Jedným z bežných výkrikov nezmierených zástancov zotrvania v EÚ v Británii je: „Môžete mi uviesť aspoň jednu výhodu brexitu?“ Nuž, tento týždeň vyšla kniha, ktorá nám ich prináša 75: 75 výhod brexitu od pseudonymného autora Gullyho Foylea (ktorého poznám v reálnom živote a môžem čitateľov uistiť, že je mimoriadne kvalifikovaný na písanie o tejto téme), uvádza 75 zmien, ktoré sa už v Británii stali a ktoré by boli v rámci politiky EÚ nemožné. Napriek všetkej kritike od ľudí, že veci mali ísť rýchlejšie, kým bola šanca, stojí za to pripomenúť si, že sa už pomerne veľa pohlo.

Britská vlajka, ktorú viala HMS Spartiate na Trafalgarskej prieceste. Požehnaná relikvia boja za nezávislosť od kontinentu. (Foto: WIktor Szymanowicz/NurPhoto) (Foto: WIktor Szymanowicz / NurPhoto cez AFP)
Vznikajúci britský rámec prispôsobený politike je v kontraste s rámcom EÚ. Tento týždeň bolo zverejnené hodnotenie hlavných politických otázok, ktorým EÚ čelí túto jese. A bolo to depresívne čítanie.
Európa je napokon najbližšie k vojne za poslednú generáciu. Až na pár výnimiek sa jej národné ekonomiky rýchlo spomaľujú a jej motor, Nemecko, sa dostal do spätného chodu. Sociálne konflikty sú v dôsledku mnohých rokov supervysokej migrácie rozšírené.
Aké boli však hlavné problémy, ktorým podľa nás čelila politická trieda EÚ? Zákon o digitálnych službách: Nie to, či odrádza od investícií a obmedzuje slobodu prejavu, ale skôr to, ako ho prísnejšie presadzovať voči hrozným Američanom. Zákon o digitálnych trhoch sa naopak zdá byť v lepšej forme: Američania už dostali pokuty a ďalšie sa očakávajú. A takzvaný Štít demokracie EÚ má nadobudnúť podobu túto jeseň, ako to autori výstižne vyjadrili, aby sa zastavil „bývalý európsky spojenec, USA… v šikanovaní bloku pod zámienkou ochrany demokracie“.
Okrem toho sa má viesť diskusia o tom, či by sa mali sprísniť pravidlá pre zahraničné investície, a to nielen v citlivých oblastiach, ako sú polovodiče, ale aj v oblastiach starej ekonomiky, ako sú železničný a automobilový priemysel; ďalší pokus o nekonečný a neúspešný proces harmonizácie pravidiel kapitálového trhu; boj medzi tými, ktorí chcú zdvojnásobiť nulovú čistú emisiu, a tými, ktorí chcú zachovať európsky automobilový priemysel; a plány na ďalšiu reguláciu jedného z mála úspešných príbehov EÚ, leteckej dopravy.
Naozaj by si človek nemohl priať jasnejší ukazovateľ toho, akou vnútornou a defenzívnou sa stala EÚ. Jej tvorcov politík zaujíma viac regulácie, viac veľkolepých projektov a viac podozrievania voči moderným technológiám.
Porovnajte to s tým, ako sa veci majú v Spojenom kráľovstve. Bolo by samozrejme hlúpe popierať, že rovnaké kontrolné inštinkty existujú aj v Británii, najmä pod súčasnou labouristickou vládou, ktorá rada reguluje prejav a potláča trhy. Ale aj v tomto rámci bolo stále možné prispôsobiť si politické a ekonomické prostredie, ktoré nám viac vyhovuje, a kniha Gullyho Foylea vysvetľuje, ako sa to stalo. Či už sa vám nové politiky páčia alebo nie, aspoň sú navrhnuté pre Britániu a uplatňuje ich vláda zvolená jej ľudom. Briti nie sú momentálne žiadaní, aby akceptovali defenzívny a dovnútra zameraný mix politík, navrhnutý inými, pre nejaký umelý priemer 27 členských štátov.
„Reset“ Spojeného kráľovstva samozrejme môže Britaniu vrátiť späť do starého sveta. Gullyho kniha však zatiaľ ukazuje, čo sa už stalo. Výhody, ktoré uvádza, sa líšia od makroekonomických po mikroekonomické. Patrí medzi ne šťastie, že sa Británia vyhla neustálemu zvyšovaniu rozpočtu EÚ a barokovým mimorozpočtovým finančným opatreniam. Vyhli sa nezmyselným daniam, ako je daň z plastov. Podarilo sa znížiť clá na produkty, ktoré nevyrábajú, a pomôcť znížiť ceny potravín v Británii.
Podarilo sa zaviesť súbor opatrení v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré odrážajú konkrétne britské preferencie: zákaz lovu piesočnic v Severnom mori; odstránenie medzier v testovaní kozmetiky na zvieratách; zákaz vývozu živých zvierat; zákaz pašovania domácich zvierat; a ďalšie.
Podarilo sa deregulovať v oblastiach, ktoré majú význam: Môžu mať dlhšie nákladné vozidlá ako EÚ, takže ich nemusia mať na cestách toľko; znížená byrokracia pri licenciách na prívesy a ťažké nákladné vozidlá; lepšie pravidlá verejného obstarávania a štátnej pomoci; odstránenie stropu pre bonusy k platom; a menej reštriktívne pravidlá pre nové potraviny.
A opäť sa, rovnako šťastím ako úsudkom, vyhli katastrofálnym pravidlám EÚ v oblasti umelej inteligencie, ktoré ničia inovácie, a umožnili obrovskú technologickú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a USA, ktorá bola oznámená minulý týždeň a ktorá sa týka nielen tejto oblasti, ale aj kvantových výpočtov, jadrovej energie a investícií vo výške 150 miliárd libier (172 miliárd eur). Kontroverzný britský veľvyslanec v USA, Peter Mandelson, v jednom zo svojich posledných verejných komentárov zdôraznil, že bez Brexitu by sa táto dohoda jednoducho neuskutočnila. Porovnajte tento otvorený britský prístup k USA s podozrievavým a vyzývavým prístupom, ktorý v súčasnosti presadzuje európsky establišment.
Teraz môžete súhlasiť, alebo nie so všetkými opatreniami, ktoré britská vláda prijala. Osobne mám o niektorých trochu pochybnosti. Ale pointa je, že odrážajú preferencie Spojeného kráľovstva. Existuje alternatívna možnosť – aj keď labouristický „reset“ čoskoro začne v niektorých oblastiach obmedzovať politickú slobodu. Členské štáty EÚ takú nemajú.
Človek sa musí pýtať, ako dlho ešte budú členské štáty a národy EÚ tolerovať snahu svojho establišmentu uzavrieť sa pred svetom do vlastnej ohradenej záhrady. Koniec koncov, kompromisom v srdci EÚ bolo akceptovať centralizovanejšiu kontrolu výmenou za väčší trh a viac investícií a rastu. Ak však ekonomická stránka dohody nebude zabezpečená a politická stránka bude čoraz viac obmedzovať slobodu prejavu, nezávislosť konania a vzťahy so zvyškom sveta, ako dlho táto dohoda vydrží? Súčasné usporiadanie je evidentne pod tlakom, mení sa a praská pod podzemným tlakom na iný druh politiky. Bolo by samozrejme múdre umožniť väčšiu flexibilitu, ale bohužiaľ, múdrosť nebola v priebehu rokov charakteristickou črtou establišmentu EÚ. Možno von der Leyenová dokáže udržať veci na mieste ešte niekoľko rokov, ale po nej príde potopa?
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.