Kauza Casey a absurdný prípad Alexandra Fila

PREDSLOV: SKĽUČUJÚCI PRÍBEH ALEXANDRA FILA

Ak máte chvíľu voľného času, prečítajte si príbeh o tom, ako sa čurilly a lipšicovci vyzúrili na advokátovi Alexandrovi Filovi.

V kauze Casey získali pôvodní páchatelia Boris Kaiser, Matej Zeman, Pavol Kmeťo a Miroslav Palúch faktickú beztrestnosť, aj keď takmer pripravili o život čašníka Martina Matejíčku.

Z Kaisera, Zemana, Kmeťa a Palúcha sa stali čurillovskí kajúcnici. Preto za odtrhnutie sleziny a ďalšie trvalé poškodenie zdravia čašníka Matejíčku neniesli zodpovednosť. A vykúpili sa aj tým, že hodili do pľacu advokátov Alexandra Fila a Martina Ribára.

———-

Čurilly v kauze Casey uštvali advokáta Alexandra Fila a zároveň sa v tom istom prípade postarali o zachovanie faktickej beztrestnosti štyroch násilníkov, ktorí zmrzačili a takmer usmrtili čašníka Martina Matejíčku.

Namiesto prológu

Príbeh uštvania advokáta Alexandra Fila čurillami a lipšicovcami sa začal kauzou Casey. Ak niekto namieta, že kauza Casey bola predsa pokusom o uštvanie advokáta Martina Ribára, má nepochybne pravdu. To však nevylučuje, že poslúžila aj na likvidáciu doktora Fila. Naopak, príbehy oboch advokátov spája práve kauza Casey, preto musíme aspoň v hrubých rysoch objasniť, o čo v prípade ide.Nasledujúci text je prerozprávaním zistení vyplývajúcich z vyšetrovacích aj súdnych spisov. Každé tvrdenie je možné podložiť písomnosťou z vyšetrovacích a súdnych spisov.

Masaker v Casey

V pondelok 27. marca 2006 spolumajiteľ baru, reštaurácie a diskotéky Casey v Bratislave Jozef Melichar zistil, že z podniku bola odcudzená tržba z predchádzajúceho víkendu. Privolal políciu. Keďže neboli poškodené okná ani dvere, kriminalisti na mieste konštatovali, že peniaze musel ukradnúť niekto, kto mal kľúče od prevádzky. Melichar podozrieval členov personálu zariadenia. Vzápätí do Casey privolal Borisa Kaisera, predstaviteľa strednej úrovne riadenia takáčovcov, pretože za ochranu baru a pripojenie na pult centralizovanej ochrany platil tejto bratislavskej skupine.

Kaiser prišiel na miesto činu, vypočul si Melicharove sťažnosti, odišiel na poradu vedenia takáčovcov a následne sa znova vrátil do Casey v spoločnosti Mateja Zemana. Melichar medzičasom dospel k presvedčeniu, že tržbu ukradol čašník Martin Matejíčka. Okamžite o tom upovedomil Kaisera so Zemanom a dožadoval sa, aby z neboráka dostali priznanie aj peniaze. Keďže čašník tvrdil, že nič neukradol, Kaiser so Zemanom sa rozhodli z Matejíčku priznanie vytĺcť. Fackali ho, kopali, bili päsťami aj drevenou rúčkou z metly. Čašník sa aj napriek tomu nepriznával. Kaiser v priebehu mučenia zavolal členov takzvaného čierneho výjazdu takáčovcov Pavla Kmeťa a Miroslava Palúcha. Keď prišli do Casey, povedal im, že on ani Zeman už obeť nevládzu biť. Prikázal im, aby priznanie z Matejíčku vytĺkli oni.

Bitka pokračovala, avšak z pohľadu priznania bezvýsledne. Matejíčka trval na tom, že nič neukradol, a to napriek tomu, že už nedokázal stáť na nohách. Kaiser, Zeman, Kmeťo a Palúch obeť takmer zabili. Neskoršia lekárska správa ukázala, že Matejíčkovi spôsobili dvojnásobné natrhnutie sleziny, ktorá mu musela byť vyoperovaná. Okrem toho mu brutálnou bitkou, hraničiacou s mučením, zlomili na troch miestach nohu a na dvoch miestach ruku. Ďalším dôsledkom bitky bolo vnútorné krvácanie. Počas operačného zákroku Matejíčkovi našli v dutine brušnej tisíc mililitrov krvi. Pomliaždené rebrá, dvojnásobný otras mozgu, spuchnutá tvár a ďalšie poranenia boli oproti vyššie popísaným traumám maličkosti.

Päť míľnikov

V záujme pochopenia ďalšieho vývoja situácie je potrebné zvýrazniť, že poškodený Matejíčka na páchateľov nepodal trestné oznámenie, ale urobil to zaňho otec až mesiac po incidente. Bez rozoberania nadbytočných detailov je vhodné urobiť rekapituláciu míľnikov vývoja trestného konania, vedeného vo veci napadnutia Matejíčku v podniku Casey:

Míľnik prvý: V prípravnej fáze Matejíčka trikrát vypovedal proti takáčovcom. Povedal, že bitku dostal vnútri podniku a aj identifikoval útočníkov. Na štvrtýkrát, presne rok po incidente, 27. marca 2007 výpoveď zásadne zmenil. Povedal, že v Casey sa nič nestalo, ale až keď vyšiel na ulicu, zozadu ho napadli neznámi útočníci, preto im nevidel do tváre. Počas úkonu identifikácie neukázal na nikoho zo štvorice páchateľov Kaiser, Zeman, Kmeťo, Palúch.

Míľnik druhý: Na základe zmeny výpovede chcela krajská prokuratúra zastaviť trestné stíhanie uvedenej štvorice, avšak na základe rozhodnutia generálnej prokuratúry musela vo veci ďalej konať a podať obžalobu. V dôsledku zmeny výpovede bol medzičasom poškodený Matejíčka obvinený a obžalovaný z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy. Okresný súd Bratislava III ho rozsudkom z 30. októbra 2008 uznal za vinného a uložil mu peňažný trest vo výške 20 000 korún. V tejto trestnej veci zastupoval Matejíčku advokát Alexander Filo. Aj tento fakt si dobre zapamätajme.

Míľnik tretí: Až po odsúdení Matejíčku za krivú výpoveď sa uskutočnil súd s takáčovcami Kaiserom, Zemanom, Kmeťom a Palúchom. Matejíčka na hlavnom pojednávaní vypovedal v súlade so zmenenou výpoveďou. Z toho vyplýva, že opakovane sa dopúšťal krivej výpovede a krivej prísahy, za čo už nikdy nebol stíhaný, čo je ďalší dôležitý moment. Obžalovaných takáčovcov Kaisera, Zemana, Kmeťa, Palúcha zastupoval advokát Martin Ribár. Takisto ide o veľmi dôležitý fakt. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 24. júna 2009 takáčovcov spod obžaloby oslobodil, pretože na základe pôvodných a následne zmenených výpovedí Matejíčku existovali tri možné verzie priebehu napadnutia. Preto podľa názoru senátu nebolo možné spoľahlivo preukázať, že sa skutku dopustili obžalovaní.

Míľnik štvrtý: Aj keď súd v roku 2009 takáčovcov právoplatne oslobodil, dnes už niet najmenších pochýb o tom, že Martina Matejíčku dobili a na celý život mu poškodili zdravie. Od roku 2009 pretieklo Dunajom obrovské množstvo vody a na tatranských končiaroch sa rozpustili tony snehu. Keď sa v rokoch 2019 a 2020 stali z Kaisera, Zemana a Kmeťa kajúcnici, pred čurillami si vyliali srdcia. V plnej miere sa priznali k tomu, že po privolaní majiteľom prevádzky Melicharom dobili a takmer o život pripravili neboráka Matejíčku.

Míľnik piaty: Čurilly a lipšicovci chceli oveľa viac, ako bolo priznanie zločincov v kauze Casey. Navrch chceli, aby nielen takáčovci, ale aj Matejíčka do prípadu namočili advokátov Martina Ribára a Alexandra Fila. V kocke požadovali, aby tvrdili, že

• Martin Ribár vydieraním prinútil Matejíčku k zmene výpovede a pre prípad stíhania za krivú výpoveď mu dohodil advokáta Alexandra Fila;
• Alexander Filo po dohode s Martinom Ribárom a takáčovcami dozeral na to, aby Matejíčka vypovedal v súlade so želaním takáčovcov.
• Alexander Filo mal ustrážiť, aby Matejíčka súhlasil s tým, že ak bude stíhaný a súdený za krivú výpoveď, aj naďalej sa bude držať zmenenej verzie výpovede.

Je pravda, že takáčovci Kaiser, Zeman, Kmeťo aj poškodený Matejíčka v tomto zmysle vypovedali, avšak existuje množstvo dôkazov, indícií aj logických záverov, ktoré vylučujú podiel Alexandra Fila a Martina Ribára na vydieraní a nútení obete k zemne výpovede.

Protirečivé rozsudky

Martin Ribár bol v kauze Casey rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 15. apríla 2026 oslobodený spod obžaloby zo spáchania trestných činov vydierania a krivej výpovede, pretože nebolo dokázané, že by sa stali skutky, za ktoré bol obžalovaný. Je pravda, že tento rozsudok nie je právoplatný, pretože prokurátor sa proti rozsudku odvolal. Na základe vykonaného dokazovania a množstva nezvratných dôkazov je však takmer isté, že odvolací súd oslobodzujúci rozsudok potvrdí.

Naproti tomu v rovnakej kauze Casey bol Alexander Filo právoplatným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30. augusta 2022 uznaný za vinného zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a z účastníctva na krivej výpovedi. Keďže doktor Filo z dôvodov, ktoré rozoberiem v ďalšom texte, urobil vyhlásenie o vine a rovnako ako prokurátor sa vzdal práva na odvolanie, rozsudok nadobudol okamžitú účinnosť.

Na tomto mieste je potrebné povedať, že z logického hľadiska nie je možné, aby bol na jednej strane Martin Ribár nevinný a na strane druhej Alexander Filo vinný. Ako sme videli vyššie, podľa čuríll a lipšicovcov sa mali obaja podieľať na ovplyvňovaní či vydieraní poškodeného Matejíčku s cieľom, aby zmenil výpoveď. Ak však Mestský súd Bratislava I konštatoval, že tieto skutky sa nestali, nie je možné, aby mal na nich podiel aj Alexander Filo.

A to je dôvod na to, aby sme sa bližšie pozreli na okolnosti, ktoré viedli doktora Fila k vyhláseniu o vine.

Vydieranie väzbou

Alexander Filo a Martin Ribár boli zadržaní v súvislosti s kauzou Casey 10. júna 2021. O deň neskôr, teda 11. júna podal lipšicovec Tomáš Honz návrh na vzatie oboch advokátov do väzby. V ten istý deň Alexander Filo požiadal, aby ho v cele predbežného zadržania navštívila čurillia vyšetrovateľka Katarína Krajčovičová. Vyšetrovateľka prišla za obvineným v spoločnosti druhej najvyššie postavenej čurilly Pavla Ďurku. Alexander Filo im vysvetlil, že má 59 rokov, nechce ísť do vyšetrovacej väzby ani tráviť čas vo výkone trestu, preto by rád vedel, akú dohodu by mu vedeli sľúbiť.

Čurilla Krajčovičová nato obratom telefonovala lipšicovcovi Honzovi. On sa vzápätí spojil s nadriadeným Petrom Kyselom, aby s ním konzultoval možnosti spolupráce s obvineným. Následne telefonoval Honz naspäť Krajčovičovej a oznámil, že ak sa Alexander Filo na druhý deň v priebehu neverejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o návrhu na vzatie do väzby, pred sudcom pre prípravné konanie prizná, popíše účasť na kauze Casey, prokurátor stiahne návrh na obmedzenie osobnej slobody a vyviazne s podmienečným trestom.

Uvedené udalosti sú zachytené v úradnom zázname zo dňa 11. júna 2021. Pod písomnosťou je podpísaná čurilla Krajčovičová. Dokument je dôkazom toho, že lipšicovci Honz a Kysel v spolupráci s čurillami Krajčovičovou a Ďurkom vydieraním väzbou prinútili Alexandra Fila k priznaniu sa a k spolupráci. Do väzby nie je možné obvineného zobrať preto, lebo nespolupracuje alebo sa nepriznáva. Zákonnými dôvodmi väzby sú obava z úteku, obava z pokračovania v trestnej činnosti alebo obava z ovplyvňovania svedkov, spoluobvinených a znalcov. Nič iné. A naopak platí, že aj keby sa ktokoľvek k trestnej činnosti priznával, ale existovala by odôvodnená obava napríklad z úteku, spolupráca s políciou a prokuratúrou nemôže byť dôvodom na prepustenie alebo nevzatie do väzby.

Z popísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie Alexandra Fila spolupracovať nebolo dobrovoľné, respektíve jeho priznanie bolo vynútené. Čurilly aj lipšicovci v jeho prípade postupovali nezákonne, preto nie je možné brať priznanie vážne.

Niekto by mohol namietať, že doktor Filo mal možnosť vybrať sa cestou Martina Ribára, ktorý sa nezlomil. Do určitej miery je to pravda, no zároveň je nutné dodať, že oveľa mladší doktor Ribár dodnes znáša zdravotné dôsledky spôsobené väzbou. Preto môžeme uzavrieť, že Alexander Filo si vybral jedno z dvoch ziel. Nemal na výber medzi dobrou a zlou voľbou, iba medzi dvoma zlými.

Vydierači bez cti

Napriek tomu, že Alexander Filo dodržal svoju časť dohody, lipšicovci neboli schopní ani len preukázať, že majú aspoň vydieračskú česť. Honza na neverejnom zasadnutí súdu, rozhodujúcom o väzbe, zastupoval známy falšovateľ podpisov, prokurátor a lipšicovec Vasil Špirko. Filo sa priznal, sudca rozhodol o tom, že ho neberie do väzby, ale Špirko napriek dohode podal proti verdiktu súdu sťažnosť.

Najvyšší súd síce sťažnosti nevyhovel, ale to je vedľajšie. Podstatné je, že z hľadiska dodržiavania vydieraním vynútených dohôd a daného slova sa lipšicovci správali ešte horšie ako poniektorí kriminálnici. Neslýchaný nedostatok zločineckej cti bol už asi veľa aj na čurillu Ďurku. Dokazujú to jeho vyjadrenia, zachytené odpočúvaním kancelárií na treťom poschodí policajného prezídia zo dňa 15. júna 2021. Ďurka telefonuje ďalšiemu lipšicovcovi, prokurátorovi Michalovi Šúrekovi. V súvislosti s nedodržaním dohody mu hovorí:

„Mišo, šak dobre, len neni nikto v base a voľačo od neho chcete. To je celé problém toho, že bolo voľačo sľúbené a teraz to ani sa to nedodržalo. Ja viem, ja ti len hovorím, vieš, že môžeš šklbať, keď máš voľačo uvarené, ale ťažko budeš šklbať kura, keré aj ti ujde, aj ešte ho aj musíš naháňať. A neni ani vypočutý ako obvinený. Toto je výsluch pred sudcom. To som ja aj Peťovi hovoril, že len aby sa toto neotočilo, ešte on nás volal do cely a voľačo mu bolo sľúbené a zas len bude zbytočne v probléme s voľačom.“

Všimnime si dve veci:

Po prvé, Ďurka si je vedomý, že Alexander Filo sa ako obvinený nikdy nepriznal pred vyšetrovateľom. Priznal sa len pred sudcom pre prípravné konanie, aby dodržal svoju časť dohody, vynútenej vydieraním. Ďurkovi bolo jasné, že podraz zo strany lipšicovcov môže mať za následok vypovedanie spolupráce doktorom Filom.

Po druhé, z kontextu citovaného telefonátu je zrejmé, že Ďurka vzniknutú situácia konzultoval aj s istým Peťom, čo je nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť prokurátor Peter Kysel. Teda lipšicovec, ktorý Honzovi požehnal nedodržanú dohodu. Uvedená okolnosť tiež dokazuje, že Ďurka sa mimoriadne obával možnej reakcie obvineného Alexandra Fila.

Ďurka a Krajčovičová

O niekoľko dní neskôr, ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu o sťažnosti proti nevzatiu Fila do väzby, viedol Ďurka ďalší zaujímavý rozhovor o kauze Casey s bližšie nestotožnenou príslušníčkou NAKA. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o Krajčovičovú. Dialóg sa podľa záznamov z odpočúvania odohral 18. júna 2021. Krajčovičová sa nahlas zamýšľa nad tým, že napokon by možno predsa len bolo dobré, ak by išiel Filo do väzby, pretože na slobode by sa im mohol vyšmyknúť alebo vymknúť spod kontroly. Na to Ďurka reaguje konštatovaním, že ak by išiel do väzby „bude motivovaný“, čo sa nedá vysvetliť inak, len tak, že obmedzenie osobnej slobody považoval za efektívny prostriedok vynucovania si spolupráce.

V ďalšej časti popisovanej konverzácie sa Ďurka s Krajčovičovou sťažujú na to, že doktor Filo je odrazu nejaký suverénny a vzájomne sa utvrdzujú v presvedčení, že obvinení majú motiváciu spolupracovať len vtedy, keď ich strčia do väzby a majú pred sebou vidinu prepustenia na slobodu. Napokon dialóg vrcholí akiste nechceným priznaním, že celá kauza Casey stojí na pochybných svedectvách zločinných kajúcnikov:

Ďurka: „Z týchto ľudí by nikto nevypovedal, keby sú vo väzbe neni.“

Krajčovičová: „Pravda.“

Ďurka: „To ti zaručujem, že ne. Palúch, Zeman.“

Krajčovičová: „Nikto.“

Ďurka: „Nikto by to nepovedal. Nikto, nikto.“

Krajčovičová: „Uhm. Takže tak.“

Ďurka: „A bolo by to na Matejíčkovi, na Kmeťovi.“

Krajčovičová: „A zase by z toho nič akože nebolo.“

Je zjavné, že Ďurka s Krajčovičovou sú si vedomí slabín výpovedí kajúcnikov. Navyše takých, akým je napríklad Pavol Kmeťo. O ňom sa na tomto mieste nebudeme rozširovať, pretože je verejnosti dobre známy a nie je potrebné opakovať staré známe fakty jeho pochybnej kolaborácie s čurillami. Všimnime si však, že Ďurka má pochybnosti aj o hodnote svedectva pôvodne poškodeného Martina Matejíčku. Táto poznámka nás vracia naspäť ku koreňom kauzy Casey a tomu, čo nasledovalo po osudnom pondelku 27. marca 2006.

Poškodený a špekulant Matejíčka

Nie náhodou som na začiatku uviedol, že otcovi Martina Matejčíku trvalo mesiac, kým podal v súvislosti s brutálnym masakrom trestné oznámenie. Prečo to trvalo tak dlho? Odpoveď na túto otázku znie tak, že Matejíčka sa od začiatku usiloval incident zobchodovať. Výmenou za zmenu výpovede chcel získať od páchateľov odškodné vyjadrené v peniazoch.

Vo vyšetrovacích aj súdnych spisoch je dostatok informácií o tom, že Matejíčka na jednej strane rokoval so spolumajiteľom Casey Melicharom, na strane druhej prostredníctvom konkurenčnej skupiny piťovcov vysielal signály smerom ku Kaiserovi, Zemanovi, Kmeťovi a Palúchovi. S Melicharom bola dohoda pomerne jednoduchá. Podľa dostupných informácií Melichar zaplatil Matejíčkovi buď 4000 000 alebo 500 000 korún.

S takáčovcami o niečo zložitejšia. Nie preto, lebo by sa nechceli dohodnúť, ale preto, lebo v žiadnom prípade nemali záujem o vyplácanie peňazí prostredníctvom konkurenčnej skupiny piťovcov. Ak by takáčovci poslali Matejíčkovi peniaze cez piťovcov, v ich svete by sa to rovnalo zloženiu pokuty nenávidenej konkurencii. Nehovoriac o tom, že v kritickom čase prebiehala krvavá vojna plná mŕtvol medzi takáčovcami na jednej strane a piťovcami a sýkorovcami na strane druhej. To vylučovalo akúkoľvek spoluprácu. Z výpovedí kajúcnikov z radov takáčovcov vyplýva, že za zmenu výpovede Matejíčkovi zaplatili 750 000 korún. Sporné ostáva len to, či mu ich dali priamo alebo prostredníctvom advokáta Alexandra Fila. A to je ďalší rébus, ktorý musíme vyriešiť.

Kajúcnik Zeman

Napríklad kajúcnik Matej Zeman vypovedá, že Boris Kaiser v kritickom čase nikomu neveril, všetko chcel riešiť osobne, aby si bol istý, že kauza Casey bude uzavretá k jeho spokojnosti. V rozpore s týmto tvrdením však Zeman hovorí, že Kaiser peniaze určené Matejíčkovi odovzdal advokátovi Alexandrovi Filovi. Ak však Kaiser nikomu neveril, prečo potom dával peniaze Filovi, ktorého vôbec nepoznal? Prečo úplatok nedal priamo Matejíčkovi, aby mal istotu, že peniaze doputujú k adresátovi? V tomto ohľade nedáva Zemanova výpoveď žiaden zmysel.

Zeman sa vyjadroval ku kauze Casey vo viacerých trestných konaniach. Vo veci súvisiacej s Alexandrom Filom a Martinom Ribárom vypovedal prvýkrát 31. marca 2021, teda ešte predtým, ako boli obaja advokáti obvinení. Vypočúvala ho čurilla Krajčovičová a celý úkon sprevádza niekoľko mimoriadne podozrivý okolností.

Podľa elektronických záznamov príchodov a odchodov stránok z budovy policajného prezídia vstúpil Zeman uvedeného dňa do budovy o 12:58:30 h a objekt opustil o 15:59:02 h. V zápisnici o jeho výsluchu je uvedené, že Krajčovičová s ním začala výsluch o 13:00 h, úkon ukončila o 15:00 h. Zápisnica má dovedna deväť strán, avšak prvú stranu tvoria údaje o vypočúvanej osobe a časti poučenia. Od druhej až do prvej tretiny ôsmej strany pokračujú poučenia. Samotná Zemanova výpoveď nemá ani len dve celé strany, dovedna ju tvorí 822 slov. Výpoveď obsahuje iba spontánne vyjadrenie Zemana, Krajčovičová mu len položila formálne otázku, či vypovedal dobrovoľne, na čo odpovedal kladne.

Naznačené súvislosti vyvolávajú niekoľko otázok. Prečo trvalo zapisovanie relatívne krátkej výpovede celé dve hodiny? A o čom diskutovala Krajčovičová so Zemanom ďalšiu hodinu po ukončení výsluchu? Vyhotovenie zápisnice s krátkym obsahom mohlo trvať maximálne hodinu, nie dve. A už vôbec nebol dôvod na to, aby sa Zeman po ukončení úkonu zdržiaval ďalšiu hodinu v priestoroch NAKA. Na základe uvedených skutočností je možné prijať záver, že Zemanov výsluch z 31. marca 2021 je klasickým príkladom prípravy kajúcnika nielen na úkon v daný deň, ale aj na nasledujúce výpovede po vznesení obvinenia Filovi a Ribárovi.

Keď Zeman vypovedal 29. júna 2026 vo veci Alexandra Fila a Martina Ribára po vznesení obvinenia, výsluch sa podľa zápisnice začal o 8:30 h a bol ukončený o 11:00 h. Úkon sa konal aj za účasti advokátov obvinených. Zápisnica má dovedna trinásť strán. Aj v tomto prípade tvoria väčšiu časť formality. Samotné Zemanovi vyjadrenie sa začína na konci ôsmej strany a dovedna obsahuje spolu s otázkami vyšetrovateľky a advokátov 2 592 slov. Z toho vyplýva, že za poldruha hodiny stihla vyšetrovateľka napísať viac ako trojnásobne dlhšiu zápisnicu, než sa jej to podarilo za dve hodiny v priebehu predchádzajúceho výsluchu. K tomu je potrebné uviesť, že zapisovanie prvého výsluchu bolo oveľa jednoduchšie, pretože vyšetrovateľka svedkovi nekládla otázky a neboli tam prítomní ani advokáti, ktorí sa logicky ani nemohli pýtať a tým predlžovať výsluch.

V priebehu druhého výsluchu sa Zeman odrazu vyjadruje obšírnejšie než v priebehu marcovej výpovede. Usiluje sa Alexandra Fila a Martina Ribára ešte viac zatiahnuť do kauzy Casey, čo umocňuje podozrenie, že predchádzajúci dlhý pobyt na policajnom prezídiu bol nácvikom a prípravou na takpovediac ostrý výsluch.

Kajúcnik Kaiser

Zemanove báchorky sa usiloval potvrdzovať ďalší kajúcnik Kaiser. Aj on vypovedal o kauze Casey vo viacerých trestných konaniach a aj jeho výpovede sa vyvíjali v čase. V niektorých výsluchoch vôbec nespomína Alexandra Fila a Martina Ribára ako účastníkov nahovárania Matejíčku na zmenu výpovede, no o deň neskôr si už na nich zázrakom spomína. Tiež je hodné aspoň krátkej poznámky, že v niektorých podstatných detailoch sa Kaiserove a Zemanove výpovede rozchádzajú.

Azda najväčším problémom Kaiserových, ale aj Zemanových výpovedí je okolnosť, že ani jeden z nich nedokázal spoľahlivo vysvetliť, prečo by mali takáčovci používať na stráženie zmeny výpovede Martina Matejíčku advokáta Alexandra Fila, keď ho všetci vrátane čuríll, lipšicovcov aj takáčovcov označovali za prominentného právnika konkurenčnej skupiny piťovcov. To predsa nedáva žiaden zmysel.

A je to nezmyselnejšie o to viac, že rovnako čurilly, lipšicovci a kajúcni z radov takáčovcov zároveň tvrdili, že ich preferovaným advokátom bol Martin Ribár. Ak by naozaj doktor Ribár na pokyn svojich klientov vydieral poškodeného Matejíčku, tak na jeho stráženie by si vybral iného spriazneného advokáta, nie doktora Fila, s ktorým sa v danom čase poznal len zvidenia a navyše bol takáčovcami vnímaný ako piťovský právnik. Keď už je reč o časových súvislostiach, prvé kroky smerujúce k dohode na zmene Matejíčkovej výpovede boli podniknuté skôr, ako mal Martin Ribár podpísané od Kaisera a spol. plné moci na zastupovanie.Z toho všetkého môže plynúť len jediný logický záver: Keď Matejíčka oslovil Alexandra Fila a požiadal ho o zastupovanie, v tom čase už bol dávno dohodnutý so spolumajiteľom podniku Casey Jozefom Melicharom a takáčovcami na zmene výpovede výmenou za vyplatenie stoviek tisíc korún.

V nastolených súvislostiach je potrebné poukázať na ďalší absurdný fakt. Ak by Martin Ribár vydieral Matejíčku a tlačil ho do zmeny výpovede s vedomím, že následne bude poškodený obvinený a odsúdený za krivú výpoveď, išiel by tým proti záujmom svojich pôvodných klientov. Veď usvedčenie Matejíčku z krivej výpovede znamenalo, že boli pravdivé pôvodné svedectvá a tie usvedčovali štvoricu Kaiser, Zeman, Kmeťo, Palúch. Prečo by teda Martin Ribár tlačil Matejíčku do zmeny výpovede, ktorá v konečnom dôsledku logicky nemohla pomôcť jeho klientom? A prečo by v tejto veci oslovoval Alexandra Fila, aby vlastne dozrel na to, že Matejíčka bude usvedčený z krivej výpovede a tým sa len potvrdí, že pravdivé museli byť pôvodné výpovede? 

Matejíčka a Ďurka

Musím sa ešte raz vrátiť k Martinovi Matejíčkovi, pretože nielen kajúcnici z radov takáčovcov Kaiser, Zeman, Kmeťo vypovedali proti Alexandrovi Filovi a Martinovi Ribárovi, ale aj on si v roku 2019, viac ako trinásť rokov od spáchania skutku, začal zázračne spomínať na údajné nezákonné aktivity menovaných advokátov.

Aj jeho výpovede sa vyvíjali v čase. Spočiatku, keď mal hovoriť o kauze Casey, nespomínal, že by od neho zmenu výpovede požadovali Filo a Ribár. Vravel len, že naňho tlačili určité osoby, ktoré nedokázal identifikovať ani popísať. Zároveň tvrdil, že z týchto nestotožnených prízrakov mal strach, preto zmenil výpoveď. Samozrejme, musel to hovoriť, pretože zakrýval fakt, že za zmenou výpovede nebolo vydieranie, ale kšeft. Z ľudského hľadiska sa dá pochopiť, že z tragédie, v dôsledku ktorej má doživotne poškodené zdravie, chcel vytĺcť aspoň nejaké peniaze, a preto aj zmenil v roku 2007 výpoveď. Nie je však možné akceptovať, že v roku 2019 sa nechal čurillami použiť aj na kriminalizovanie nevinných ľudí, advokátov Alexandra Fila a Martina Ribára.

Dôkaz o pokútnej kolaborácii s čurillami poskytol Matejíčka sám, keď bol dňa 16. januára 2025 vypočutý na hlavnom pojednávaní v trestnej veci Martina Ribára. Matejíčka pred súdom opakovane priznal, že niekedy na jeseň 2019 ho doma navštívil Ďurka a presviedčal ho, aby súhlasil s tým, že bude znova vypovedať v kauze Casey. Ide o neobyčajne inkriminujúce vyjadrenie, pretože zo strany Ďurku to bol vysoko neštandardný postup. Ak si myslel, že je potrebné znova vypočuť svedka – poškodeného mal mu úradnou cestou doručiť predvolanie. Ak už sa však rozhodol pre popísaný postup, mal o stretnutí s Matejíčkom spísať riadny úradný záznam a detailne popísať obsah konverzácie. Nič z toho neurobil.

Na tomto mieste si dovolím uviesť informáciu, ktorá síce nevyplýva zo spisov, ale v justičných kuloároch sa traduje ako nespochybniteľný fakt. Ponechám na každého, aby sa rozhodol sám, komu a čomu bude veriť: Po tom, ako Ďurka navštívil Matejíčku, na ďalšiu zmenu výpovede ho mali lámať a pripravovať čurilly Dunčko, Magula a Cvik.

Je nespochybniteľné, že po Ďurkovej neohlásenej návšteve si Matejíčka náhle začal spomínať na údajné zapojenie advokátov Fila a Ribára do procesu zmeny jeho výpovede. Zároveň naďalej trval na tom, že na zmenu výpovede vplývali aj iné osoby, ktoré ho vydierali, a až následne sa do veci zapojili Filo s Ribárom. Čurilly Ďurka a Krajčovičová neurobili ani jeden pokus o vypátranie totožnosti Matejíčkom neustále spomínaných fantómov. Uspokojili sa s tým, že dostali na podnose advokátov, ale údajní ďalších vydierači ich vôbec nezaujímali. A to je ďalší dôkaz o tom, že trestné stíhanie Alexandra Fila a Martina Ribára v kauze Casey bolo obrovským, primitívnym a najmä nezákonným komplotom čuríll.

Ak si niekto kladie otázku, prečo sa na to všetko nechal Matejíčka nahovoriť, odpoveď je prostá. Opakovane sa dopúšťal krivej výpovede a krivej prísahy, ale okrem prvého prípadu za to nikdy nebol trestne stíhaný. A to bol benefit poskytnutý čurillami, za ktorý musel zohrať divadlo podľa nimi napísaného scenára.

Hranatý kruh

Napokon je potrebné urobiť rekapituláciu výsledkov kauzy Casey a vyvodiť z nich faktické a právne závery.

Po prvé, na základe návrhu Krajskej prokuratúry Bratislava vydal Okresný súd Bratislava IV uznesenie zo dňa 28. júla 2020, ktorým povolil obnovu konania v pôvodnej kauze Casey. Z toho vyplýva, že pôvodne obžalovaní a oslobodení takáčovci Kaiser, Zeman, Kmeťo a Palúch by sa mali znova zodpovedať za zmrzačenie Matejíčku. Za aktuálneho právneho stavu si však všetci štyria užívajú beztrestnosť a nie je vôbec jasné, kedy a či budú naozaj postavení pred súd. Mimochodom, o to, že aj napriek povolenej obnove konania sa vo veci nič nedeje, sa spoločnými silami pričinilo nebezpečné zoskupenie čuríll a lipšicovcov.

Po druhé, spolumajiteľ podniku Casey Jozef Melichar bol v tejto veci jediný odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov. Je nepochybné, že aj tiež nesie zodpovednosť za udalosti vedúce ku skaličeniu Matejíčku. Jeho nepodmienečný trest je však v príkrom kontraste s faktickou beztrestnosťou tých, čo čašníkovi odtrhli slezinu a spôsobili ďalšie vážne poškodenia zdravia.

Po tretie, práve v tomto týždni vypršala podmienka odsúdenému Alexandrovi Filovi, ktorý sa priznal k niečomu, čo nespáchal, pretože sa chcel vyhnúť väzbe. Je neuveriteľné, že Filo bol v kauze Casey odsúdený okrem iného aj za podporovanie zločineckej skupiny. Skutoční páchatelia boli v pôvodnom konaní obvinení a obžalovaní len za vydieranie a nikdy nečelili stíhaniu za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Je to fakt o to absurdnejší, že Alexander Filo v kauze Casey neobhajoval žiadneho člena takáčovcov, ale ich obeť Matejíčku.

Po štvrté, Martin Ribár je na prvom stupni oslobodený v kauze Casey, pretože podľa súdu sa skutky, ktoré mu boli kladené za vinu, nestali. Ak sa nestali skutky kladené za vinu Ribárovi, nemohli sa stať ani skutky kladené za vinu Filovi, pretože išlo o tie isté údajné udalosti.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že slovenskému trestného systému sa podarilo nemožné: nakresliť hranatý kruh.

Peter Tóth