Na pokraji vojny? Európski lídri pokračujú smerom ku konfrontácii s Ruskom

Nemecko počítalo nemocničné lôžka pre zranených vojakov, Litva mapovala únikové trasy a Británia vyzvala domácnosti, aby si robili zásoby konzervovaných potravín.

Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron prichádzajú na prehliadku čestnej stráže pred 26. francúzsko-nemeckou ministerskou radou v paláci Augustusburg 17. júla 2026 v nemeckom Brühle. Friedemann Vogel/Getty Images

V priebehu jediného týždňa prijali metropoly od Pobaltia až po Alpy opatrenia, o ktorých sa pred rokom 2022 na verejnosti takmer vôbec nediskutovalo.

Každé z týchto opatrení má samostatne svoje oficiálne vysvetlenie. Ak sa však na ne pozrieme spoločne, naznačujú niečo väčšie: postupnú prípravu európskych spoločností, psychologicky aj finančne, na konflikt s Ruskom.

V Nemecku Bundeswehr 16. septembra odhadol, že v prípade ruského útoku na NATO by krajina mohla prijímať až 1 000 zranených príslušníkov ozbrojených síl denne. Piatim vojenským nemocniciam by rýchlo došla kapacita a zákon vyžaduje, aby počas vojny pomáhali aj civilné nemocnice.

Benedikt Friemert, veliteľ vojenskej nemocnice v Ulme na juhu Nemecka, bol priamy: „Je na to náš zdravotný systém pripravený? Jediná odpoveď je: Nie.“ Armáda zvažuje opätovné otvorenie podzemnej nemocnice v Ulme postavenej v roku 1979, ktorá môže ukryť 2 000 ľudí na 90 dní.

Litva medzitým aktualizovala plán evakuácie Vilniusu pre prípad vojenskej hrozby. Jedna z troch hlavných trás vedie k poľskej hranici.

Poľské Podleské vojvodstvo na severovýchode krajiny sa pripravuje pôsobiť ako tranzitný koridor pre obyvateľov pobaltských štátov. Desať severoeurópskych krajín vrátane Nemecka a Poľska sa už dohodlo na vypracovaní spoločných cezhraničných evakuačných plánov.

Dňa 18. septembra sa švédske a nemecké jednotky vylodili vo Visby na baltskom ostrove Gotland v rámci rýchleho nasadenia približne 1 500 vojakov. Cvičenie Silver Wotan prebieha od 14. do 23. septembra a nacvičuje plány na posilnenie obrany ostrova.

Švédski predstavitelia uviedli, že cvičenie bolo naplánované vopred a nereagovalo na žiadnu konkrétnu bezprostrednú hrozbu. Švédsky veliteľ však poznamenal, že nejde o „bežné cvičenie“, keďže vojaci sprevádzali transport s ostrými zbraňami.

Vo Fínsku prezident Alexander Stubb vyzval občanov, aby sa psychicky pripravili na sabotážne akcie a narušenia vzdušného priestoru dronmi. Od januára podľa neho na fínskom území havarovali štyri drony, pričom zdôraznil, že nie je dôvod na paniku.

V Lotyšsku zostrelili lietadlá NATO drony nad územím krajiny 8. júna a 14. augusta. Lotyšská armáda pripísala incidenty ruskému elektronickému boju a vyslala dodatočné jednotky protivzdušnej obrany k východnej hranici.

Luxemburské letisko 18. septembra večer pozastavilo všetky lety po tom, ako boli v blízkosti a následne nad letiskom Findel zaznamenané neautorizované drony. Dotknutých bolo 19 príletov a viac než 1 800 cestujúcich, pričom prevádzkovatelia dronov neboli identifikovaní.

Pohla sa aj tradične neutrálna švajčiarska politika. V ten istý deň Federálna rada schválila Bezpečnostnú stratégiu na rok 2026, ktorá obsahuje 10 cieľov a 46 opatrení zameraných na hybridné hrozby a obranu proti ozbrojenému útoku.

V Paríži prezident Emmanuel Macron nariadil vláde vypracovať plán ochrany kritickej infraštruktúry a najcitlivejších prevádzok obranného priemyslu pred ruskými útokmi dronmi a kybernetickými útokmi. „Ruská hybridná hrozba voči Európanom a Francúzsku sa zosilnila,“ vyhlásil po stretnutí s lídrami politických strán v Elyzejskom paláci.

Vo Veľkej Británii pripravuje Cabinet Office celoštátnu kampaň, ktorá povzbudzuje domácnosti, aby mali doma zásobu jedla a vody na niekoľko dní. Virálne príspevky z 18. septembra to prezentovali ako prípravu na vojnu, hoci oficiálne odporúčanie existuje už od roku 2023 a vzťahuje sa aj na povodne, výpadky elektriny či kybernetické útoky.

Každé z týchto oznámení je formulované ako prejav opatrnosti, no zároveň robí predstavu európskej vojny s Ruskom o niečo bežnejšou. Ťažšie je však nájsť presvedčivé vysvetlenie, prečo by Moskva mala takú vojnu začať.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius varoval, že Rusko by mohlo byť schopné zaútočiť na územie NATO do roku 2029. Dôkazy z ukrajinského frontu však s touto predpoveďou nie celkom korešpondujú.

Viac ako štyri a pol roka po začiatku rozsiahlej invázie Rusko Ukrajinu stále nepodrobilo. Medzi júnom 2025 a júnom 2026 získalo podľa údajov Institute for the Study of War (ISW) čistý územný prírastok približne 3 700 km², teda asi 0,6 % územia Ukrajiny.

Za 30 dní do 21. júla odhadol The Economist ruské územné zisky na 30 km². Začiatkom tohto roka Ukrajina zaznamenala prvé čisté územné zisky od roku 2023.

Cena za to vraj bola obrovská. Bývalý vysokopostavený západný predstaviteľ odhadol koncom februára ruské vojenské straty na približne 1 milión vojakov, mŕtvych a zranených.

Kritici súčasného vojenského smerovania kladú jednoduchú otázku. Ak Moskva nedokázala za štyri roky poraziť jedného suseda, prečo by mala byť schopná postaviť sa aliancii 32 krajín vrátane dvoch európskych jadrových mocností a zatiaľ aj Spojených štátov?

Niektorí z politikov najbližšie k potenciálnej hrozbe hovoria podobne. Stubb v auguste vyhlásil, že neverí v otvorený konvenčný konflikt medzi NATO a Ruskom, pričom sa odvolával na spravodajské informácie a jadrové odstrašenie NATO.

V tom istom mesiaci americký prezident Donald Trump po rokovaniach s Vladimirom Putinom vylúčil ruský útok na NATO. Lotyšský premiér Andris Kulbergs ubezpečil obyvateľov Lotyšska, že nie je dôvod na obavy a riziko priamej vojenskej invázie zostáva nízke.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že hodnotenie hrozieb jeho krajiny sa nezmenilo. Lídri regiónu namiesto toho hovoria o hybridnej kampani, ktorú Rusko vedie už dnes pod prahom otvorenej vojny.

Veľká časť európskych príprav je financovaná z požičaných peňazí. EÚ vytvorila úverový program SAFE vo výške 150 miliárd eur na obranu, zatiaľ čo Berlín vyňal vojenské výdavky z ústavnej dlhovej brzdy a následne pristúpil k obmedzovaniu sociálnych výdavkov s cieľom financovať prezbrojovanie.

Pre kritikov je otázkou predovšetkým kompetencia. Tá istá politická trieda, ktorá dohliadala na pomalý hospodársky rast, vysoké ceny energií a sporné migračné politiky, teraz žiada občanov, aby prijali triediace plány v zdravotníctve a evakuačné mapy ako súčasť bežného života.

Taktiež upozorňujú, že voličom sa hovorí, aby viac investovali do obrany, robili si zásoby potravín a pripravovali sa na sabotáže. Oveľa menej sa však hovorí o tom, aká diplomacia prebieha s cieľom zabezpečiť, aby nič z toho nikdy nebolo potrebné.

Vlády na východnom krídle NATO to vidia inak. Litovský minister obrany Robertas Kaunas 2. septembra vyhlásil, že aliancia čelí problému, ktorý sa nedá vyriešiť rokovaniami, pretože „Rusko sa nezmení“.

Predstavitelia pobaltských štátov a Poľska argumentujú, že viditeľná pripravenosť sama o sebe pôsobí odstrašujúco a že Moskva bude menej ochotná testovať spoločnosť, ktorá je pripravená.

Rusko tvrdí, že nemá žiadne plány zaútočiť na NATO. Bez ohľadu na to, či tomu európski lídri veria alebo nie, zabezpečujú, aby ich občania už nepovažovali opačnú možnosť za nemysliteľnú.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/