AK ÚČELOVO ZNEVAŽUJEME HLAVU ŠTÁTU, PÍLIME KONÁR POD POSLEDNOU INŠTITÚCIOU, KTORÁ EŠTE NEREZIGNOVALA NA ZMIERENIE

Po včerajšej pravidelnej relácii na TA3 (link na ňu nájdete v prvom komentári) mi prišlo veľa otázok od vás, prečo som sa vraj tak nekriticky zastával prezidenta Pellegriniho, keď „všetci vedia“, aký je slabý, neviditeľný atď. (nebudem tu opakovať všetky tie mediálne klišé). V prvom rade si vôbec nemyslím, že som k nemu nekritický. Aj v relácii som formuloval celý rad výhrad k nemu, z ktorých za najvážnejšiu považujem to, že sa nespráva ako „prezident mieru“ (podobne ako vláda sklamala tých voličov, ktorí vedia, že postaviť slovenskú ekonomiku na zbrojení sa nezlučujú s mierovou politikou).

Chápem, že moja silná obhajoba prezidenta mohla vyznieť zvláštne v prostredí, v ktorom sa na neho zo všetkých strán valia skôr osobné útoky ako vecná kritika. Ale pri príležitosti jeho dvoch rokov vo funkcii som považoval za potrebné zdôvodniť, že táto kritika je voči nemu často nespravodlivá, neodôvodnená a občas aj vyslovene vyfabrikovaná.

Môj hlavný odkaz znie, že ak účelovo znevažujeme hlavu štátu, pílime konár pod poslednou inštitúciou, ktorá ešte nerezignovala na spoločenské zmierenie a usiluje sa o zníženie napätia v spoločnosti. To nedôstojné pokrikovanie po prezidentovi – keď sa mu najprv koalícia vyhráža, že ak neurobí to a to, viac ho nepodporia, a vzápätí opozícia vyzýva hlavu štátu, aby urobila to a to, inak je (nasleduje spŕška urážok) – takéto správanie hovorí viac o nás ako o Petrovi Pellegrinim. Prezident republiky takto nefunguje a nemá fungovať. Jeho úlohou nie je plniť pokyny politických strán a odovzdávať im navzájom odkazy. Nie je to ani psík na povel, ani poštový holub, je to hlava štátu – autonómna osobnosť s najvyššou legitimitou získanou v priamych voľbách.

Ľudia však o ňom radi opakujú tisíckrát predžuté nezmysly, výmysly a predsudky, ktoré započuli niekde v médiách. Indický filozof Krishnamurti takýmto typom, ktoré nemajú vlastný úsudok a mechanicky preberajú názory od iných, hovorieval „ľudia z druhej ruky“. Zlá správa je, že takých ľudí je väčšina. Dobrá správa je, že zo začarovaného kruhu predsudkov, lží a propagandy sa dá vymaniť.

Najbizarnejšou výčitkou voči Petrovi Pellegrinimu je, že je neviditeľný – keďže médiá vyslovene sabotujú jeho činnosť. Pôsobenie prezidenta najlepšie zhodnotíme, keď si pomôžeme konkrétnymi údajmi a porovnáme ich s predchádzajúcimi hlavami štátov. Vo svetle týchto faktov je zaujímavé, že najmä Progresívne Slovensko vyčíta Petrovi Pellegrinimu to, čo platí skôr o jeho predchodkymi Zuzane Čaputovej.

Obviňujú ho, že vyšiel z prostredia vládnej koalície a že stojí viac na jej strane. Prosím vás pekne, a z akéhože to prostredia vyšla bývalá podpredsedníčka PS Zuzana Čaputová? A kedy sa zásadnejšie vymedzila voči vládam v rokoch 2020 – 2023? Alebo ešte lepšie: kedy sa postavila proti agende Progresívneho Slovenska? Peter Pellegrini sa v skutočnosti vymedzoval voči vláde oveľa častejšie a zásadnejšie ako Zuzana Čaputová. Podvádzanie pri financovaní kampane? A už ste zabudli na príspevky „tretích strán“, ktoré vymysleli v tábore madame Čaputovej a ktoré museli zakázať zákonom?

Včera zaznela vo verejnoprávnej televízii vyslovená lož od dvorných politológov našej opozície (bez oponentúry – nech mi ešte niekto povie, že STVR je provládna), že Zuzana Čaputová vraj bola v regiónoch častejšie ako Peter Pellegrini. Nie je to pravda, čísla hovoria jasnou rečou. Dokonca so samosprávami komunikuje najintenzívnejšie z celej našej politickej scény, a tie sú mu za jeho podporu v neistých finančných podmienkach vďačné. Pozoruhodná je Pellegriniho diplomatická aktivita, pričom menší počet zahraničných ciest Zuzany Čaputovej sa často obhajuje covidom. Aj v tomto prípade ide o zavádzanie. Poviem to úplne otvorene: prezidentka Čaputová absolvovala menej zahraničných ciest jednoducho preto, lebo nevedela dobre po anglicky a s týmto handicapom sa cítila neisto a nekomfortne.

Ako som už naznačil, prezident Pellegrini je posledným politikom, ktorý sa usiluje o celospoločenské zmierenie. Na rozdiel od svojej predchodkyne to myslí vážne a robí to aktívne. Za dva roky zorganizoval desať okrúhlych stolov (Zuzana Čaputová za päť rokov ani jeden), snaží sa rozprávať so všetkými, kým jeho predchodkyňa len so svojimi. Tu treba zdôrazniť, že ak nepochopíme, že politika je remeslo založené na manažovaní rozličných skupinových záujmov – a namiesto toho budeme vytvárať manipulatívne marketingové figúrky ochromujúce politickú diskusiu na kázne o dobre, zle, slušnosti, pravde a láske – veľmi rýchlo narazíme na realitu.

Iste, ako každý politik, aj Peter Pellegrini má veľa nedostatkov. Chcel som len upozorniť na to, že jeho kritika je často účelová, že je súčasťou špinavej opozičnej snahy cielene poškodzovať jeho reputáciu a pripravovať cestu pre vlastného kandidáta. Ale súčasný stav je už neúnosný, Pellegrini čelí oveľa väčšiemu množstvu urážok ako Čaputová, no na rozdiel od nej na ne nereaguje a bolestínsky sa neľutuje. Chrániť prezidenta pred osobnými útokmi znamená chrániť štát. Nemusíte ho mať radi, nemusíte ho chváliť, ale mali by ste ho rešpektovať. Lebo ak sa tu budeme hrať na nášho a vášho prezidenta, v konečnom dôsledku tým pochováme všetky snahy o jednotu spoločnosti.

Eduard Chmelár