Všetky oči sú upreté na Bielorusko pred oznámeným stiahnutím americkej armády z Európy

Potenciálne stiahnutie niektorých amerických síl z pobaltských štátov po dokončení revízie rozmiestnenia síl by mohlo byť nasledované európskym NATO, ak by Rusko súhlasilo s stiahnutím niektorých svojich síl z Bieloruska, aby následne vytvorilo čiastočné nárazníky v povojnovej európskej bezpečnostnej architektúre.

NBC minulý týždeň informovala, že USA zvažujú stiahnutie až polovice zo svojich ~80 000 vojakov, ktorí sú nasadení v Európe, spolu s veľkým množstvom vybavenia. To sa zhoduje s európskym strašením vedeným Poľskom a Francúzskom, že Rusko plánuje zintenzívniť svoje hybridné útoky proti európskemu NATO (E-NATO) na čoraz pravidelnejšie kinetické útoky, ktoré potom bude popierať. E-NATO tiež prechádza rýchlou militarizáciou vedenou Poľskom a Nemeckom, pričom neustále nasadzuje viac síl priamo pred ruské dvere.

Tieto extrémne vysoké napätia medzi NATO a Ruskom by mohli byť znížené možným stiahnutím síl USA z Európy, v závislosti od úspechu nasledujúceho kreatívneho diplomatického návrhu. Ak by sa niektoré americké jednotky stiahli z pobaltských štátov, USA by mohli prinútiť svojich spojencov z E-NATO, aby urobili to isté, ak by Rusko urobilo to isté aspoň s časťou svojich síl v Bielorusku, ktoré by mohlo využiť ako odrazový mostík do pobaltských štátov. Vojensko-strategická logika za týmto návrhom si vyžaduje určité vysvetlenie.

Rovnako ako sa E-NATO obáva, že Rusko by mohlo využiť Bielorusko ako odrazový mostík pre pobaltské štáty, rovnako sa Rusko obáva, že E-NATO by mohlo využiť pobaltské štáty ako odrazový mostík do Kaliningradu, Bieloruska alebo „pevninského Ruska“. E-NATO tvrdí, že jeho postupné vojenské posilňovanie v pobaltských štátoch má odradiť Rusko, zatiaľ čo ruské vlastné regionálne posilňovanie má pravdepodobne odradiť E-NATO. Výsledná bezpečnostná dilema hrozí veľkou vojnou v dôsledku nesprávneho odhadu alebo (ukrajinskej?) falošnej vlajky, a práve preto je potrebné naliehavo znížiť napätie.

Kľúčom k tomuto návrhu je Bielorusko, vzájomná obrana Ruska a spojenec Zväzového štátu, s ktorým USA prebiehajú rýchlo sa zbližujúce, sprevádzané postupným uvoľňovaním sankcií výmenou za prepustenie takzvaných „politických väzňov“. Prezident Alexander Lukašenko je otvorený snahám Trumpa 2.0 s cieľom znížiť mnohostranný západný tlak na Bielorusko od začiatku veľkej fázy ukrajinského konfliktu pred takmer pol desaťročím a vyrovnať neprimeranú závislosť od Ruska.

Oni a Putin by sa tak mohli dohodnúť na dohode, podľa ktorej akékoľvek plánované stiahnutie americkej armády z pobaltských štátov povedie k čiastočnému stiahnutiu ruských síl v Bielorusku, motivované ďalším uvoľnením sankcií pre oboch, podmienené stiahnutím síl E-NATO z pobaltských štátov. Poľsko, kde Trump zvažuje trvalú vojenskú prítomnosť USA a ktoré už velí najväčšej armáde E-NATO, by sa potom mohlo stať vojenskou baštou bloku, ak by tam presunuli svoje sily.

Skôr bolo vysvetlené, prečo „Poľsko bude najlepším bezpečnostným garantom pobaltských štátov v NATO 3.0„, najmä z geografických dôvodov, vyššie uvedených vojenských faktorov a jeho plánovaného vedenia Intermaria. Ak by sa toto usporiadanie realizovalo, mohlo by to premeniť pobaltské štáty a Bielorusko na čiastočné nárazníky, ktoré by zostali pod vzájomnou obranou svojich spojencov na účely odstrašenia, čo by mohlo podnietiť pokrok v vyjednanej demilitarizácii Ukrajiny za rovnakým účelom.

Ak by sa v kombinácii s rusko-americkým(-poľským?) mechanizmom overovania dodržiavania predpisov a riešenia problémov, ktoré sa môžu objaviť (napr. ukrajinské lety dronov nad bieloruským a baltským vzdušným priestorom), napätie by sa mohlo znížiť a vytvoriť by sa základ pre povojnovú európsku bezpečnostnú architektúru. Všetky oči sú preto upreté na Bielorusko pred hláseným stiahnutím americkej armády z Európy, pretože táto krajina a jej líder sú kľúčom k tejto vízii odvrátenia veľkej vojny čo najrealistickejším spôsobom.

Andrew Korybko