Korybko Bordačevovi: Politika viacerých geopolitických väzieb je novou nezúčastnenosťou

Pragmatizmus politiky viacerých geopolitických väzieb sa prejavuje aj v prípade Číny, ktorá je systémovým rivalom USA. Ani Peking však aktívne nevystupuje proti Západu tak ako Rusko, o čom svedčí jeho neformálne rešpektovanie niektorých protiruských sankcií či pokračujúci predaj dronov Ukrajine.

Programový riaditeľ Valdai Clubu Timofej Bordachev publikoval pred summitom BRICS 2026 v Dillí článok o tom, ako „Neangažovanosť už neexistuje„. Tvrdil, že Západ len toleruje správanie krajín Globálneho juhu, ako je India, ktoré „podkopáva jeho dominanciu“, pretože je príliš slabý na to, aby ich prinútil zmeniť kurz. Tiež povedal, že cynicky podporujú takéto politiky, ktoré komplikujú čínske ciele, ale očakávajú, že všetky krajiny sa im podriadia, keď budú Rusko a Čína porazené.

Hlavnou témou jeho článku je, že Západ vníma všetko v perspektíve s nulovým súčtom, ktorú možno zhrnúť ako neslávne známe vyhlásenie Busha mladšieho: „buď ste s nami, alebo proti nám.“ Rovnako možno tvrdiť, že Bordachev vníma všetko rovnako, hoci z opačnej strany Novej studenej vojny ohľadom budúcnosti globálneho systémového prechodu. Podtext je teda taký, že India a ďalší by sa mali zbaviť Západu, ktorý nikdy neprestane skúšať ich manipulovať a podriadiť.

Bordachev má pravdu, že „nemáme vážny dôvod považovať fenomén ‚neangažovanosti‘ za realitu medzinárodného života“, keďže krajiny buď chcú obnoviť západnú hegemóniu, alebo uľahčiť vytvorenie skutočne multipolárneho svetového poriadku. Neexistuje žiadna „tretia cesta“ ako medzi kapitalizmom a komunizmom počas Starej studenej vojny. Napriek tomu však nezvážil, že multi-alignment je novým nezaradením, čo znamená, že je to trend, ktorý teraz preberajú mnohé štáty.

Pod vedením Indie rastúce mocnosti ako ďalší členovia BRICS Brazília a Indonézia, ktoré sa zaviazali vytvoriť skutočne multipolárny svetový poriadok, veria, že ho možno najlepšie dosiahnuť postupnými a pragmatickými prostriedkami, nie radikálnymi, aké navrhujú niektorí multipolárni nadšenci. To sa prejavuje postupným zrýchľovaním procesov finančnej multipolarity prostredníctvom BRICS, pričom sa profituje z obchodu so Západom a investícií namiesto aktívneho odporu voči Západu, ako to robí Rusko.

Pragmatizmus Multi-alignmentu preukázala Čína, ktorá je systémovým rivalom USA, no ani ona aktívne neodporuje Západu tak ako Rusko, čo potvrdzuje jej neformálne dodržiavanie niektorých protiruských sankcií a pokračujúci predaj dronov Ukrajine. Je preto nereálne očakávať, že India a ďalší, ktorí majú relatívne menší vplyv na globálny systém než Čína, urobia to, čo ani Čínska ľudová republika nedokáže – vyradia Západ, ktorého investície a dovoz poháňali vzostup čínskej veľmoci.

Rusko, Irán a Severná Kórea, ktoré sú jedinými tromi štátmi, ktoré možno momentálne považovať za amerických protivníkov, nemôžu radikálne zrýchliť multipolárne procesy bez toho, aby ich nasledovala Čína. Je však nepravdepodobné, že by sa tak stalo, kvôli zložitej ekonomickej vzájomnej závislosti so Západom. Hoci to robí Čínu zraniteľnou, jej vedenie verí, že je to lepšie, než sa stať americkým protivníkom tým, že sa zbaví Západu. Ak sa tento výpočet nezmení, multipolarita sa teda bude vyvíjať len postupne, nie radikálne.

Čína, India a všetky ostatné, ktoré sa v novej studenej vojne viacnásobne zjednotia, očakávajú, že napätie zostane zvládnuteľné a že multipolarita nevyhnutne nahradí unipolaritu, takže nie je potrebné riskovať dôsledky radikálnych prostriedkov na urýchlenie naplnenia ich predstávaného svetového poriadku. Dokonca aj Putin sa k tomuto spôsobu myslenia priklonil, čo dokazuje jeho diskusia o „veľkých rusko-amerických projektoch“ s Trumpovými vyslancami. To všetko by malo prinútiť Bordacheva prehodnotiť svoj pohľad na nulový súčet.

Andrew Korybko