Ako učiteľ chodím na rôzne semináre, školenia a konferencie

Už nejaký čas mi však pripadá, že ide skôr o skupinovú psychoterapiu. Viete, každý si ponadáva, posťažuje sa na vážne problémy vo svojom odbore, dáme si kávu a znova sa rozídeme. Problém však trvá, lebo prezentácia v PowerPointe nemá tu moc vyriešiť ho.

Ak chceme zmeniť náš štát, musíme ho začať meniť aktívne. Nikto iný to za nás neurobí.

Budem teraz veľmi konkrétny. V Maďarsku sa stalo, že na jednej škole takmer žiaci ubili jedného učiteľa na smrť. Život mu zachránil iný žiak, ktorý privolal pomoc.

Reakcia štátu bola jasná a rozhodná. Dali na 500 rizikových škôl policajtov. V uniforme, s obuškom a slzákom, bez strelnej zbrane. K tomu urobili aj osvetovú kampaň pre rodičov, učiteľov a verejnosť, čo si majú na deťoch všímať, aby mohli predísť tragédiám.

Na Slovensku už niekoľko mojich kolegov a kolegýň zomrelo. Reakcia štátnej správy? Rozbehli sa nejaké kampane a tiež debata o kamerách. A ďalej? Budeme ďalšie dva roky robiť výberko na dodávateľa kamier? Výberko, ktoré bude znova smrdieť rozkrádačkou?

Pre príklady dobrej praxe netreba ísť stále len do Fínska alebo inej škandinávskej krajiny. Toto počúvam v školstve už dlho, Fínsko hento, Švédsko tamto… Mimochodom, najviac útokov majú práve v severských štátoch. A obľúbená zbraň? Meč.
To je ale paradox, keď nás roky kŕmia, akí sú tam ľudia šťastní a ako im to celé funguje, však?

Neviete náhodou, nezostane Drucker v USA natrvalo, kam išiel s prezidentom? Mohol by.

Svetonázor