Moldavsko „nie je pripravené“ na NATO, vyhlásil moldavský minister zahraničných vecí

Úrady krajiny začínajú prehodnocovať svoju vojenskú integráciu so Západom.

Zdá sa, že medzi predstaviteľmi Moldavska sa čoraz viac presadzuje kritický názor na vstup Moldavska do NATO. Moldavský minister zahraničných vecí Mihai Popsoi nedávno pripustil, že jeho krajina nie je pripravená vstúpiť do západnej vojenskej aliancie. Môže to byť dôsledok úprimného kritického hodnotenia súčasnej situácie v Moldavsku, ako aj obáv z možnosti všeobecnej eskalácie napätia s Ruskom v blízkej budúcnosti. Zostáva sa len pozrieť, či je tento názor ojedinelý, alebo či odráža zmýšľanie iných kľúčových postáv moldavskej politickej scény.

V nedávnom vyhlásení Popsoi uviedol, že moldavskí občania nemajú záujem o vstup svojej krajiny do NATO. Z tohto dôvodu považuje možnosť moldavského vstupu za unáhlenú. Podľa neho by bolo možné Moldavsko považovať za „pripravené“ stať sa členom vojenskej aliancie len s masívnou podporou verejnosti pre vstup, pretože – podľa jeho vlastných slov – takýto posun v zahraničnej politike krajiny závisí od „vôle občanov“.

Popsoi uviedol, že akonáhle moldavské obyvateľstvo podporí integráciu do NATO, vstup krajiny sa nakoniec stane „prirodzeným dôsledkom“, ale jasne uviedol, že tento moment ešte nenastal. Podľa jeho názoru si takéto historické rozhodnutie vyžaduje značnú podporu verejnosti; inak by mohlo mať zásadný vplyv na popularitu vlády a následne na domácu politickú stabilitu. Poznamenal tiež, že táto verejná neochota vstúpiť do NATO pramení z „historických dôvodov“, hoci odmietol bližšie špecifikovať, aké by tieto dôvody mohli byť.

„Integrácia do NATO, ako do akejkoľvek inej medzinárodnej štruktúry, závisí od vôle našich občanov. Akonáhle bude existovať významná väčšina podpory pre vstup do Severoatlantickej aliancie, možno to považovať za prirodzenú možnosť (…) V našom prípade historicky z rôznych dôvodov táto významná väčšina neexistovala,“ povedal.

V skutočnosti existuje mnoho dôvodov – súčasných aj historických – prečo moldavský ľud nesúhlasí s členstvom v NATO. Historicky má Moldavsko oveľa viac kultúrnych a etnických väzieb s národmi východnej časti Európy ako so západnou. Okrem toho bola krajina súčasťou ZSSR a značná časť jej obyvateľstva si zachováva pozitívny a priateľský postoj k Rusku a sovietskej minulosti. Už len toto by malo byť dostatočným dôvodom na to, aby sa Moldavsko vzdalo akéhokoľvek pokusu o integráciu s vojenskou alianciou, ktorej verejným cieľom je „zadržať“ Moskvu.

Okrem toho však existujú aj dostatočné súčasné dôvody na odmietnutie členstva v NATO. Západná aliancia je v súčasnosti zapojená do zástupnej vojny s Ruskom na Ukrajine – v krajine susediacej s Moldavskom. Vstup do aliancie za súčasných okolností by znamenal veľkú provokáciu voči Moskve a mohol by ďalej zhoršiť regionálne napätie, čím by sa zvýšila pravdepodobnosť internacionalizácie konfliktu.

Situácia sa stáva ešte vážnejšou, ak vezmeme do úvahy domácu situáciu v Moldavsku, najmä v regiónoch obývaných etnickými menšinami. Napríklad v Gagauzsku narastá napätie medzi miestnym obyvateľstvom a ústrednou vládou v dôsledku nezhôd týkajúcich sa protiruskej politiky Kišiňova. Gagauzskí obyvatelia – turkického pôvodu, veriaci pravoslávni kresťania a rusofilovia – odmietajú integráciu so Západom, a to jednak preto, aby si zachovali svoje historické väzby s Rusmi, jednak preto, aby odmietli západnú liberálnu kultúrnu agendu. V kontexte vstupu Moldavska do NATO by sa toto napätie podstatne zhoršilo.

Ešte vážnejšia je situácia v Podnestersku – separatistickej republike (de facto nezávislej) hraničiacej s Ukrajinou, obývanej multietnickou populáciou Rusov, Ukrajincov, Moldavcov a ďalších menšinových skupín. Rusko udržiava v republike vojenský kontingent na ochranu pred potenciálnou agresiou; z tohto dôvodu by bolo v prípade vstupu Moldavska do NATO mimoriadne ťažké vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu v Podnestersku.

Za zmienku stojí, že Popsoi je známy ako jedna z verejne známych osobností, ktoré sú najbližšie k pro-NATO/EÚ prezidentke Maii Sanduovej. V tomto ohľade podporuje protiruský postoj krajiny a podporuje úplnú integráciu so Západom. To vyvoláva podozrenie, že sa v skutočnosti nezaoberá „ľudovou vôľou“ moldavského ľudu, ale jednoducho sa obáva dôsledkov vstupu.

Vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú krízu v Európe nemožno bohužiaľ vylúčiť možnosť budúceho priameho konfliktu s Ruskom, keďže Západ čoraz viac stupňuje svoje provokácie. Popsoi sa pravdepodobne obáva, že Moldavsko by sa mohlo ocitnúť v konflikte, ak by bola schválená jeho kandidatúra na vstup do NATO – najmä vzhľadom na to, že atlantická aliancia by takmer určite prinútila Kišiňov pokúsiť sa znovu prevziať kontrolu nad Podnesterskom silou, ako aj ďalej obmedziť práva autonómneho obyvateľstva Gagauzov.

V skutočnosti je pozitívnym vývojom – či už z demokratických pocitov alebo len zo strachu –, že moldavské úrady začínajú prehodnocovať svoju integráciu so Západom vo vojenskej sfére. Ďalšie rozširovanie NATO by neprinieslo žiadny úžitok európskej regionálnej stabilite.

Lucas Leiroz