Braun z Poľska kladivom poškodil pamätník banderovcov

Braun tvrdí, že miestni obyvatelia sa „boja, že by ich podpálili“, ak by sa pokúsili pamätník odstrániť sami.

Poľský poslanec Európskeho parlamentu Grzegorz Braun počas hlasovania o žiadosti o zbavenie imunity na plenárnom zasadnutí. EPA/OLIVIER HOSLET

Líder strany Konfederácia poľskej koruny (KKP), europoslanec Grzegorz Braun, zverejnil zábery, na ktorých pomocou kladiva poškodzuje pamätník nachádzajúci sa vo východnom Poľsku a venovaný príslušníkom Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).

Braun, ktorého strana KKP postavila svoju politickú kampaň na odpore voči migrácii z Ukrajiny a vojenskej podpore Ukrajiny, je presvedčený, že pamätník UPA vo východnom Poľsku, len niekoľko kilometrov od ukrajinskej hranice, by mal byť odstránený, pretože podľa neho „uráža pamiatku obetí ukrajinskej genocídy na Poliakoch“ a „oslavuje nacizmus“.

Pamätník sa nachádza na čistinke zvanej Białystok pri obci Liski v Lublinskom vojvodstve na východe Poľska. Označuje miesto pochovania 41 príslušníkov UPA, ktorí zahynuli vo februári 1946 v bojoch proti sovietskym jednotkám NKVD počas povojnového obdobia po druhej svetovej vojne. V tom čase sa sovietske sily podieľali na deportáciách ukrajinského obyvateľstva a bojoch proti partizánskym povstalcom na území Poľska, pričom podporovali poľskú komunistickú vládu dosadenú Sovietskym zväzom v roku 1944.

Pamätník padlým Ukrajincom bol postavený koncom 90. rokov. V roku 2019 k nemu pribudol žulový monolit s vyrytými menami osôb pochovaných na tomto mieste. Inštitút národnej pamäti (IPN) 12. septembra uviedol, že stavba vznikla bez potrebných povolení a dohôd a že neexistujú zdroje potvrdzujúce, že príslušníci UPA sú pochovaní priamo pod ňou. Regionálne orgány v Lubline zároveň uviedli, že hrob sa nenachádza v provinčnom registri vojnových hrobov.

Pamätník bol už v minulosti terčom útokov protestujúcich, ktorí ho poliali čiernou farbou, pričom bol poškodený aj jeho oblúk. Ďalšie poškodenie nápisu na pamätníku bolo zistené 7. septembra. Polícia oznámila, že začala vyšetrovanie pre vandalizmus, poškodzovanie cudzieho majetku a podnecovanie etnickej nenávisti.

Dňa 10. septembra Braun zverejnil video, na ktorom je zachytený spolu s ďalším mužom, ktorého poľské médiá identifikovali ako bývalého policajta Marcina Mikszu. Obaja opakovane udierajú kladivom do prednej časti pamätníka a poškodzujú kameň obsahujúci mená padlých príslušníkov UPA. Poľské médiá uviedli, že dvojica navštívila miesto po účasti na miestnych dožinkových oslavách.

Vo videu Braun tvrdí, že miestni obyvatelia sa „boja, že by ich podpálili“, ak by sa pokúsili pamätník odstrániť sami.

Video zverejnené na sociálnych sieťach bolo sprevádzané textom protestujúcim proti existencii pamätníka.

„Pamätník UPA v obci Dołhobyczów v okrese Hrubieszów musí byť odstránený! Tento obelisk, ktorý uráža pamiatku obetí ukrajinskej genocídy na Poliakoch, by mal byť odstránený profesionálnymi nástrojmi okamžite po zdokumentovaní zločinu banderizmu!“

Braun, ktorý pôsobí ako nezaradený poslanec Európskeho parlamentu, keďže mu pre jeho kontroverzné vyjadrenia, ako napríklad spochybňovanie existencie plynových komôr v koncentračnom tábore Auschwitz, nebolo umožnené vstúpiť do žiadnej európskej parlamentnej frakcie, sa rozhodol odísť z nacionalisticko-libertariánskej strany Konfederácia a kandidovať v poľských prezidentských voľbách.

Skončil na štvrtom mieste so ziskom 6,3 % hlasov a strana KKP, ktorú dnes vedie, dosahuje v prieskumoch približne 8 až 9 %. To by z neho a jeho strany mohlo urobiť dôležitých hráčov pri rozhodovaní o tom, kto bude môcť zostaviť vládu po parlamentných voľbách plánovaných na rok 2027, pretože bez podpory jeho strany nemusí byť možné vytvoriť väčšinovú vládu.

Tieto akcie mu priniesli publicitu aj zlú povesť, ako aj množstvo súdnych konaní, pričom Európsky parlament mu už viackrát odobral poslaneckú imunitu.

V súčasnosti čelí súdnemu procesu za incident z decembra 2023, keď počas osláv židovského sviatku Chanuka v parlamente použil hasiaci prístroj. V auguste bol tiež obvinený z popierania nacistických zločinov po tom, čo vyhlásil, že plynové komory v Auschwitzi sú „podvrh“.

zároveň čelí obvineniam za ďalšie incidenty, pri ktorých strhol ukrajinské a európske vlajky, zničil výstavu LGBT v parlamente a pokúsil sa o tzv. občianske zadržanie lekára, ktorý vykonal interrupciu v neskorom štádiu tehotenstva v nemocnici v meste Oleśnica na juhozápade Poľska.

Právny výbor Európskeho parlamentu jednomyseľne podporil zbavenie parlamentnej imunity poľského europoslanca Braun v ďalšom prípade súvisiacom s popieraním holokaustu. Stalo sa tak niekoľko mesiacov po tom, ako mu Európsky parlament 26. marca odobral imunitu v samostatnom prípade týkajúcom sa jeho popierania existencie nacistických plynových komôr.

Najnovší prípad sa týka výrokov, ktoré Braun predniesol počas diskusie vysielanej naživo 27. septembra 2025 s pravicovým historikom a bývalým senátorom Jan Żaryn. Je obvinený z toho, že popieral, že nacistické Nemecko vykonávalo genocídne vraždenie pomocou plynových komôr v tábore Auschwitz-Birkenau v nacistami okupovanom južnom Poľsku a v tábore Majdanek vo východopoľskom meste Lublin. Historici odhadujú, že v plynových komorách v Auschwitzi bolo zavraždených približne 900 000 ľudí.

Podľa pravidiel Európskeho parlamentu sa imunita odníma vo vzťahu ku konkrétnym údajným trestným činom, čo znamená, že pri nových skutkoch je potrebné podať novú žiadosť. Parlament doteraz zbavil Brauna imunity štyrikrát.

Popieranie holokaustu je v Poľsku mimoriadne citlivou témou, keďže nacistické Nemecko počas okupácie krajiny zriadilo na jej území najväčšie koncentračné a vyhladzovacie tábory a zavraždilo milióny Židov, Poliakov a ďalších obetí.

Verejné popieranie nacistických zločinov vrátane genocídy je v Poľsku podľa zákona z roku 1998, ktorým bol zriadený Inštitút národnej pamäti (IPN), trestné pokutou alebo odňatím slobody až na tri roky.

Braunove kontroverzné mediálne akcie a nekonvenčné postoje však spôsobili, že sa stal známou verejnou osobnosťou a umožnili mu vytvoriť si výrazný protisystémový imidž.

Je jediným významnejším politikom, ktorý otvorene vystupuje proti Ukrajine aj Izraelu, zároveň je ústretový voči Rusku, skeptický voči spojenectvu so Spojenými štátmi a dôsledne presadzuje odchod Poľska z Európskej únie aj NATO. V júni sa predstavitelia jeho strany zúčastnili osláv Dňa Ruska na ruskom veľvyslanectve vo Varšave a vyzvali na „normalizáciu“ vzťahov s Moskvou.

Počas pandémie Covid-19 dôsledne vystupoval proti lockdownom aj očkovacej kampani. Podporuje návrat latinskej omše v Katolíckej cirkvi a odmieta akúkoľvek liberalizáciu postoja Cirkvi k interrupciám, LGBT otázkam alebo vysviacke žien.

Zdá sa, že svojich voličov získal najmä spomedzi ľudí, ktorí v minulosti nevolili vôbec, alebo podporovali stranu Právo a spravodlivosť (PiS) proti liberálom a ľavici, no boli sklamaní z kompromisov tejto strany s EÚ a z jej podpory Ukrajiny.

Hoci vznikla petícia požadujúca zákaz jeho strany KKP z dôvodu podpory cudzej nepriateľskej mocnosti (Ruska) a popierania holokaustu, nezdá sa, že by súčasná stredoľavicová vláda premiéra Donalda Tuska ani iné pravicové strany, ako PiS či Konfederácia, boli ochotné takýto postup presadzovať.

Tusk a jeho Občianska koalícia (KO) dúfajú, že Braun spôsobí na pravici dostatok rozkolov a problémov, ktoré im pomôžu. PiS sa posunula viac doprava v snahe získať späť voličov, ktorých stratila v prospech Brauna, a strana Konfederácia sa obáva, že by otvoreným útokom na svojho bývalého kolegu stratila podporu.

Polícia a prokuratúra v súčasnosti vyšetrujú incident spojený s Braunom, pri ktorom bolo poškodené pamätné miesto venované padlým príslušníkom UPA. Hovorkyňa ministerstva vnútra Karolina Gałecka uviedla:

„Páchatelia nezostanú nepotrestaní.“

Za tento čin im hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny označilo tento skutok za „hanebné a nemorálne konanie“ a uviedlo, že očakáva, že príslušné poľské orgány vykonajú právne posúdenie prípadu, obnovia poškodený hrob a prijmú opatrenia na zabránenie podobným incidentom v budúcnosti.

„Poľskí politickí okrajoví aktéri nedokázali vymyslieť nič lepšie, než viesť vojnu proti hrobom v čase skutočnej vojny, ktorá predstavuje existenčnú hrozbu pre Ukrajinu aj Poľsko,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pre agentúru Interfax-Ukrajina.

„Ukrajina dôsledne presadzuje rovnaký princíp na oboch stranách hranice: ukrajinské pamätné miesta v Poľsku a poľské pamätné miesta na Ukrajine musia byť chránené,“ pokračovalo ministerstvo. „Nikto nemá právo meniť pamiatku a úctu k zosnulým na cirkusové predstavenie pre svoje vlastné politické ciele.“

V posledných mesiacoch došlo v Poľsku k nárastu protiukrajinských nálad vrátane viacerých prípadov verbálnych a fyzických útokov na Ukrajincov, ktorí tvoria zďaleka najväčšiu skupinu prisťahovalcov v Poľsku. Počet nahlásených trestných činov z nenávisti voči Ukrajincom vzrástol v prvom polroku tohto roka o 30 %.

Tieto javy sú dôsledkom nielen rozsahu migrácie, keď podľa vládnych údajov malo na začiatku septembra približne 868 000 Ukrajincov štatút dočasnej ochrany a ďalšie státisíce mali povolenie na pobyt, ale aj rastúcej nevôle časti Poliakov a mnohých politikov voči tomu, že Ukrajinci neustupujú v historickom spore napriek rozsiahlej vojenskej a humanitárnej pomoci, ktorú Poľsko poskytlo v roku 2022 bezprostredne po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu.

Incident prichádza v období nedávneho napätia medzi Varšavou a Kyjevom v otázkach histórie druhej svetovej vojny, najmä pretrvávajúceho uctievania UPA na Ukrajine.

UPA bola vojenským krídlom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá vystupovala proti Sovietskemu zväzu, no jej korene siahajú k požiadavkám na etnické vyčistenie Poliakov z území dnešnej západnej Ukrajiny. Práve UPA bola zodpovedná za podnecovanie a účasť na volynskom masakri počas druhej svetovej vojny, ktorý Poliaci považujú za genocídu.

Volynský masaker si v rokoch 1943 a 1944 vyžiadal životy približne 100 000 poľských civilistov, ktorí boli často zabití v podpálených budovách alebo vidlami. Poľsko sa už roky snaží exhumovať obete, no tieto snahy boli často blokované ukrajinskými úradmi.

Mnohí Ukrajinci však považujú UPA a jej bývalého vodcu Stepana Banderu za symboly ukrajinskej nezávislosti a odporu proti sovietskej nadvláde.

V roku 2017 Ukrajina reagovala na odstránenie pamätníka UPA v Hrušoviciach na juhovýchode Poľska tým, že zaviedla zákaz exhumácií poľských obetí volynských masakrov, a to napriek tomu, že Nemecku umožnila exhumovať pozostatky svojich vojakov padlých počas druhej svetovej vojny.

Rozdielne pohľady na históriu predstavujú problém vo vzťahoch medzi oboma krajinami už dlhšie obdobie. Mimoriadne napätie nastalo 26. mája, keď prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým udelil jednej jednotke špeciálnych síl čestný titul „hrdinovia UPA“. Jeho poľský náprotivok Karol Nawrocki reagoval 19. júna odobratím Radu Bieleho orla, najvyššieho poľského štátneho vyznamenania, ktorý bol Zelenskému udelený. Ukrajinský prezident vyznamenanie nasledujúci deň vrátil.

V snahe zmierniť napätie Ukrajina umožnila Poľsku obnoviť exhumácie v niektorých lokalitách. Dňa 31. augusta boli na Ukrajine znovu pochované pozostatky desiatok poľských obetí a 2. septembra Poľsko udelilo Ukrajine povolenie na pátranie po pozostatkoch ukrajinských civilistov zabitých poľskými odbojovými jednotkami počas druhej svetovej vojny.

Napriek týmto krokom však rozdiely vo výklade historických udalostí medzi oboma krajinami naďalej pretrvávajú.

Zdroj: Braun hammers monument to Ukrainian partisans – Brussels Signal