KDE SA STRÁCA SLOVENSKÁ POTRAVINA?

Slovenský poľnohospodár vypestuje obilie, zemiaky, zeleninu. Chová dobytok, ošípané, hydinu. Produkuje mlieko.

Ale čo sa deje potom?

Práve tu sa začína problém.

Ak nemáme dostatok slovenských spracovateľov, bitúnkov, mliekarní, skladov, chladiarní a výkupní, poľnohospodár zostáva odkázaný na odberateľa, ktorý má často oveľa väčšiu vyjednávaciu silu.

A slovenská surovina potom môže odísť zo Slovenska, aby sa neskôr vrátila späť ako hotový výrobok.

To nedáva ekonomický zmysel.

Ak máme slovenské obilie, prečo z neho nevyrábame viac slovenských potravín?

Ak máme slovenské mlieko, prečo z neho nevyrábame viac slovenských syrov, jogurtov a ďalších výrobkov?

Ak máme slovenské mäso, prečo nemáme dostatočne silné slovenské spracovanie?

A ak máme slovenskú zeleninu a ovocie, prečo nemáme sieť výkupní, skladov a spracovateľov, ktorí ju dokážu dostať od farmára až na stôl?

Toto nie je iba otázka poľnohospodárstva.

Je to otázka slovenskej ekonomiky a potravinovej bezpečnosti.

Každé euro, ktoré zostane v slovenskom výrobnom reťazci, môže vytvárať prácu a príjem u slovenského farmára, spracovateľa, dopravcu aj obchodníka.

Preto potrebujeme obnoviť celý potravinový reťazec:

POLE → VÝKUP → SPRACOVANIE → SKLAD → OBCHOD → SLOVENSKÝ SPOTREBITEĽ.

Nestačí hovoriť farmárom: „Viac vyrábajte.“

Musíme im vytvoriť podmienky, aby svoju produkciu mohli spracovať, predať a zarobiť na nej.

Lebo krajina, ktorá dokáže vypestovať potravinu, ale nedokáže ju spracovať a udržať jej hodnotu doma, sa nikdy nestane skutočne potravinovo sebestačnou.

Slovensko nepotrebuje iba viac produkcie. Slovensko potrebuje, aby hodnota slovenskej práce zostávala čo najviac na Slovensku.

To je cesta k silnému slovenskému poľnohospodárstvu.

Dušan Stríž

Zdroj: https://www.facebook.com/Dusan.Striz.sk/