Medzičasom v Rakúsku…

Možno ste nevedeli, ale v Rakúsku majú od roku 2013 brannú povinnosť. Chlapci po dovŕšení 18. roku idú na 6 mesiacov do armády, pri cilvilnej službe na 9 mesiacov. Monentálne prebieha debata, či predĺžia brannú povinnosť na 9 mesiacov.

Ako sa stalo, že Rakúšania zaviedli brannú povinnosť? Urobili nezáväzné všeľudové hlasovanie, kde 60% ľudí hlasovalo za zavedenie tejto služby. Nie referendum, ale hlasovanie, no obe najsilnejšie strany vopred oznámili, že bude pre nich záväzné. (Mimochodom, takéto hlasovania boli bežné aj za Orbána v Maďarsku, ale tam boli vraj nedemokratické a fuj.)

Keď sa povie branná služba, tak si treba uvedomiť, že štát týmto spôsobom dostáva obrovské množstvo zdravotných dát o mladých mužoch, vrátane ich psychologických profilov. Na základe týchto dát vie potom riadiť, predvídať budúcnosť a predchádzať problémom.

Tu je možno odpoveď na otázku, ako sa snažia Rakúšania a aj Nemci riešiť migračnú krízu, ktorú inak vyriešiť nevedia.

Preskočím na moment ku nám na Slovensko. Zúčastňujem sa rôznych národných projektov v rôznych odboroch (školstvo, bezpečnosť) a všade počúvam rovnaké – množstvo organizácií zbiera množstvo dát, ale nikto ich nedáva dokopy. Načo máme potom počítače a AI? To sa môžeme rovno vrátiť k písacím strojom (a bude kľud s dokafranými updatami Windowsu…).
Kým nezačneme dôležité oblasti nášho štátu riadiť centrálne, tak tu bude chaos a neporiadok. No predtým si musíme nastaviť správne ciele.

Tu sa vrátim opäť do Rakúska, kde pred mnohými rokmi nastavili markeringovú kampaň Made in Austria na podporu ich produktov aj domácej spotreby. Priebežne ten program jemne korigovali a po 30 rokoch ho ukončili s konštatovaním, že naplnili jeho ciele. 30 rokov. To je čas, ktorý potrebujete na veľkú spoločenskú zmenu. Nastavili sme si takéto ciele v 1993? A dbali sme dôsledne na dodržiavanie týchto cieľov?

To sú otázky, ktoré by sme si mali klásť aj v súvislosti s víkendovými voľbami.

Svetonázor