Slovensko malo možnosť spoznať identitu mladistvých aj dospelých osôb, liečiacich sa zo závislosti od drog.

Ľudské práva kde?

Ľudská dôstojnosť kde?

Ochrana detí kde?

Ochrana súkromnej sféry kde?

Ak médiá uverejňovali tváre klientov resocializačného centra, pred celým národom obnažovali ich diagnózy. Závislosť od drog a iných návykových látok je psychiatrická diagnóza. Spojenie tváre s miestom resocializačného centra sa prakticky rovná uverejneniu zdravotnej dokumentácie, čo je trestná činnosť. Blahová, ktorá mala plnú tlamu sladkých rečí o ochrane detí, sa ani raz neozvala proti konaniu médiá. Naopak, podporovala a vítala to, pretože prítomnosť médií jej zabezpečovala publicitu a o zvyšovanie popularity jej v prvom rade išlo. Nie o záujem detí.

Blahovú žaluje 64 ľudí

Pogrom na Čistý deň viedol k množstvu právnych a súdnych sporov. Niektoré sa týkajú akreditácie, iné ochrany osobnosti, ďalšie majetkovoprávnych pomerov. Nie je možné venovať sa všetkým, pretože ich je obrovské množstvo a každý je komplikovaný. Preto sa budem venovať len niektorým.

Žalobu na Blahovú podalo dovedna 64 klientov Čistého dňa a ich rodinných príslušníkov. Uvedené číslo hovorí samo za seba. Ak by deti trpeli, boli vystavované sexuálnemu násiliu a zneužívaniu a inému neľudskému zaobchádzaniu, asi ťažko by sa rodičia pripojili k žalobe na poslankyňu. Podstatou žalobnej argumentácie klientov a rodičov bola okolnosť, že Blahová ich verejným vystupovaním vystavovala existenciálnemu aj emocionálnemu utrpeniu a spôsobovala im spoločenské odsúdenie.

Ako sa to prejavovalo? Uveďme niekoľko príkladov.

Príklad prvý: Klienti si zvykli na terapiu a metodické postupy liečenia v Čistom dni. Získali dôveru k terapeutickej komunite. Ohrozenie existencie zariadenia im spôsobovalo úzkosť, pretože nemali istotu, že liečenie zo závislosti bude môcť nerušene pokračovať.

Príklad druhý: Rodičia a širšie rodiny klientov pociťovali strach a úzkosti, lebo v dôsledku likvidácie Čistého dňa alebo rozpadu terapeutickej komunity bolo jednak ohrozené ďalšie liečenie detí, a jednak rástlo riziko recidívy, teda návratu k užívaniu návykových látok.

Príklad tretí: Klienti – deti aj dospelí – sa okrem resocializácie v centre venovali bežným aktivitám, ako sú školská dochádzka alebo výkon zamestnania. Po Blahovej blogu a ďalších mediálnych aktivitách sa spolužiaci v škole najmä dievčat pýtali, či robia v Čistom dni kurvy. Dospelí klienti boli na pracovisku konfrontovaní s otázkou, či sa zúčastňujú znásilňovania detí a iné nechutnosti. Viacerí boli nútení zmeniť pracovisko alebo o prácu jednoducho prišli.

Príklad štvrtý: Príbuzní, známi, kolegovia a iní ľudia z okolia vyčítali rodičom detí umiestnených v Čistom dni, že sú nezodpovední, pretože nechali svojich potomkov v „dome hrôzy“ a nič nerobia pre ochranu svojich potomkov. Darmo vysvetľovali, že nič z verbálnych produkcií Blahovej a spolupáchateľov nie je pravda. Okolie im aj naďalej vyčítalo, že sú krkavčí rodičia. Poniektorí kvôli reakciám okolia prišli o prácu alebo museli zmeniť zamestnanie.

Príklad piaty: V dôsledku Blahovej verbálnych výronov začali viacerí pracovníci kurately tlačiť na to, aby boli detskí klienti Čistého dňa preradení do iného zariadenia. Rovnakí sociálni pracovníci predtým odporúčali deťom a ich rodičom práve toto centrum. Čistý deň považovali za špičku. Tak prečo odrazu otočili? Viac mysleli na svoje kariéry ako na záujem detí. Báli sa mediálneho tlaku, báli sa opozičných poslancov, báli sa nadriadených, ktorí boli tiež v ustráchanom predklone pred Blahovou, médiami a spolupáchateľmi. Deti nechceli ísť preč z Čistého dňa, pretože dôverovali tejto terapeutickej komunite. Hrozba premiestnenia im vyvolávala pocity úzkosti strachu a vzdoru, čo, samozrejme, ohrozilo proces resocializácie.

Na tomto mieste je potrebné položiť si otázku. Prečo majú hlúpi politici ako Blahová úspech? Odpoveď je jednoduchá. Preto, lebo existujú ešte hlúpejší ľudia, čo im naletia. Sú neschopní kriticky myslieť, klásť si logické otázky. Inteligentný človek sa po prečítaní Blahovej blogu určite opýtal:

Ako je možné, že v Čistom dni je bez povšimnutia príslušných orgánov roky páchané sexuálne a iné násilie na deťoch, keďže s ohľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že by museli existovať desiatky svedkov v osobách klientov, rodičov a zamestnancov? Naozaj by všetci roky mlčali? Prečo by mlčali, ak išlo o ich deti?

Ľudia, ktorí nie sú schopní položiť si jednoduché otázky, si zaslúžia vládcov, ako sú Blahová, Matovič, Galko, Lipšic či Krajniak.

Súd nekoná 51 mesiacov

Vráťme sa naspäť k žalobe 64 klientov a rodinných príslušníkov na Blahovú. Nedomáhali sa náhrady škody v peniazoch, ale žiadali obyčajné ospravedlnenie. Žalobu podali 24. septembra 2019. Keďže ani po viac ako štyroch rokoch, presnejšie po 51 mesiacoch nebol súd schopný nariadiť termín pojednávania, žalobu stiahli. Vzdali sa posúdenia žaloby nie preto, lebo sa už necítili poškodení. Pocit krivdy pretrváva dodnes.

Medzičasom však hlupaňa Blahová zapadla do hlbín politického zabudnutia. Zásah súdu a ospravedlnenie mali zmysel v čase, keď bola verejne činnou osobou, poslankyňou parlamentu. Ak súd nenariadil pojednávanie ani do decembra 2023, nemalo už zmysel ani ospravedlnenie, ani jatrenie starých rán, ku ktorému by nevyhnutne došlo, ak by sa na pojednávaní znova citovali a preberali nehorázne výroky bezcharakternej Blahovej.

Z Polomy do Čistého dňa

Nie je možné venovať sa príbehom všetkých 64 žalobcov. Dajme slovo aspoň niektorým. Hovoria o tom, ako sa ich dotkla Blahová a aký mali vzťah k Čistému dňu a manželom Tománkovcom. V záujme ochrany súkromia žalobcov neuvádzam ich mená.

Istý chlapec bol pred zaradením do Čistého dňa umiestnený v resocializačnom centre Poloma, kde mal zlé skúsenosti. V Polome sa takmer obesil a po prepuknutím Blahovej pogromu ho tam chcela kuratela vrátiť. Rodičom aj komisárke pre deti Viere Tomanovej povedal, že ak ho pošlú naspäť do Polomy, tak to tam podpáli a potom sa zabije. Po synových vyjadreniach kontaktoval otec poslankyňu Blahovú s otázku, či mu pomôže s riešením situácie v Polome. Dopadlo to nasledovne:

„Ja som sa aj pokúsil ju osloviť cez Facebook. Pýtal som sa jej, či by bola ochotná pomôcť mi, lebo aj môjmu synovi sa diala ujma v resocializačnom zariadení. Ona reagovala otázkou, či to bol Čistý deň. Keď som povedal, že nie a ide o iné zariadenie, tak ma odkázala na políciu. Neprejavila ani štipku záujmu! Jej vyhlásenia, že tu ide o zlyhávanie systému, sú teda falošné. […] jej primárne išlo o likvidáciu Čistého dňa, a nie o deti a zlepšovanie systému.“

Okolnosť, že Blahová mala záujem len o informácie namierené proti Čistému dňu, je viac než veľavravná. Pozrime sa na ďalší príbeh.

Zloduch Lipšic na scéne

Matka dievčaťa umiestneného v Čistom dni zase popísala, ako ju manipulovala Blahová v auguste 2016, približne mesiac pred rozpútaním pogromu. Na vysvetlenie je potrebné uviesť, že táto pani mala konflikt s vedením Čistého dňa, pretože uverila sťažnostiam dcéry ohľadom ukladania sankcií za nedodržiavanie pravidiel. Matka v žalobe napísala, že urobila chybu nielen preto, lebo uverila dcérinej zveličenej interpretácii problému, ale aj preto, lebo sa vôbec pustila do reči s Blahovou. Matka dotknutého dievčaťa ďalej napísala:

„Keď som potom videla v televízii, aký je riaditeľ [Peter Tománek] doslova strhaný, ako na neho poľujú a aká strašná hystéria sa spustila, veľmi som si vyčítala, že som k tomu prispela aj ja. Snažila som sa potom podporiť zariadenie aj verejne, pretože som si uvedomila, že v podstate aj ja som bola zneužitá na politické manévre žalovanej [Blahovej]. Celý cirkus okolo zariadenia narušil aj resocializačný proces mojej dcéry, ušla zo zariadenia, čo pred tým nikdy neurobila.“

V citovanej pasáži bola reč o jednom z dvoch dievčat, ktoré s pomocou istého dílera drog z Nitry vylákal z Čistého dňa predseda vtedajšej opozičnej strany Sme rodina a najznámejší slovenský plemenný býk Boris Kollár. Obom klientkam poskytol drogy a vyplatil po päť tisíc eur za to, že budú spolupracovať s Danielom Lipšicom na diskreditácii Petra Tománka. Za drogy a peniaze mali vystúpiť pred novinármi a následne podať na Petra trestné oznámenie. Matka to v žalobe opisuje nasledovne:

„Medializoval ju JUDr. Lipšic, zneužil ju nafetovanú, aby rozprávala pred kamerami veci, ktoré si ona v podstate ani nemyslela. Keď odišla z generálnej prokuratúry, kde ju zobral JUDr. Lipšic, tak sa predávkovala. Takmer zomrela a bola hospitalizovaná na intenzívke v Trnave. Viem, že keby žalovaná [Blahová] nespustila kauzu, moja dcéra sa mohla tomuto všetkému vyhnúť, pretože dovtedy jej resocializačný proces prebehal bez problémov. Neobstojí preto, že žalovaná mne priamo nič zlé neurobila, pretože ja som musela prežívať veľa strachu kvôli udalostiam, ktoré sa udiali pre jej konanie. Je úplne jedno, že potom sa do celej veci primiešali ďalší a ďalší ľudia. Na začiatku stála a v podstate stále stojí žalovaná [Blahová]. Proti mojej slobodnej vôli, vynútenými okolnosťami som sa medializovala, čo považujem za trvalý a neodstrániteľný zásah do môjho súkromia. Tiež do mojej psychickej stability a duševného zdravia. Moje sociálne okolie si ma navždy bude spájať s kauzou a moju dcéru tiež. Nebyť konania žalovanej [Blahovej], nikdy by sa nič také nestalo.“

Popísané udalosti si zaslúžia krátky komentár. Predstavme si, akoby prskal Lipšic, ak by niekto podobným spôsobom zneužil jeho dve deti na dosahovanie odporných cieľov a ešte ich aj nafetované ponechal svojmu osudu. Verme, že Lipšicových synov v živote okrem otca už nestretnú žiadni ďalší zlí ľudia.

Z Čistého dňa na ulicu

Iná matka opisuje ťažkosti spojené s drogovou závislou dcérou. Veľmi sa usilovala o to, aby bolo dieťa umiestnené do Čistého dňa, pretože zariadenie malo skvelú odbornú reputáciu. Blahovej pogrom jej spôsobil strach a úzkosti, pretože vedela, aké následky to môže mať na resocializáciu dcéry. Pani v žalobe okrem iného uvádza:

„Ako matka dieťaťa, ktoré tam bolo umiestnené, som sa nikdy nestretla s takými hrôzami, aké pani Blahová opisovala vo svojom blogu. Ak by sa tam tieto ‚hrôzy‘, ako ich nazývala, skutočne diali, určite by som o nich nemlčala – veď som tam mala dieťa! Jej ohováranie sa ma dotklo, zasiahlo do môjho súkromia, do môjho sveta. To, čo sa v zariadení na základe tejto kauzy udialo, sa veľmi dotklo najmä mojej dcéry, ktorá to nevydržala a dňa 25. 1. 2017 zo zariadenia utiekla. Do tej doby napredovala, dokonca navštevovala Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Galante. Všetko nadarmo. Iste si vie každá žena predstaviť, čo som ako matka musela prežívať, keď som temer pol roka o svojej dcére nič nevedela a polícia mi vôbec nepomohla.“

Nešťastná matka vkladala do Čistého dňa veľké nádeje. Podľa jej názoru to bola práve Blahová, kto zmaril úsilie jej dcéry o zbavenie sa závislosti. Ešte raz jej teda dajme slovo:

„Pani Blahová hrubo zasiahla do môjho života a svojím nerozvážnym konaním spôsobila obrovské ťažkosti, nielen mne, ale aj ostatným rodičom a aj našim deťom a to nás vôbec nepozná, nič netuší o našich životoch. Pani Blahová, vďaka vám som stratila svoje jediné dieťa, ktoré v súčasnosti opäť prepadlo drogám a zdržiava sa na neznámom mieste, dokonca v zahraničí, bez dokončeného vzdelania, bez opory, bez svojej matky. Verím, že za toto správanie vám súd vymeria spravodlivé poučenie, aby ste si v budúcnosti rozmyslela, či ešte niekomu bude takto ubližovať.“

Slová matky ostali nevyslyšané. Ako som už naznačil, po 51 mesiacoch nečinnosti súdu už nemalo zmysel domáhať sa ospravedlnenia od politickej mŕtvoly.

Farizej Krajniak

Po spustení pogromu v septembri 2016 stratili opoziční politici akékoľvek zábrany. Milan Krajniak, v tom čase poslanec strany plemenného býka Kollára, zašiel až tak ďaleko, že na parlamentnej pôde počas rokovania o návrhu na odvolanie ministra Richtera citoval zo zdravotnej dokumentácie Petra Tománka. A nielenže citoval, ale aj presne označil, z akého informačného systému Sociálnej poisťovne nezákonne zdravotné záznamy získal. Ide o dvojakú neslýchanú opovážlivosť. Krajniak nielen hrubo porušil zákon a brutálne zasiahol do súkromnej sféry Petra Tománka. Ešte sa aj vychvaľoval schopnosťou získať prístup k informáciám podliehajúcim prísnej zákonnej ochrane.

Krajniak svoje konanie ospravedlňoval verejným záujmom. Veď ako inak. Manipulátori a psychopati jeho úrovne dokážu ešte aj z úplného morálneho hovna upliesť páchnuci bič verejného záujmu a vydávať to za chutný údený syrový korbáčik zo Zázrivej. A treba uznať, že pomerne dlho sa mu to aj darilo, pretože médiá nepodrobili Krajniakovo konanie žiadnej kritike.

Lenže prišiel na psa mráz. Peter Tománek podal na Krajniaka a na Sociálnu poisťovňu žalobu. Napriek dlhým prieťahom uspel. Kým sa súd dokopal k rozhodnutiu, musel sa domáhať ochrany svojich práv ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd nálezom vyslovil, že boli porušené Petrove práva garantované ústavou a prikázal Mestskému súdu Bratislava IV bezodkladne konať. Súd 26. júna 2025 rozhodol, že Krajniak aj Sociálna poisťovňa sa musia ospravedlniť aj zaplatiť nemajetkovú ujmu. Krajniak osemtisíc a poisťovňa tritisíc eur. S ohľadom na spôsobenú ujmu ide o bagateľ, no napriek tomu je rozsudok dôležitým víťazstvom spravodlivosti.

Keďže prehrali, Krajniak aj Sociálna poisťovňa sa odvolali. Rozhodnutie prvostupňového súdu preto nie je právoplatné. Aj tak stojí za publikovanie, k akému ospravedlneniu súd zaviazal spupného Krajniaka:

„Vážený pán Tománek, ospravedlňujem sa vám za protiprávne konanie, ktorého som sa dopustil dňa 7. 4. 2017, kedy som na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky zverejnil o vašej osobe citlivé údaje osobného charakteru. Som si vedomý, že toto moje konanie spôsobilo ujmu na vašich osobnostných právach. Táto skutočnosť ma mrzí a za toto moje konanie sa vám ospravedlňujem.“

Každý z nás sa v živote dopustí nevhodného konania. Nie každý si však dokáže priznať chybu a ospravedlniť sa. Ak by bol Krajniak chlap, nepotreboval by súdne rozhodnutie na to, aby si priznal chybu a ospravedlnil sa. Namiesto toho teda chodí po súdoch a v nedeľu leští tesilákmi prvé kostolné lavice, aby ho videl každý potenciálny volič. A ešte o tom aj načarbe čosi na Facebook, nech o jeho farizejskej zbožnosti vie celé Slovensko.

Ďalšie žaloby

Peter a Zuzana Tománkovci žalovali aj Blahovú, plemenného býka Kollára či zloducha Lipšica. Zuzana čiastočne uspela v spore s Blahovou. Lenže odvolala sa nielen bývalá poslankyňa, ale aj Zuzana Tománková, pretože podľa jej názoru súd mal uznať viacero Blahovej výrokov za spôsobilé poškodiť jej dobrú povesť. Druhostupňový súd v odvolacom konaní vrátil vec naspäť na prvý stupeň, takže spor ešte nie je ani zďaleka uzavretý.

Osobitne žaloval Blahovú aj Peter Tománek. Spor bol tiež poznačený nekonečnými prieťahmi. Aj v tomto prípade sa Peter úspešne domáhal svojich práv ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd konštatoval porušenie jeho práv a prikázal všeobecnému súdu, aby začal vo veci riadne konať.

V kontexte súdnych sporov s Blahovou je vhodné aspoň epizodicky zaznamenať, že bývalá poslankyňa verejne žobre príspevky na financovanie obhajoby. Za týmto účelom zriadila transparentný účet. Blahová darcom tvrdí, že ide o príspevky na nadáciu. Podarilo sa jej vyzbierať viac ako 44 000 eur. Doposiaľ na obhajobu vynaložila takmer 34 000 eur. Aký advokát by nechcel klienta, ako je Blahová?! Popísané konanie môže byť nezákonné, pretože príspevky v skutočnosti nie sú poukazované žiadnej nadácii, nie sú určené na žiaden verejnoprospešný účel, akým sú charita, vzdelávanie alebo podpora vedy a umenia. Slúžia len na obhajobu fyzickej osoby menom Natália Blahová.

Žobráčka Blahová ľudí uvádza do omylu tvrdením, že ju žalobami obťažujú len manželia Tománkovci. Blahová verejnosti zamlčiava, že na ňu podali už spomínanú žalobu aj 64 klienti Čistého dňa a ich rodinní príslušníci. Verejnosti tají aj to, že ďalšiu žalobu proti nej podali osemnásti zamestnanci a členovia riadiacich a kontrolných orgánov neziskovej organizácie Čistý deň. Z uvedených faktov jednoznačne vyplýva, že počet ľudí žalujúcich Blahovú sa limitne približuje stovke. Preto neobstojí tvrdenie, že čelí „iba“ dvom manželom.

Pokrytectvom Krajniakovej úrovne je Blahovej facebookové nariekanie, ako ju finančne nesmierne zaťažujú súdne spory s Tománkovcami. Na tom istom Facebooku však uverejňuje rozšafné fotografie z nákladných dovoleniek v Alpách či na Islande.

Peter a Zuzana spoločne žalovali plemenného býka Kollára za jeho nechutné výroky na Facebooku. Aj v tomto prípade sa museli v dôsledku prieťahov domáhať svojich práv na ústavnom súde a uspeli. Neskôr sa dokonca dočkali prvostupňového rozsudku vo svoj prospech. Keďže Kollár sa proti rozhodnutiu odvolal, ani tento rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Sviňa či prasa

Opis súdnych konaní by mohol byť oveľa dlhší. Z rozsahových dôvodov by to bolo neúčelné. Aj doteraz vymenované príklady úplne postačia na to, aby si triezvo uvažujúci človek urobil predstavu o morálnych, psychologických a materiálnych škodách, aké napáchali Blahová, Kollár, Lipšic, Krajniaka a ďalší niktoši a oplani. Ublížili desiatkam ľudí.

Príbeh Čistého dňa je skľučujúci aj preto, lebo poškodení manželia Tománkovci, ich zamestnanci, spolupracovníci, klienti a rodiny ešte aj po desiatich rokoch znášajú krivdu, spôsobenú brutálnym poškodením cti a ľudskej dôstojnosti. Ani desaťročie nestačilo na to, aby sa domohli spravodlivosti. Ak aj dosiahnu čiastkový úspech, zo zákonného hľadiska ešte nie je právoplatný a je možné, že niektoré odvolacie konania potrvajú ďalšie roky.

Navyše médiá nejavia najmenší záujem objektívne a bez opakovania manipulácií informovať aspoň o čiastočných úspechoch na súdoch. Akoby aj o to mohli javiť záujem, keď v čase spustenia pogromu pred desiatimi rokmi boli v službách Blahovej, Lipšica & Co. a nikdy nedali priestor klientom a ich rodičom, vyjadrujúcim podporu Čistému dňu a manželom Tománkovcom.

Novinári boli a sú spolupáchateľmi Blahovej a spoločníkov. Svedectvo o tom vydáva ich produkcia na tému Čistý deň aj okolnosť, že jeden z nich, Arpád Soltész je autorom knihy Sviňa, ktorá zobrazuje pomery v akože nemenovanom resocializačnom zariadení úplne rovnako, ako ich lživo vyfarbila intelektuálna troska Blahová. A aby toho nebolo málo, partia netvorivých epigónov nakrútila podľa Soltészovej brakovej predlohy rovnomenný film, ktorý médiá zoširoka a s veľkou chuťou propagovali.

Ak by ktokoľvek z opačného brehu napísal a sfilmoval alegóriu o intelektuálnej liliputánke Blahovej s názvom Prasa, nepochybne by sa stal terčom ostrej kritiky progresívnych škrabákov. Padali by obvinenia zo šírenia nenávisti a dehumanizácie.

Protestoval by som tiež, pretože Blahová nie je žiadne prasa. Prasa je inteligentné, užitočné a dokáže byť dokonca aj milým spoločníkom. Blahová je však hlúpa, neužitočná a odpudivá bytosť s povahou ľudskej svine.

Peter Tóth