Zlá regulácia EÚ by mohla stáť 159 miliárd eur ročne a ohroziť 419 000 pracovných miest

Podľa štúdie môžu neekonomické priority prevážiť nad priemyselnou konkurencieschopnosťou, čo vedie k vyšším nákladom, odkladaniu investícií a oslabovaniu dôvery v tvorbu politík EÚ.

EÚ naďalej produkuje byrokraciu a reguláciu. (Foto: Thierry Monasse/Getty Images)

Podľa štúdie Európskej rady pre politické inovácie (EPIC) by päť pripravovaných regulácií Európskej únie mohlo znížiť HDP Únie o 159 miliárd eur ročne a ohroziť takmer 420 000 pracovných miest v období rokov 2026 až 2030, ak budú prijaté v tom, čo výskumníci označujú za reštriktívny regulačný prístup.

Tieto čísla nepredstavujú predpoveď ekonomických dopadov regulácií v ich konečnej podobe. Ide o modelovanie EPIC, ktoré porovnáva reštriktívny základný scenár s alternatívami, ktoré považuje za primeranejšie a lepšie načasované.

Štúdia s názvom Skryté náklady regulácie EÚ tvrdí, že „politická neistota sa stala štrukturálnou súčasťou riadenia EÚ“, čím vytvára ekonomické náklady, ktorým by sa vo veľkej miere dalo predísť iným nastavením politík.

Autori poukazujú na tendenciu presadzovať „ambiciózne ciele v priemyselnej a klimatickej oblasti“ bez dostatočného zosúladenia protichodných záujmov alebo preverenia ich ekonomickej udržateľnosti a dlhodobej realizovateľnosti.

Podľa štúdie môžu neekonomické priority prevážiť nad priemyselnou konkurencieschopnosťou, čo zvyšuje náklady, odkladá investície a podkopáva dôveru v politiku EÚ.

„Významné politické rozhodnutia sa prijímajú bez dostatočného zohľadnenia štruktúry trhov, ktoré sa snažia transformovať, ich vzájomných závislostí a širších dopadov,“ uvádza správa.

EPIC analyzuje tri existujúce politické oblasti ako príklady: obchodnú dohodu EÚ-Mercosur, plánované ukončenie predaja vozidiel so spaľovacími motormi a Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP).

Tieto tri prípady sú podľa odhadov spojené s „frikčnými nákladmi“ vo výške približne 63 miliárd eur ročne, čo predstavuje 0,35 % HDP EÚ.

V prípade dohody Mercosur EPIC tvrdí, že EÚ sa opierala o hodnotenia distribučných dopadov staré viac ako 15 rokov, čo spôsobilo, že dôsledky pre poľnohospodárstvo boli riešené nedostatočne a až v neskorej fáze procesu.

Výsledný politický tlak podľa štúdie prispel k návrhom dodatočnej podpory poľnohospodárstva a ochranných opatrení, pričom právna neistota okolo dohody môže oddialiť alebo zabrániť investíciám v hodnote miliárd eur.

Transformácia automobilového priemyslu je predstavená ako ďalší príklad prijímania politiky ešte pred úplným posúdením jej širších ekonomických dôsledkov.

EPIC odhaduje, že sektor od spustenia programu Fit for 55 prichádza každoročne približne o 30 miliárd eur ekonomickej hodnoty a zároveň o 6,6 miliardy eur neuskutočnených investícií.

Tretím príkladom v správe je Spoločná poľnohospodárska politika, pri ktorej EPIC odhaduje, že neefektívna alokácia zdrojov vedie k ekonomickým stratám vo výške približne 27 miliárd eur ročne.

EPIC tvrdí, že rovnaké problémy sa môžu zopakovať v piatich pripravovaných oblastiach:

• ďalšia revízia smernice o tabakových výrobkoch,
• regulácia umelej inteligencie,
• nariadenie o obaloch a obalových odpadoch,
• mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM),
• schvaľovanie biotechnológií a nových potravín.

V reštriktívnom základnom scenári by týchto päť opatrení podľa odhadov spôsobilo stratu 159 miliárd eur HDP ročne a ohrozilo v priemere 419 000 pracovných miest ročne v období 2026 až 2030. Model zároveň odhaduje ročný výpadok investícií vo výške 36 miliárd eur.

EPIC tvrdí, že veľkej časti týchto dopadov by sa dalo vyhnúť primeranejšími pravidlami, postupným zavádzaním a väčším rozlišovaním medzi jednotlivými sektormi a produktmi.

V alternatívnych scenároch EPIC klesá ročná strata HDP na približne 33 miliárd eur a počet ohrozených pracovných miest na približne 178 000.

V porovnaní s reštriktívnym scenárom by to znamenalo približne o 125 miliárd eur vyšší HDP ročne, o 241 000 viac pracovných miest a približne o 28 miliárd eur vyššie ročné investície.

Najväčší individuálny dopad vyplýva z navrhovanej revízie smernice o tabakových výrobkoch.

V reštriktívnom scenári EPIC odhaduje ročnú stratu HDP vo výške 48 miliárd eur, vrátane 24 miliárd eur na stratách z DPH a spotrebných daní, pričom ohrozených by bolo 120 000 pracovných miest a investície by boli nižšie o 11 miliárd eur.

Prístup založený na rozlišovaní rizikovosti produktov, ktorý by napríklad zahrial tabak a elektronické cigarety posudzoval inak ako klasické cigarety, prináša podľa modelovania výrazne odlišné výsledky.

Takýto prístup by podľa odhadov priniesol čistý ročný prírastok HDP vo výške 32 miliárd eur vrátane približne 16 miliárd eur dodatočných daňových príjmov.

EPIC odhaduje, že legálny tabakový sektor v súčasnosti vytvára HDP vo výške 224 miliárd eur, zamestnáva 2,1 milióna ľudí a generuje 112,9 miliardy eur ročných príjmov zo spotrebných daní. Podiel nelegálnych cigariet odhaduje na 9,2 % spotreby, čo zodpovedá výpadku daňových príjmov vo výške 14,9 miliardy eur.

Ostatné štyri oblasti majú podľa odhadov menšie, ale stále významné dopady.

Reštriktívny CBAM je spojený s ročnými stratami HDP vo výške 44 miliárd eur a s rizikom pre 118 000 pracovných miest. Pri nariadení o obaloch ide o 42 miliárd eur a 112 000 pracovných miest.

Pravidlá pre umelú inteligenciu predstavujú podľa odhadov stratu 24 miliárd eur HDP ročne a riziko pre 62 000 pracovných miest. Oneskorenia v oblasti biotechnológií a schvaľovania nových potravín by podľa odhadov stáli 1,6 miliardy eur a 6 760 pracovných miest ročne.

Vo všetkých prípadoch EPIC uvádza, že úpravy dizajnu alebo načasovania pravidiel by mohli znížiť ich ekonomický dopad.

Napríklad postupné zavádzanie pravidiel pre obaly by podľa odhadov znížilo ich vplyv na HDP o 57 %, zatiaľ čo primeranejší prístup k regulácii umelej inteligencie by mohol priniesť späť približne 12 miliárd eur ročne.

Správa tvrdí, že náklady nepredstavuje len samotná regulácia, ale aj neistota, ktorá ju sprevádza: čo budú musieť firmy dodržiavať, kedy pravidlá nadobudnú účinnosť a či budú neskôr zmenené.

Ako príklad uvádza plánované ukončenie používania spaľovacích motorov v EÚ od roku 2035. Pravidlá boli upravené v roku 2025 po tom, čo výrobcovia už prijali investičné rozhodnutia na základe pôvodného rámca. EPIC tvrdí, že takéto zmeny môžu viesť k tomu, že firmy znášajú náklady rozhodnutí prijatých podľa pravidiel, ktoré už neplatia.

Mercosur je ďalším príkladom toho, čo autori označujú za nesprávne načasovanie krokov. Tvrdia, že distribučné dopady dohody neboli dostatočne vyhodnotené vopred, takže časť vzniknutého tlaku musela následne absorbovať Spoločná poľnohospodárska politika.

Navrhovaným riešením EPIC je koncept nazývaný „Stability-by-Design“ (stabilita už v návrhu): predvídateľné pravidlá, modelovanie distribučných dopadov pred prijatím opatrení a hodnotenie kumulatívnych účinkov jednotlivých regulácií namiesto ich posudzovania izolovane.

Podľa správy by si tento prístup nevyžadoval, aby sa EÚ vzdala svojich environmentálnych, zdravotných alebo technologických cieľov. Namiesto toho by sa tieto ciele mali presadzovať spôsobom, ktorý zohľadňuje ekonomické stimuly, rozdiely medzi sektormi a náklady vyvolané reguláciou.

Európska rada pre politické inovácie (European Policy Innovation Council) je think-tank so sídlom v Bruseli, registrovaný ako nezisková organizácia a zapísaný v registri transparentnosti EÚ.

Zdroj: Bad EU regulation could cost €159 bn per year and 419,000 jobs – Brussels Signal