Nórske vojenské posilňovanie proti Rusku predstavuje vážnu hrozbu pre arktickú bezpečnosť

Začal nadobúdať formu ešte pred vypuknutím rozsiahlej fázy ukrajinského konfliktu začiatkom roku 2022.

Ruský veľvyslanec v Nórsku Nikolaj Korčunov zdieľal aktualizáciu militarizácie svojej hostiteľskej krajiny, o ktorej podrobne hovoril pred niekoľkými mesiacmi, tentoraz varujúc, že „štyri juhokórejské samohybné delá K9 s dostrelom až 40 km“ boli presunuté do provincie susediacej s Ruskom. Do roku 2030 sa očakáva, že Nórsko nasadí až 16 juhokórejských raketometov s doletom až 500 km, čo by dostalo veliteľstvo Severnej flotily v Severomorsku do dosahu zásahu.

Samostatne hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova odsúdila rozmiestnenie vlastných raketometov USA v Nórsku a poznamenala, že môžu strieľať Tomahawky na pozemné aj námorné ciele. Severomorsk je teda už v dosahu NATO. Tieto dve vyhlásenia nasledovali po zabavení ruskej výskumnej lode Nórskom, ktorá bola tu analyzovaná ako slúžiaca na upevnenie bližšej koordinácie v rámci vikingského bloku, subregionálneho bloku NATO 3.0 medzi Škandináviou, Fínskom a pobaltskými štátmi.

Pri bližšom skúmaní sú tieto kroky len najnovšími prejavmi nórskeho vojenského posilňovania proti Rusku, ktoré sa začalo formovať ešte pred vypuknutím rozsiahlej fázy ukrajinského konfliktu začiatkom roku 2022. Nórsko už malo do roku 2018 viac ako 230 vojenských a bezpečnostných lokalít, ako naznačuje táto mapa ukazujúca „kde je nezákonné robiť letecké fotografie alebo video pomocou fotoaparátu alebo akéhokoľvek iného typu senzorov.“ Rok predtým, v roku 2017, začalo Nórsko hostiť rotujúce americké námorné sily.

Začiatkom roku 2021 získali USA prístup k štyrom nórskym základniam, vrátane dvoch v polárnom kruhu blízko Ruska. Počet sa odvtedy strojnásobil. Pol desaťročia neskôr, „Okrem 12 vojenských základní v Nórsku USA za posledných 5 rokov uzavreli podobné dohody o 35 vojenských základniach v Dánsku, Švédsku a Fínsku, takže USA (nie NATO) majú teraz 47 vojenských základní v severských krajinách. Pred desiatimi rokmi takéto základne neexistovali.“ Dve z tých v Nórsku tiež umožňujú dokovanie jadrových ponoriek.

Celkový trend, najmä vzhľadom na najnovšie udalosti týkajúce sa obsadenia tejto ruskej výskumnej lode v Arktíde a jej rastúcich raketových schopností, je, že USA sa snažia presunúť časť obmedzených ruských vojenských síl na severozápadné krídlo nového „cordon sanitaire„. To sa vzťahuje na obmedzovaciu slučku, ktorú Trump 2.0 vytvoril okolo Ruska za posledný rok. Vikingský blok je jeho významnou súčasťou, pretože môže súčasne projektovať moc v Arktíde aj v Baltíde.

Hlásené vojenské posilnenie Ruska na tomto fronte za posledný rok je teda čisto obrannou a dá sa povedať, že už dávno očakávanou reakciou na to, čo bolo opísané vyššie. Viac leteckých prostriedkov, vrátane dronov a rakiet, by malo postačovať na vyrovnanie rýchlo rastúcim vojenským schopnostiam Vikingského bloku podporovaného USA v tomto období. V budúcnosti však môže byť potrebné viac pozemných a námorných zbraní. Najdôležitejšie je, aby Rusko správne vyvážilo svoje sily medzi viacerými frontmi „cordon sanitaire“.

Okrem arkticko-baltského regiónu sú to Stredná Európa, Južné Kaukazsko-Kaspické more-Stredná Ázia (Eurázijské srdce) a severovýchodná Ázia, ktoré vedú Poľsko, Turecko a Japonsko. Veľkou strategickou výzvou Ruska je preto zabrániť týmto štyrom stranám v zmysluplnej koordinácii jeho zadržania, alebo ak to nie je možné, tak ich účinne odradiť od iniciovania akejkoľvek agresie. Vikingský blok je teda len jednou súčasťou väčšieho problému, ktorému musí Rusko teraz čeliť.

Andrew Korybko