Už je to trochu únavné, neustále vyvracať všetky tie lži a propagandistické nezmysly, ktoré zámerne deň čo deň vypúšťajú ľudia, ktorí sa ani netaja tým, že ich hlavným zámerom je škodiť. Ale robiť to treba, pretože či sa nám to páči alebo nie, sme uprostred zúriacej informačnej vojny, v ktorej by ľudia, ktorí majú argumenty, nemali skladať zbrane.
Nemienim sa podrobne zaoberať každým. Večný konjunkturalista Peter Weiss, ktorý sa celý svoj politický život snažil očistiť v očiach liberálnej pravice za to, že bol prominentným komunistickým propagandistom, je už len smutnou karikatúrou samého seba, ktorú si prestávajú vážiť všetci jeho bývalí spojenci i protivníci. Preto sa obmedzím na konštatovanie, že keď práve on vyčíta Petrovi Pellegrinimu, že sa stretol s čínskym komunistickým vodcom, tak je to smiešne – no keď tvrdí, že slovenský prezident sa „nepredstavil ako reprezentant demokratického členského štátu EÚ, ale vystúpil ako nadšený prvoplánový obdivovateľ úspechov veľmoci“ – tak sprosto a bezočivo klame. Dá sa totiž ľahko dohľadať, že práve naopak: prezident Pellegrini v Číne na každom kroku až únavne opakoval, že prichádza ako predstaviteľ členského štátu Európskej únie a tlmočí aj jej pozície. Závisť sklamaného Weissa za to, že mu Hlas neponúkol kandidatúru na prezidenta, mu úplne zatemnila mozog.
To ďalší žiarlivý kariérista Ivan Korčok, ktorý už slúžil naozaj každému, kto v tejto republike vládol, útočí na svojho soka v boji o prezidentský úrad o niečo sofistikovanejšie. Vyhadzuje prezidentovi Pellegrinimu na oči, že je očarený tým, čo videl v Číne, že sa zbližuje s autokratickými krajinami, kým on navštívil demokratický Taiwan… No. Ktože to hovorí? Ktože nám tu káže a moralizuje, s kým máme spolupracovať?
Toto dnes tvrdí ten istý Ivan Korčok, ktorý sa ešte ako štátny tajomník rezortu diplomacie v Pellegriniho vláde vybral v apríli 2018 do Saudskej Arábie (dobre počúvajte) „posilňovať politický dialóg a ekonomickú spoluprácu“. Ťahalo ho tam aj o tri roky neskôr, keď (opäť raz) zmenil politické tričko a vo funkcii ministra zahraničných vecí ako nominant SaS vyjadril „pripravenosť otvoriť novú kapitolu vzájomných vzťahov a prehĺbiť spoluprácu so Saudskou Arábiou“. Nezabudol pritom dodať, že „Saudská Arábia je dôležitým partnerom Slovenska, v mnohých otázkach zdieľame podobné postoje.“
Pripomínam a zdôrazňujem, že takto sa vyjadroval vtedajší šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok o jednej z najkrvavejších tyranií na svete, o absolutistickej monarchii, v ktorej oponentov zaživa zaliali do asfaltu a nepohodlného novinára rozštvrtili a zomleli v mlynčeku na mäso. Pritom Čína je v porovnaní so Saudmi, ktorých bohatstvo stojí a padá na rope, neporovnateľne kultúrnejšia krajina s nepretržitou 5000-ročnou civilizáciou. Na čo sa to teda hrá pán Korčok? Na dobrých a zlých diktátorov? Na našich spriaznených darebákov, pričom zlí sú tí ostatní? Takíto zvrátení pokrytci, ktorí by sa proti Rusku spojili aj s diablom a proti Číne aj s tým najohavnejším gangstrom, nemajú najmenšie právo kázať o hodnotách. Takže keď Ivan Korčok vo videu hovorí – „My robíme politiku tam, kde nám to pasuje s autokratmi“ – myslí tým zrejme seba.
A nezabúdajme ešte na jednu otázku. Je zvláštne, že nikto sa nepozastavil nad tým, že Ivan Korčok volá po spolupráci so štátom, ktorý diplomaticky neuznávame (z podobných principiálnych dôvodov ako Kosovo, Krym a akékoľvek iné separatistické enklávy) a necháva si od neho platiť svoju zahraničnú cestu. Odteraz môže opakovať koľko chce, že rešpektuje „politiku jednej Číny“, svojím správaním dokázal, že ju neuznáva a buďte si istí, že si to v Pekingu všimnú. Mali by si to však všimnúť aj príslušné úrady na Slovensku, lebo porušením našej štátnej doktríny, ktorú doteraz rešpektovali všetci (snáď s výnimkou Andreja Kisku) Ivan Korčok ohrozuje štátne záujmy Slovenskej republiky. A to je oveľa vážnejšie ako všetky jeho dvojtvárne bláboly o autokratoch.
V neposlednom rade si všimnite bezhlavú kritiku Progresívneho Slovenska (ale aj celej opozície, vrátane mimoparlamentných „Demokratov“), ktorým nedá spávať návšteva prezidenta Spojených arabských emirátov šejka Abdulláha bin Zájeda Al Nahjána v Bratislave, ku ktorej si vymysleli obludnú, ale rýchlo sa šíriacu bájku o tom, že Fico mu chce predať našu vodu… Takže. To, že je to nezmysel, ktorý zakazuje naša ústava (a túto poistku do nej vložil práve Robert Fico), som už vyvrátil. Ale čo verejnosť nevie, je v tomto kontexte dôležitý fakt, že ide o toho istého šejka, ktorého navštívil vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Jaro Naď v Abú Dhabí. Áno, išlo o tú známu scénu „na parkovisku“, kde Korčok otŕčal podrážku topánky, čo Arabi považujú za urážku. Vtedy bol však Abdulláh bin Zájed Al Nahján vo funkcii ministra zahraničných vecí SAE a Korčok s Naďom u neho žobrali – čuduj sa svete – o zvýšenie hospodárskej spolupráce v oblasti energetiky a zbrojárstva. Teda o niečo podobné, o čom rokoval s Ficovou vládou v Bratislave. Nie je vám zo seba zle, farizeji?
Eduard Chmelár

Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.