NA UKRAJINU NEŠIEL, UROBIL DOBRE

Robert Fico sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil, že sa osobne nezúčastní na Ukrajine spoločného stretnutia a rokovania s viacerými premiérmi v rámci samitu Karpatskej iniciatívy. Urobil podľa mňa dobre z viacerých dôvodov, nielen tých zdravotných.

Má toho na svojich pleciach ten človek dosť, nepomerne viac než tatranskí vysokohorskí nosiči, a ak by si vzal hoci aj týždeň plateného voľna a krížom slamy by nepreložil, mal by na to nárok. Sám by som mu symbolicky podpísal dovolenkový lístok. Lebo tí, čo ho 24/7 kritizujú z opozície, mimovládok a z médií, a organizujú proti nemu jednu brutálnu štvanicu za druhou, nesú za štát nulovú zodpovednosť. Mínusoví sračkoši a darmožráči! Či je momentálna Zelenskýho skrz naskrz skorumpovaná Ukrajina, v stave, v akom sa nachádza, bezpečná na cestovanie, nie som si vôbec istý. Možno raz bude, ale ten čas, keď sa tam turisti húfne pohrnú za krásami krajiny, je ďaleko. Ani keby mi niekto zaplatil exkluzívny poznávací zájazd a pridal mi na cestu hoci aj 10 000 eur, nešiel by som.

Nebojím sa o život, aby bolo jasné. Mám už totiž odžité dosť, najmä ak denno-denne vidím a čítam to zarážajúce množstvo smútočných oznámení o pohrebe veľmi mladých ľudí a osôb v strednom veku, takže v nejakom strachu o môj život problém nie je. Blížim sa k štatisticky priemernej dĺžke dožitia slovenských mužov, čo je v poriadku. Ale ísť niekam, kde sa zo skríň vyťahujú Banderovskí nacistickí kostlivci, robia sa z nich na námestiach s veľkou slávou hrdinovia a stavajú sa im pomníky, na to chuť nemám. Takže nie, Ukrajina zostane štátom, kde som nikdy nebol a nikdy nebudem. Napokon, ak by sa mi z nejakého dôvodu predsa len zažiadalo porozprávať sa s Ukrajincami, na to nemusím ísť za nimi do Kyjev alebo Charkova, máme ich u nás dosť, dokonca sú aj tu v našej dedine. Mám aj menší jazykový problém. Neovládam ani ruštinu, ani ukrajinčinu.

Robert Fico je samozrejme ako premiér úplne iná liga, on jednoducho musí aj tam, kde to smrdí všetkými možnými nepríjemnými smradmi a bezpečnostnými rizikami, a ešte sa pri tom musí žoviálne usmievať a tváriť diplomaticky úctivo a priateľsky, ba podávať si dokonca aj ruku s niekým, kto sa voči nemu správa povýšenecky a mimoriadne nekorektne. To tiež nie je pre každého.

Vyčíta sa teraz Ficovi aj jeho predvčerajšie vyjadrenie o článku 5 a v tej súvislosti aj to, že kým je on premiérom, slovenských vojakov, či 5 alebo 10 tisíc, to je jedno, nikam bojovať nepošle. Za čo, prečo, proti komu? Opäť súhlasím, a to môžem mať voči nemu kopu iných výhrad, ale tu má tento ťažko skúšaný muž pravdu. Mne by to mohlo byť nakoniec jedno, aj keby chcel posielať našich vojakov trebárs brániť Litvu či Lotyšsko, kvôli nejakému zblúdilému dronu, čo tam bohvie odkiaľ dopadol na vyschnuté kukuričné pole. Mňa by pre vek nemohli odchytiť a natlačiť do vojenskej dodávky niekde na ulici pred samoškou, ako sa to robí na Ukrajine, vraziť mi do ruky samopal, za pás desať protitankových grantátov, kopnúť do zadku a vysotiť ma rovno na frontovú líniu. Takže mohol by som fandiť tým, ktorí sú u nás na Slovensku už dlhší čas vojny chtiví a chceli by ísť, spolu s milovaným NATO, brániť trebárs nejakú hypoteticky napadnutú Estónsku dedinu. Lenže tak jednoduché to tiež nie je, lebo v takom prípade by sa Slovensko stalo legitímnym terčom a to ja rozhodne nechcem. Nie za môjho života! Nechcem, aby mi tu potom lietali nad hlavou namiesto neškodných bocianov, kaní a krúžiacich jastrabov akési umelou inteligenciou navádzané drony, ktoré – keď ma v montérkach uvidia ako pílim v záhrade na starej cirkulárke drevo- tak si svoju pôvodne naprogramovanú trajektóriu rozmyslia a namiesto toho šup, napália to „inteligentne“ rovno do mňa, aj s mojou nevinnou cirkulárkou. Idioti! Nie, do vojny sa nejde!

Takže súhlasím s Ficom, len toľko som chcel pre túto chvíľu v náhlom rannom „záchvate“ úprimnosti povedať, kým sa poberiem do mesta so stručným lístkom čo nakúpiť, aby som tam zas na niečo nezabudol, ako obyčajne….. 🙂

Michal Zoldy