Ján Káľavský prvý opísal svet čuríll

PREDSLOV: KÁĽAVSKÝ: CHLAP SO SRDCOM NA SPRÁVNOM MIESTE

Ján Káľavský je chlap so srdcom na správnom mieste.

Jediný našiel odvahu vypovedať o zverstvách, páchaných čurillami v procese lámania ľudských charakterov a duší.

Jediný našiel vnútornú silu priznať si chybu a prejsť sebareflexiou.

Čo dokázali ostatné čurilly? Nemajú odvahu čeliť pravde ani silu urobiť sebareflexiu a zbabelo nechajú za seba hovoriť neurotika Kubinu.

—–

Aký je rozdiel medzi Jánom Káľavským a ostatnými čurillami? Podstatný. Káľavský na rozdiel od bývalých kolegov našiel odvahu povedať pravdu. Mal silu urobiť sebareflexiu. Psychopati Čurilla, Ďurka a spolupáchatelia nemajú ani odvahu čeliť pravde, ani podstúpiť sebareflexiu.

Kto je Ján Káľavský

Ján Káľavský bol v istom čase policajnej kariéry jednou z čuríll. O tom niet pochýb. Sám otvorene hovorí, na čom všetkom sa podieľal. Neskôr sa však vzoprel, povedal dosť, čurillie praktiky oznámil riaditeľovi NAKA Branislavovi Zurianovi a následne sa stal dôležitým svedkom inšpekcie. Najprv v trestnom konaní známom pod označením Oblúk, neskôr v prípade menom Kajúcnik.Bez prvotného impulzu Jána Káľavského by neexistovali tri základné veci. Po prvé, inšpekcia by nemala podnet na začatie trestného konania proti čurillám. Po druhé, nezískala by kópiu komunikácie čuríll prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Po tretie, nedošlo by k nasadeniu priestorového odpočúvania v kanceláriách čuríll.Ján Káľavský na počiatku trestnoprávneho rozpracovania čuríll pôsobil ako agent inšpekcie. Úradu inšpekčnej služby MV SR (ÚIS) nosil informácie, poskytoval výpovede, aj nahrával niektoré rozhovory s poprednými čurillami. V súhrne to všetko umožnilo získať prvotný súbor dôkazov a následne zamerať sa na získanie ďalších v podobe výpovedí iných svedkov, nezákonných technických spisov, stratených zápisníc, elektronických záznamov návštev jednak svedkov alebo obvinených v budove Prezídia Policajného zboru, a jednak návštev čuríll v rôznych ústavoch na výkon väzby na území celej Slovenskej republiky.Význam svedectiev Jána Káľavského v rámci kauzy Kajúcnik podčiarkujú dve podstatné okolnosti. Prvou je fakt, že opakovane a rozsiahlo popísal spôsoby páchania činnosti, z ktorej sú obvinené čurilly vrátane prokurátora zrušenej špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka. Druhou je fakt, že Ján Káľavský je v Kajúcnikovi sám stíhaný, avšak napriek tomu pre seba doteraz nepožadoval žiadne výhody, respektíve benefity. Naopak, napriek tomu, že je stíhaný a v dôsledku toho mu boli aj sprísnené podmienky výkonu trestu odňatia slobody, naďalej pokračuje v usvedčovaní seba aj svojich bývalých kolegov bez nároku na získanie akýchkoľvek výhod.

Kto a čo sú čurilly?

Ak chceme hĺbkovo pochopiť úkaz nazývaný čurilly, musíme najprv správne uchopiť dynamiku psychológie tohto nebezpečného zoskupenia. Aj v tomto ohľade veľa napovedá svedectvo Jána Káľavského, zadokumentované v inšpekčnom spise UIS-180/1-OISS-2024. Napríklad v zápisnici zo dňa 23. apríla 2024 na otázku vyšetrovateľa, aký bol vzťah Jána Čurillu a Pavla Ďurku, Jána Káľavský odpovedal:„Čurilla mal navonok s Ďurkom priateľský, kamarátsky vzťah. Chodili spolu na príležitosti, oslavy a tak. Navštevovali sa ako rodiny, ale mnohokrát sa Ján Čurilla predo mnou vyjadril, že Ďurka je neschopný vyšetrovateľ a že bez neho by sa nikde nepohol. Ďurka sa ho veľmi bál, bral ho ako svoj vzor. Nikdy Čurillovi neoponoval. Dokonca sa učil aj po východniarsky, on nechcel len vedieť tak vyšetrovať ako Čurilla, ale on tak chcel aj rozprávať.“Citované slová hovoria veľa nielen o dynamike psychológie vzťahu Čurillu s Ďurkom, ale odkrýva aj podstatu a povahu vplyvu prvého menovaného na celé nebezpečné zoskupenie.Takže kto a čo sú čurilly?Čurilly tvoria viacvrstvové spoločenstvo osôb, ktoré sú jednotlivo a bez náležitej stimulácie možno neškodní jedinci, avšak pod vplyvom jedného psychologického alfa samca sa stali vysoko nebezpečným zoskupením policajtov a prokurátorov.Čurilly je možné rozdeliť na tvrdé jadro a na umiernenejšiu perifériu. Nie každá čurilla je rovnako nebezpečná, respektíve nie všetky čurilly sú obzvlášť nebezpeční psychopati. Tvrdé jadro sú psychopati a ľudia bez zábran. Mäkšiu časť zoskupenia tvoria ľudia s málo vyvinutou schopnosťou odolávať zhubnému vplyvu psychologického alfa samca svorky. A tým sa dostávame k osobe, ktorá prepožičala meno označeniu okruhu policajtov a prokurátorov, súhrnne nazývaných čurilly.Bez Jána Čurillu by zrejme neexistovali čurilly. Patologické psychologické nastavenie mu umožnilo poblázniť a zhypnotizovať dospelých mužov a dospelé ženy. Vsugerovať im, že v boji proti zločinu je všetko dovolené, dokonca aj porušovať zákon. Lenže ani to nevystihuje podstatu zhubnosti úkazu zvaného čurilly. Ich boss totiž zašiel ešte ďalej. Nevyhľadával trestné skutky, ale poľoval na vopred vybraných obvinených. Nezaujímal sa o konkrétne protiprávne konanie a nehľadal páchateľov. On páchateľov vopred mal, pretože si ich vytvoril. Zároveň hľadal iných nešťastníkov, ktorí by ich za prísľub beztrestnosti alebo iných výhod boli ochotní usvedčovať bez ohľadu na to, či vypovedajú pravdu alebo klamú.

Modus operandi čuríll

Čurilla potreboval na dosahovanie svojich opovrhnutia hodných cieľov hluchých, slepých a nemých spolupracovníkov. Vykonávateľov jeho vôle. V tomto ohľade bol najverenejším lokajom, mäsiarskym psom vyšetrovateľ Pavol Ďurka. Tiež psychopat, ale nie psychologický alfa samec. Naopak, voči Čurillovi prejavoval submisívnu poslušnosť a až patologickú úslužnosť.K Čurillovi ako k vzoru nepochybne vzhliadali aj ďalší vyšetrovatelia, napríklad Milan Sabota, Ľubomír Daňko, Alžbeta Farkašová, Monika Barčáková a ďalší. Z operatívnych pracovníkov mu boli nepochybne najbližší Branislav Dučnko, Róbert Magula, Roman Staš a dočasu aj Ján Káľavský. Zaujímavým úkazom je operatívny pracovník Ľubomír Cvik, ktorý síce s Čurillom intenzívne spolupracoval, no dokázal aj včas existovať a vymaniť sa z jeho psychologického jarma. Zoznam čuríll je nepochybne oveľa dlhší, avšak okolo tohto jadra sa do veľkej miery točí kauza s označením Kajúcnik.Z výpovedí Jána Káľavského vieme presne odvodiť spôsob páchania stíhanej trestnej činnosti čuríll, založený v zásade na primitívnej, ale veľmi účinnej schéme. Modus operandi je možné rozložiť do nasledovných krokov:

Krok prvý: Vytipovanie jedinca, ktorého je možné ľahko manipulovať alebo vydierať. Urobiť z neho kajúcnika a získať akúkoľvek – aj realite nezodpovedajúcu – výpoveď proti vopred vybraným osobám. Ľahko manipulovateľný jedinec je len prostriedkom k načatiu vopred vybranej osoby. Lenže vopred vybraná osoba je neraz tiež len prostriedkom k získaniu akejkoľvek výpovede proti ešte vyššie postavenému človeku, o ktorého skalp mal Čurilla záujem.

Krok druhý: Obvinenie vybraných osôb na základe výpovede zmanipulovaného kajúcnika. Zadržanie obvinených osôb v skorých ranných hodinách za účasti kukláčov, vrtuľníka a s použitím neprimeranej sily vo forme poškodzovania súkromného majetku.

Krok tretí: V spolupráci s vybranými prokurátormi a sudcami uvalenie kolúznej väzby. Sťaženie výkonu väzby umiestnením obvineného do väznice, nachádzajúcej sa na opačnom konci republiky, komplikovanie komunikácie s advokátom, zadržiavanie súkromnej pošty, znemožňovanie kontaktu s rodinou a podobne.

Krok štvrtý: Vplývanie na väzobne stíhanú osobu návštevami operatívnych pracovníkov Dunčka, Magulu, Staša a Káľavského, ale aj osobne Čurillom a Ďurkom. Počas návštev je obvinenému zdôrazňovaná hroziaca výška trestu v sadzbe od 20 do 25 rokov a upozornenie, že počet miesteniek na vlak spolupráce a kajúcnických výhod je obmedzený.

Krok piaty: Po psychologickom zlomení väzobne stíhanej osobe Čurilla s Ďurkom vysvetlili, že vynútené priznanie nestačí. Podmienkou vykúpenia z neľudského zaobchádzanie je usvedčovanie takzvaných veľkých rýb.

Krok šiesty: Po splnení čurillých požiadaviek je väzobne stíhaná osoba najprv premiestnená zo vzdialenej väzby do väznice v blízkosti miesta bydliska, je ukončené zadržiavanie pošty a je povolený styk s rodinou. Neskôr nasleduje buď získanie faktickej beztrestnosti, alebo výrazné zníženie trestu, napríklad z pôvodných 20 – 25 rokov sa môže napokon stať relatívne smiešny trest v trvaní osem rokov.

Slová priameho účastníka

Ján Káľavský podal vo viacerých výpovediach plastický, autentický a verný popis čurillých praktík lámania ľudí a ľudskej psychiky. Pochopenie jeho svedectva nám uľahčí vysvetlenie terminologických špecifík bossa Jána Čurillu. Ak chcel niekomu vysvetliť, že určitú osobu budú stíhať, nazýval to „ujebaním“. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj nasledujúce opisy.Vo výpovedi zo dňa 9. apríla 2025 Ján Káľavský uvádza, že nižšie postavené čurilly Dunčko a Magula, inštruované šéfom Čurillom, mu vysvetľovali, že prostredníctvom kajúcnika, násilníka a feťáka Pavla Kmeťa „ujebeme advokáta Ribára“. Presne to sa aj stalo a všetci dobre vieme, akým strašným osudom si v dôsledku toho prešiel nevinný Martin Ribár.Čurilla sa mal ďalej vyjadriť, že cez Kmeťa vedie cesta k Matejovi Zemanovi alias Zemákovi a od neho vedie cesta k šéfovi skupiny takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi, k podnikateľom a ďalším osobám. Všimnime si, že Čurillu nezaujímali skutky, ale len osoby. Ján Káľavský v tejto súvislosti popísal bossov plán vyšetrovania skupiny takáčovcov. Čurilla mu mal povedať:„Jano, v prvom rade im musíme siahnuť na majetky a uvidíš, ako ľahko ich budeme lámať vo väzbe.“Keď sa Čurillovi s Ďurkom podarilo zlomiť Mateja Zemana alias Zemáka, bol eskortovaný z košickej väzby do bratislavskej. Síce ešte nebol prepustený na slobodu, no už požíval množstvo výhod. Podľa výpovede Jána Káľavského Čurilla dovolil a Dunčko s Magulom zabezpečili dovoz služobnou dodávkou Volkswagen Caravelle Zemákovej životnej partnerky Dominiky Tóthovej na vnútorné nádvorie policajného prezídia. Následne priviedli Zemana a dovolili mu, aby sa v dodávke približne dvadsať minút osamote rozprával s Dominikou. V tomto čase bol Matej Zeman ešte stále v kolúznej väzbe. V rovnakom období Ján Káľavský zadokumentoval, že Dominika s pomocou právnika vynáša z väzby Zemákove motáky a inštruuje iných členov skupiny, napríklad Csabu Dömötöra, ako majú vypovedať.Išlo o zjavné kolúzne konanie, avšak Čurillovi to už zjavne neprekážalo. Ba dokonca je možné predpokladať, že mu inštruovanie Dömötöra a ďalších z nejakého dôvodu vyhovovalo. Len pár týždňov, možno mesiacov predtým Čurilla žiadal Káľavského, aby na základe vynášanie motákov a ovplyvňovania svedkov pripravil na páchateľov realizačný návrh s dodatkom, že „ujebeme“ Zemákovho advokáta.Spôsob uskutočnenia domovej prehliadky aj výkonu prvých týždňov vo väzbe mal vplyv aj na zlomenie jedného z popredných kajúcnikov Ľudovíta Makóa. Niektorým špecifikám jeho prípadu sa vrátime v najbližších týždňoch. Z pohľadu používania vyšetrovacích metód Čurillu s Ďurkom je na tomto mieste potrebné uviesť časť výpovede Jána Káľavského zo dňa 28. apríla 2025, v ktorej uvádza, že po psychologickom zlomení Makóa bol kajúcnik pravidelne vodený do budovy policajného prezídia tak, aby o tom neexistovali žiadne elektronické stopy. Do objektu NAKA bol uvádzaný bočným alebo zadným vchodom bez riadneho zapísania do elektronickej evidencii na vrátnici. Počas neevidovaných návštev neboli vykonávané žiadne procesné úkony, avšak intenzívne sa pracovalo na tom, aby Makó vypovedal v súlade so želaním Čurillu a Ďurku.Keďže čurillám bolo zrejmé, že neevidované návštevy by mohli v budúcnosti spôsobiť problémy, Dunčko s Magulom podľa Káľavského svedectva v rozpore s realitou vymysleli príbeh o tom, že Makóovi hrozí zo strany bližšie nešpecifikovaných osôb fyzická likvidácia, a preto je potrebné jeho príchod a odchod z budovy policajného prezídia utajovať. Za týmto účelom aj spracovali úradný záznam, avšak jeho obsah bol úplným výmyslom a jeho cieľom bolo iba zakryť fakt, že čurilly na podobných sedeniach Makóa spracovávajú podľa svojich predstáv. V tomto ohľade je veľavravný ďalší výrok Jána Káľavského, zachytený v zápisnici o výsluchu svedka z 23. apríla 2025:„My sme nechodili skutky objasňovať, my sme len čakali, kto bude spolupracovať. A od toho sa odvíjalo celé vyšetrovanie. Keď sa niečo odlišovalo, tak sme im dopomohli a poskytli sme im informácie, ako to malo byť.“Inými slovami operatíva nevykonávala previerky výpovedí, nehľadala dôkazy, ale čakala na zlomenie sa človeka. Ak kajúcnik nemal potuchy o skutku, o ktorom vypovedá, ako napríklad člen skupiny takáčovcov Peter Kaňuch alias Yakuza, tak mu jednoducho povedali, čo a ako by mal uviesť do zápisnice a vec bola vybavená. Samozrejme, popísané postupy sú v úplnom rozpore so zákonom, čo si nepochybne uvedomovala aj vrchná čurilla, čo Ján Káľavský v už citovanom výsluchu komentoval nasledovne:„Čurilla nám vysvetľoval, že on nechce, aby pri výsluchoch spolupracujúcich svedkov a obvinených bol ich právny zástupca. Tvrdil, že sú to kurvy a že ich ujebeme.“Nie sú to len slová Jána Káľavského. Jeho vyjadrenie o tom, že Čurilla si neželal prítomnosť advokátov počas výsluchov spolupracujúcich, teda zlomených osôb, podporujú aj materiálne dôkazy. V tomto prípade napríklad konverzácia zo dňa 16. mája 2020 prostredníctvom aplikácie WhatsApp v skupine Apači. Bola to veľavravná výmena správ medzi bossom Čurillom a operatívcom Magulom.

Prebehla nasledovne:

Magula: „Mularčík sa sťažuje kolegom advokátom, že nebol pri výsluchu Primoraca a neboli upovedomení.“

Čurilla: „Povedz mu, že ho pozdravujem a nech ide do piči!!! A s forsážou.“

Magula: „Odkážem.“

Je pochopiteľné, že Čurilla bol alergický na advokátov, pretože ich logické skutkové aj právne otázky by mu rozbili celú koncepciu nacvičeného kajúcneho divadielka.

Zlomenie Zemáka a Yakuzu

Ako už vyplynulo z viacerých článkov a podcastov, po zlomení Mateja Zemana z neho čurilly urobili extrémne výkonný nástroj kriminalizovania iných ľudí. Napríklad členov skupiny takáčovcov, bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Makóa aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Pozrime sa najprv na to, ako zlomenie Zemáka opísal vo vyššie označenej výpovedi Ján Káľavský:

„Zemanovi bolo ponúknuté od Čurillu a Ďurku, aby dal do pľacu väčšiu rybu, ako je on, a tým sa vie vykúpiť. Takto sa pracovalo u všetkých, vy ste sa nemohli vykúpiť sebou, vy ste sa museli vykúpiť niekým, o kom sa Jano Čruilla vyjadril, že je väčšou rybou. Matej Zeman dal do pľacu Makóa, Kudličku a Dušana Kováčika.“

V spise Kajúcnik je zadokumentovaná aj výpoveď Mateja Zemana zo dňa 22. januára 2025. Opisuje veľmi podobný príbeh ako Ján Káľavský. Zemák hovorí, že vo väzbe ho navštívili Čurilla s Ďurkom. Nadiktoval im, o kom a čom všetkom by vedel porozprávať, s čím mal Ďurka súhlasiť. Do debaty sa však vložil Čurilla. Povedal, že to, čo ponúka, nestačí. Čurilla napísal na lístoček dve slová „KÚFS – Makó“ a dodal, že „jedine toto je vaša cesta von“.Keďže Ďurka bol Čurillovým submisívnym mäsiarskym psom, v nasledujúcom procese lámania Zemáka už aj on spolu s ďalšími čurillami požadoval hodenie do pľacu Ľudovíta Makóa. A ako sa neskôr ukázalo aj Dušana Kováčika.Ďalším zaujímavým zlomeným kajúcnikom bol člen takáčovcov Peter Kaňuch, prezývaný Yakuza. Jeho prípad v tejto chvíli nie je podstatný. Dôležité je vedieť len to, že keď už ho čurilly dostali psychologicky na lopatky, dostal za úlohu natrieť či hodiť do pľacu advokáta Juraja Almášiho za to, že si mal údajne u takáčovcov objednať podpálenie reštaurácie v obci Most pri Bratislave. Problém však spočíval v okolnosti, že Kaňuch alias Yakuza nemal ani tušenie o podpálení akéhokoľvek objektu a dokonca nie je vylúčené ani to, že sa vôbec nevyznal v obci Most pri Bratislave.Ján Káľavský vo viacerých výpovediach uvádza, že spolu s Dunčkom, Magulom a Stašom služobným autom vozili Kaňucha alias Yakuzu do Mostu pri Bratislave. Pýtali sa ho na priebeh skutku a žiadali, aby im ukázal podpálený objekt. Lenže Yakuza nevedel ani len zaťať, preto ho postupne museli celý príbeh naučiť aj mu ukázať budovu, ktorá sa mala stať terčom podpaľačského útoku.Je extrémne podozrivé, že Peter Kaňuch bol Ďurkom vypočutý 20. mája 2020 ako svedok v nezákonnom technickom spise PPZ-149/NKA-BA2-2020. O údajnej objednávke Juraja Almášiho na podpálenie reštaurácie neuviedol ani zmienku. V rámci toho istého nezákonného spisu bol vypočutý aj 5. novembra 2021 a znova neuvádza nič. Avšak medzi májom 2020 a novembrom 2021 bol Yakuza vypočutý dňa 3. septembra 2020 aj do spisu PPZ-105/NKA-BA2-2019, teda v rámci kauzy takáčovci. Do zápisnice z toho dňa už nadiktoval to, čo ho podľa Jána Káľavského naučili počas prevážania sa služobným vozidlom po obci Most pri Bratislave.Okolnosť, že v máji 2020, keď neboli počas výsluchu prítomní advokáti spoluobvinených, nepovedal v rámci nezákonného spisu 149 o podpaľačskej akcii ani slovo, v septembri toho istého roku už akože naostro do spisu 105 popisuje podpálenie reštaurácie, akoby bol priamym aktérom tohto činu, ale v novembri 2021 do nezákonného spisu 149 vypovedá znova tak, akoby sa udalosti v Moste pri Bratislave nikdy neodohrali, je krajne podozrivá.Vysvetlenie popisovanej anomálie sa možno skrýva v pozoruhodnej sekvencii udalostí. V máji 2020 čurilly pripravovali druhé rozsiahle zatýkanie osôb zo skupiny takáčovcov vrátane advokáta Juraja Almášiho. Dňa 15. mája 2020 napísal Čurilla do skupiny Apači veľavravnú správu v znení „chlapi, keď dneska donesiete Almášiho so zlomeným nosom, máte u nás sud piva“. Počas zatýkacej akcie sa advokáta nepodarilo nájsť, po rozsiahlej medializácii prípadu sa však neskôr sám prihlásil. Dňa 17. mája 2020 čurilly v skupine Apači oslavujú vzatie do väzby Juraja Almášiho a Nicolu Primoraca do väzby takto:

Dunčko: „Primorac tu rumádzga.“

Cvik: „Nemal byť kokot, mohol byť vonku.“

Čurilla: „Branči, jebni mu soľ do očí, nech to stojí za to.“

Čurillova reakcia jasne svedčí o zaujatom prístupe k vyšetrovaniu a o neschopnosti brať prípad s náležitým odstupom. Ešte viac usvedčujúce je vyjadrenie operatívca Cvika, že Primorac „nemal byť kokot, mohol byť vonku“.

Vyžaduje si to stručné vysvetlenie.

Primorac bol síce pôvodne zadržaný, ale nebol obvinený. Po jeho zadržaní ani nebol vykonaný žiaden dôkaz svedčiaci v jeho neprospech. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že ak by Primorac vypovedal tak, ako si to želali čurilly, nebol by obvinený a ako bonus by k tomu nevyfasoval aj väzbu. Ide o zjavné zneužívanie väzby na lámanie psychiky ľudí, preto niet divu, že okrem mnohých iných dôkazov je aj tento fakt uvedený v uznesení o vznesení obvinenia čurillám v kauze Kajúcnik.

O dva dni nato je v skupine Apači opäť živo, 19. mája 2020 prebehla nasledovná komunikácia:

Čurilla: „Zajtra eskorta Kaňcuha z Leopoldova k nám. Kto môže? Papiere sú.“

Dunčko: „Ja. Asi vlastne všetci.“

Ďurka: „Oki.“

Cvik: „Aj ja.“

Ďurka: „O ôsmej vám dajú chlapa. O deviatej tu.“

Na druhý deň, teda 20. mája 2020 je naozaj Kaňuch alias Yakuza eskortovaný na NAKA, kde ho od 10:00 vypočúva Ďurka. Nie však do spisu 105, teda vo veci takáčovcov, v rámci ktorého bol pred troma dňami vzatý do väzby aj advokát Juraj Almáši, ale do nezákonného technického spisu 149. Prečo si Čurilla s Ďurkom objednali eskortu Yakuzu, len aby s ním vykonali nezákonný a procesne nepoužiteľný úkon? Prečo o tom neboli informovaní advokáti osôb obvinených v spise 105?

Ešte jedna podstatná otázka sa ponúka. Podľa zápisnice z nezákonného výsluchu sa začala Kaňuchova výpoveď presne o 10:00 h a ukončená bola 14:15 h. Lenže samotná výpoveď nemá ani len dve strany. Aj keď je Ďurka mentálne spomalený, nie je možné uveriť, že dve strany textu spisoval štyri a štvrť hodiny. Naopak, pravde sa bude podobať, že v priebehu tohto času, trvajúceho polovicu pracovného dňa, čurilly Kaňucha učili, ako bude vypovedať neskôr do spisu 105 pred advokátmi spoluobvinených.

Peter Kaňuch alias Yakuza sa výpoveď zjavne naučil podľa predstáv jeho nových pánov, pretože napokon vyviazol s trestom v trvaní osem rokov, aj keď mu na začiatku hrozili odňatím slobody v sadzbe od 20 do 25 rokov. Postupy bývalých kolegov priliehavo opakovane popísal Ján Káľavský, napríklad aj vo výpovedi zo dňa 28. apríla 2025, keď vysvetľoval spôsob zlomenia a spracovania Mateja Zemana. Nasledujúci výrok, ktorým uzatváram dnešnú časť príbehu kauzy Kajúcnik, je však priliehavý nielen vo vzťahu k Zemákovi, ale aj spôsobu, akým bol zlomený a spracovaný Yakuza:

„My sme nehľadali dôkazy, my sme čakali, kto sa zlomí, kto bude vypovedať s tým, že ho usmerníme, aby boli tie dve, tri svedecké výpovede, to nám stačilo. Aby tie svedecké výpovede boli približne rovnaké, to sme potrebovali. Čurilla s Ďurkom vraveli, že my ho usmerníme a vysvetlíme mu, aké mal v skupine hierarchické postavenie. Tento postup bol u všetkých obvinených“

K tomu naozaj niet čo dodať.

Peter Tóth