VÝKUPNE, SKLADY A CHLADIARNE SA DAJÚ POSTAVIŤ. OTÁZKA JE, ČI TO CHCEME.

O výkupniach, skladoch a chladiarňach hovoríme často ako o niečom, čo by bolo dobré mať.

Ale poďme sa na to pozrieť prakticky.

Kto to má zaplatiť?

Nemusí to byť iba slovenský poľnohospodár zo svojho vrecka.

Slovensko má k dispozícii nástroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky a eurofondové zdroje určené aj na investície do poľnohospodárstva a potravinárstva. Aktuálny Strategický plán SPP 2023–2027 bol v roku 2026 opäť upravený.

Existuje napríklad intervencia 73.7 – investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch, pri ktorej je v súčasnosti platná schéma štátnej pomoci až do 31. decembra 2029.

A práve tu vidím priestor.

Prečo by sme z týchto možností nemali cielene podporovať aj regionálne potravinové centrá?

Nie ďalšie kancelárie.

Nie ďalšie komisie.

Ale skutočné stavby a technológie:

výkupňa → triediareň → chladiarenský sklad → balička → spracovanie → distribúcia.

Takéto centrum by mohlo slúžiť desiatkam alebo stovkám miestnych pestovateľov.

Malý farmár by nemusel sám postaviť chladiarenskú halu za stovky tisíc eur.

Mohli by sa združiť viacerí farmári, obce, družstvá alebo slovenskí podnikatelia a vytvoriť spoločný projekt.

A štát?

Štát nemusí všetko vlastniť.

Jeho úlohou môže byť nastaviť pravidlá a nasmerovať verejnú podporu tam, kde vytvorí skutočnú výrobnú hodnotu.

Veď ak máme peniaze určené na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva, potom sa musíme pýtať:

Prečo ich nevyužívať oveľa viac na infraštruktúru, ktorá pomôže slovenskému farmárovi predať slovenskú úrodu?

Predstavme si napríklad regionálne centrum:

Farmár dovezie zeleninu.

Centrum ju vykúpi.

Zelenina sa vytriedi, uskladní a zabalí.

Časť ide do škôl a nemocníc.

Časť do slovenských obchodov.

Časť na spracovanie.

A farmár nemusí byť každý rok pod tlakom, že svoju úrodu musí okamžite predať.

Takto sa buduje potravinový reťazec.

A čo je ešte dôležitejšie – takáto investícia nevytvára iba jednu budovu.

Vytvára pracovné miesta.

Dáva odbyt farmárom.

Podporuje dopravu.

Podporuje spracovanie.

Zvyšuje podiel slovenských potravín.

A peniaze, ktoré dnes odchádzajú zo slovenského regiónu, môžu zostať doma.

Preto by som sa dnes nepýtal, či sa to dá.

Pýtal by som sa:

PREČO TO ROBÍME TAK MÁLO, KEĎ NA TO EXISTUJÚ VEREJNÉ A EURÓPSKE ZDROJE?

Slovensko nepotrebuje ďalšiu stratégiu, ktorá skončí v zásuvke.

Potrebuje investície, ktoré budú vidieť.

Sklad. Výkupňa. Chladiarenská hala. Baliaca linka. Mliekareň. Bitúnok. Spracovateľský podnik.

To sú veci, ktoré poľnohospodár vidí a ktoré mu môžu reálne pomôcť.

A ak chceme hovoriť o potravinovej sebestačnosti vážne, práve tu by som začal.

Peniaze na rozvoj máme. Teraz potrebujeme politickú vôľu použiť ich tak, aby posilnili slovenského človeka, slovenského farmára a slovenskú ekonomiku.

Dušan Stríž

Zdroj: https://www.facebook.com/