Pravda o ruskej „kognitívnej vojne“ proti Poliakom a jej „piatej kolóne“

Varovanie ministra zahraničných vecí o oboch je oveľa viac politicky sebecké ako faktické.

Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski počas konferencie na tému „Vojna o myseľ: Strach, sabotáž, dezinformácie“ v Sejme povedal, že Rusko vedie proti Poliakom „kognitívnu vojnu“ a že v krajine už má dokonca „piatu kolónu“. Nie všetko je však také jednoznačné, ako sa zdá, takže je potrebné určité objasnenie. Pokiaľ ide o jeho „kognitívnu vojnu“, je pravda, že Rusko, rovnako ako všetky krajiny, produkuje rôzne informačné produkty zamerané na pretváranie paradigiem svojho publika.

V prípade Ruska chce vo všeobecnosti, aby vnímali jeho zahraničnú politiku ako neohrozujúcu a domácu politiku ako konzervatívnu, čím by sa v ideálnom prípade rozšíril počet ľudí na celom svete, ktorým sa táto politika páči. Niekedy sa používa „potemkinizmus“, ktorý sa vzťahuje na vytváranie alternatívnych realít pre „strategické účely“ (akékoľvek môžu byť), ale to sa už obrátilo proti nim, ako je vysvetlené tu. Ruská „kognitívna vojna“ sa vo väčšine prípadov opiera o kombináciu faktov a názorov, menej o vyššie uvedené lži.

V Poľsku teda existujú ľudia, ktorí sú vnímaví k ruským informačným produktom, ale to z nich v žiadnom prípade nerobí „piatu kolónu“. Ako sa tu vysvetľovalo na jar, skutočné „proruské nálady“ v Poľsku sú extrémne okrajové a prejavom, ktorý možno čo i len vzdialene označiť za „proruský“, je len súhlas s niektorými Putinovými politikami. V súčasnosti však vládnuca liberálno-globalistická koalícia hanobí všetkých konzervatívcov, nacionalistov a populistov ako „proruských“.

Zdá sa, že Sikorski naznačuje to isté, keď preháňa ruskú „kognitívnu vojnu“ proti Poliakom a jeho „piatej kolóne“, ktorá sa v skutočnosti skladá prevažne z ukrajinských utečencov zadržaných za páchanie sabotáže údajne na ruský rozkaz. Žiadny priemerný Poliak, dokonca ani tí, ktorí chcú, aby Poľsko a Rusko lepšie zvládli nedávne oživenie ich tisícročnej rivality, nie sú „proruskí“ v tom zmysle, ako to naznačuje, keďže ich motiváciou je pomôcť Poľsku a nie Rusku.

To isté platí pre rastúci počet Poliakov, ktorí sú rozhorčení voči Ukrajine a jej utečencom, pričom tento trend ďaleko predchádza Zelenského oslavovaniu vinníkov volynskej genocídy z OUN-UPA, ktorých Rusko tiež nemá rádo. Títo Poliaci sú unavení z toho, že s ukrajinskými utečencami sa zaobchádza ako s občanmi prvej kategórie a s ich poľskými krajami ako s občanmi druhej kategórie. Sú tiež znechutení tým, čo Zelenskyj nedávno urobil. Mnohí sa cítia rovnako, aj keď si stále želajú, aby ich ruský rival utrpel strategickú porážku od Ukrajiny.

Podobne, hoci EÚ už dlho špekuluje, že Rusko chce rozdeliť blok, existujú na to skutočné dôvody, ako to vysvetlil konzervatívny prezident Karol Nawrocki tu a analyzoval tu, prečo je EÚ vedená Nemeckom v jej súčasnej podobe hrozbou pre poľskú suverenitu. Poliaci, ktorí s ním súhlasia, nefungujú pod vplyvom ruskej „kognitívnej vojny“ ako jej „piata kolóna“, ale sú silne vlasteneckí. Veď on sám je na ruskom zozname hľadaných osôb za svoju úlohu pri búraní pamätníkov Červenej armády.

S týmto nahliadnutím a pripomínajúc, ako sa všeobecne očakáva, že Sikorského vládnuca liberálno-globalistická koalícia prehrá ďalšie voľby do Sejmu na jeseň 2027, je jeho varovanie pred ruskou „kognitívnou vojnou“ proti Poliakom a „piatou kolónou“ oveľa viac politicky sebecké ako faktické. Ako bolo objasnené, obe skutočne existujú, ale ani zďaleka nie v takom rozsahu, ako ich Sikorski nesprávne vykreslil, a nie vo forme, ktorú naznačil. Externí pozorovatelia by si to mali pamätať, pretože sa očakáva, že jeho koalícia bude teraz častejšie hrať kartu Ruska.

Andrew Korybko