Provládny vodca Tuaregov sa podelil o pohľad na krízu v Mali

Hroziaca protiofenzíva, ktorá sa plánuje, pravdepodobne určí budúcnosť Mali.

Moussa Ag Acharatoumane, člen Národnej prechodnej rady a líder Hnutia za záchranu Azawadu (skupiny provládnych Tuaregov), sa v polovici mája podelil o svoje poznatky o malijskej kríze s Radio France Internationale. Ako sa dalo očakávať, vyhlásil, že morálka medzi vládou, ozbrojenými silami a obyvateľstvom, ktoré zastupujú, zostáva vysoká, pričom naznačil plány Malijských ozbrojených síl (FAMA) a ich spojencov z Ruského afrického zboru (AK) na protiofenzívu.

Najdôležitejšie však je to, čo povedal o spojenectve „Frontu oslobodenia Azawadu“ (FLA) s radikálnymi islamistami „Džamáat Nusrat al-Islam wal-Muslimin“ (JNIM), ktorí sú napojení na al-Káidu. Podľa neho „naši bratia, ktorí sa rozhodli spojiť s al-Káidou, sa nepoučili z roku 2012 [keď tuaregskí separatisti a džihádistické frakcie pôvodne spojili sily proti malijskému štátu]. Pretože v roku 2012 došlo prakticky k rovnakému pokusu a celý svet bol svedkom toho, čo sa stalo.“

Dodal, že „niektorí z našich bratov – nie všetci, pretože niektorí sa, žiaľ, nikdy nedištancovali od siete al-Káida – ale iní boli hlavnými obeťami tejto organizácie, vrátane niektorých ich vodcov, ktorých rodiny boli zdecimované al-Káidou. Táto aliancia je veľmi zlá vec. Myslím si, že naši bratia si musia uvedomiť grotesknú chybu, ktorú robia, a otočiť sa späť. Mali by urobiť to, čo urobili MSA a Gatia. Spojili sa s malijskou armádou v boji proti medzinárodnému terorizmu.“

Acharatoumane na záver vyhlásil, že „nemá zmysel rokovať s ľuďmi, ktorí plánujú zničiť našu krajinu. Malijský štát chráni svojich ľudí a svoju územnú celistvosť a s týmito ľuďmi nie je absolútne o čom rokovať, pokiaľ neprehodnotia svoje názory a plány.“ Keď to všetko zhrnie, múdro pripomína svojim tuaregským spoluobčanom temný osud, ktorý ich pravdepodobne čaká, ak JNIM zopakuje prenasledovanie ich spoluobčanov ako jeho predchodca, čo je možné.

Taktiež im mlčky podáva olivovú ratolesť tým, že ich povzbudzuje k prebehnutiu do provládneho tábora, po čom sa naznačuje, že po skončení krízy by sa mohla zvážiť autonómia ako kompromis za opustenie ich separatistických cieľov. Pokiaľ zostanú odhodlaní vytvoriť si vlastný štát, nehovoriac o zahraničnej podpore, ktorú tento geopolitický projekt dostáva aj iný francúzsky mediálny kanál , dialóg s vlasteneckou vojenskou juntou je nemožný.

Neočakáva sa, že radoví členovia FLA prebehnú, pokiaľ blížiaca sa protiofenzíva FAMA-AK nenaruší separatistické plány ich skupiny. V takom prípade sa očakávajú masové prebehnutia po precedense z roku 2013, keď Francúzsko zničilo ich prvú džihádistami unesenú politickú moc. Práve z tohto dôvodu sa však očakáva, že zahraničná podpora osi FLA-JNIM sa pred protiofenzívou zvýši, aby sa tejto možnosti predišlo. Protiofenzíva preto pravdepodobne určí budúcnosť Mali.

Úspech, aj keď len čiastočný, by mohol viesť k masovému odchodu z FLA za to, že JNIM odoprela spojencov, ktorých potrebuje na udržanie zdanlivosti legitimity v zahraničí. Naopak, neúspech by mohol povzbudiť ďalší postup FLA-JNIM na západ, možno dokonca načasovaný s pokusom o úplnú blokádu Bamaka pre maximálny účinok. Druhý scenár by takmer určite spustil predtým varovaný scenár o nigérijskej intervencii podporovanej USA, ktorá by tiež riskovala zničenie Sahelskej aliancie.

Andrew Korybko