TEKTONICKÉ PLATNE SLOVENSKEJ POLITICKEJ A MEDIÁLNEJ SCÉNY

Fajn, nič takého hrozného sa vlastne u nás nedeje. Môžeš byť zarytý komunistický káder a pracovať ako mladý hoci aj na UV KSS alebo písať pre prednovembrové komunistické plátky, ale keď sa to celé zrazu v tvojom štáte otočí tak môžeš okamžite cez noc zavrhnúť bradatého Marxa aj s Engelsom a je z teba popredný pravicový alebo liberálny politik či publicista a novinár s hlbokým obdivom k USA a kapitalizmu v akejkoľvek podobe. Veď čo je pre Boha na tom, názory predsa možno slobodne zmeniť…… ak sa to hodí a ty včas zavetríš zmenu, aby si naskočil na ten „správny spoj“, ktorý ťa dovezie k lukratívnej kariére.

Môžeš byť zapálený ľavičiar z SDĽ, ale ak treba a je to pre teba výhodné, môžeš otočiť o 180 stupňov a ísť v „protiSmere“. Môžeš chodiť na nenávistné verejné protesty opozície, Šeligu a Farskej proti Ficovi, voliť SaS, velebiť Čaputovú, Kisku a Radičovú, a trebárs Matoviča alebo hoci aj čerta a diabla, ale ak ťa „osvieti“ nejaký politický duch, môžeš svoje služby ponúknuť Ficovmu ľavicovému Smeru. Nič nie je nemožné. To všetko samozrejme môžeš, nie je to predsa nič protizákonné. Dokonca je to tvoje právo. A beda tomu, kto by sa opovážil pripomínať, ešte k tomu verejne, že si ani nie v tak dávnej minulosti stál na úplne opačnom brehu, alebo si sa plavil na palube celkom inej lode pod cudzou vlajkou. Máš predsa demokratické právo zmeniť svoje politické presvedčenie a natiahnuť na seba iné politické tričko. Nikoho do toho nič nie je! Nech sa niekto len opováži mať niečo proti tomu….. treba ho ihneď zdehumanizovať pod čiernu zem.

Veď aj taký Hlas-SD je prejavom pohybu tektonických platní slovenskej politiky vo veľkom…. raz si s Ficom, potom revolučne povstaneš a ideš proti nemu, a napokon s ním môžeš po voľbách stvoriť aj spoločnú vládnu koalíciu, do psej matere! Medzitým si sa stal prezidentom, podobne ako sa stal hlavou štátu aj odštiepenec od HZDS. No a po ďalších voľbách môžeš ísť spokojne do postele s niekým iným. Čo je koho do toho? Život je zmena, ako sa u nás po novembri 1989 múdro hovorí. Hlavne na nič a na nikoho nehľaď a uvažuj pragmaticky….. čo je pre teba osobne, ak máš nejaké politické, novinárske či iné kariérne plány, výhodné. Na nič iné nepozeraj, neber na nič ohľad a netráp sa čo si niekto pomyslí. Národ nech mlčí a stará sa o seba, nie do teba! A najlepšie urobí, ak ťa začne zbožňovať, idealizovať a vznikne okolo teba tvoj vlastný, šikovne vybudovaný kult osobnosti….. taký malý slovenský kultík osobnosti, či ako to v tomto štáte, plnom sociálnych sietí so zvodnými PR fotografiami, nazvať. Kto toto nepochopí, nevie o čom by mal byť na Slovensku náš spoločný šťastný život.

Michal Zoldy