Vance hovorí, že Ukrajina nie je spojenec a mala by zostať mimo NATO

Americký viceprezident tiež spojil nepokoje vo Francúzsku s imigráciou a odmietol nasledovať Donalda Trumpa v podpore Benjamina Netanjahua.

Americký viceprezident J. D. Vance tlieska, keď vystupuje na pódium počas strednodobého volebného zhromaždenia v tréningovom komplexe LevelUp 15. októbra 2026 v Monroe v Michigane. Daniel Heuer-Pool/Getty Images

Americký viceprezident J. D. Vance vyhlásil, že Washington nemá s Ukrajinou formálne spojenectvo a že krajina by nemala byť prijatá do NATO. Jeho vyjadrenia ešte výraznejšie definujú hranice amerických záväzkov v Európe.

V rozhovore pre platformu 2Way Vance opísal Kyjev ako partnera, nie spojenca. „Pokiaľ viem, nemáme s Ukrajinou formálne spojenectvo,“ povedal.

Ukrajinu označil za obdivuhodnú krajinu, zároveň však kritizoval jej útoky na ruské ropné rafinérie s argumentom, že obmedzujú dodávky a zvyšujú ceny energií pre Američanov. Záujmy oboch krajín sa podľa neho z času na čas rozchádzajú.

Tieto vyjadrenia prišli niekoľko dní po tom, čo Trump povedal, že Volodymyr Zelenskyj nikdy nechcel ukončiť vojnu na Ukrajine, a v čase, keď európske vlády tlačia na Washington, aby poskytol Kyjevu pevnejšie bezpečnostné záruky.

Vance tiež spojil nepokoje vo francúzskych mestách s migráciou a tým, čo označil za zlyhanie kultúrnej integrácie. Rabovanie sa podľa neho sústreďovalo v etnických enklávach a bolo dôsledkom usádzania ľudí, ktorí nezdieľajú kultúru krajiny, ktorá ich prijíma.

Viceprezident už predtým na sieti X napísal, že západné vlády pri otváraní svojich hraníc ignorovali „základné otázky integrácie a kompatibility“.

Viac ako pol milióna ľudí sa 17. októbra zúčastnilo celoštátneho protestného dňa proti rastúcim životným nákladom vo Francúzsku. Protesty sa skončili rabovaním, podpaľačstvom a útokmi na radnice, policajné stanice a ďalšie verejné budovy. Francúzski ministri pripísali násilie skôr ľavicovým organizáciám než imigrácii.

Francúzska vláda následne nariadila lokálne zákazy vychádzania vo viacerých mestách a ponechala v hre aj možnosť celoštátneho výnimočného stavu. Minister vnútra ponúkol svoju rezignáciu za vzniknuté nepokoje, prezident Emmanuel Macron ju však odmietol.

Vance vykreslil nepokoje vo Francúzsku ako varovanie pre amerických voličov pred voľbami do Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Podľa neho ide o budúcnosť, akú by pre Spojené štáty chceli kongresoví demokrati.

Pokiaľ ide o Izrael, odmietol nasledovať Trumpa, ktorý pred voľbami 27. októbra podporil Benjamina Netanjahua v snahe o znovuzvolenie. Vance v rozhovore uviedol, že podporuje amerických kandidátov a nebude sa stavať na stranu nikoho vo voľbách inej krajiny.

Na otázku týkajúcu sa jeho vlastných ambícií Vance povedal, že verí, že Trump by ho okamžite podporil, ak by sa rozhodol kandidovať na prezidenta v roku 2028. Dodal však, že túto tému s prezidentom neotváral a momentálne sa sústreďuje na nadchádzajúce voľby do Kongresu.

Viceprezident sa stal hlavným hlasom Trumpovej administratívy pri kritike európskych vlád od svojho prejavu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2025. Vtedy lídrom EÚ povedal, že práve imigrácia a sloboda prejavu sú oblasťami, v ktorých sú najviac vzdialení od názorov vlastných voličov.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/10/vance-says-ukraine-is-not-an-ally-and-should-stay-out-of-nato/