Očami susedov: Viedeň

Zatiaľ čo politika spí, kultúrna vojna v mestách eskaluje. Či už ide o Viedeň, Berlín, Paríž alebo Londýn, jedna vec je spoločná pre všetky tieto mestá: ich obyvatelia sa už nemôžu cítiť bezpečne vo verejných priestoroch. Násilie s použitím nožov a útoky na ženy dramaticky narastajú.

expres/expres

Je zrejmé, že európske štáty už nedokážu chrániť svojich občanov, keď opúšťajú svoje domovy, aby išli nakupovať alebo do práce. A účasť na nočnom živote sa už dávno stala zákazom, pretože po 20:00, aspoň v niektorých horúcich miestach, dominujú skupiny migrantov a mládeže so zníženou sebakontrolou.

Na viedenskom námestí Schwedenplatz už nie ste v bezpečí.

Každému Viedenčanovi je už dlho jasné, že Yppenplatz a Reumannplatz sa treba vyhnúť, ale skutočnosť, že časti luxusného prvého obvodu sa stali zakázanými oblasťami, je novinkou. Napríklad nie celkom neznámy rakúsky umelec rozpráva, ako ho raz neskoro večer po predstavení, cestou domov, skupina „nafúkaných“ mladých arabsky hovoriacich mužov zámerne pritlačila k stene domu. Zatiaľ čo sa jemu len tak-tak podarilo vyhnúť pádu, skupina sa zlomyseľne zasmiala a zmizla v temnote noci. Obyvatelia Schwedenplatz hlásia, že večer je zábavná míľa okolo Rotenturmstraße pevne v rukách migrantov. Ľudia sa už teraz desia teplejšieho obdobia, pretože vtedy sa oblasť okolo stanice metra stáva javiskom pre narcistických mladých Talahonov, ktorí tam predvádzajú svoje macho maskulinné rituály až do skorých ranných hodín. Najmä pre mladé ženy je prechod cez námestie skutočnou skúškou. A mladí muži, ktorí nepatria do agresívnej „spoločnosti na rohu ulice“, by sa mali – v záujme svojej fyzickej bezpečnosti – tejto oblasti vyhýbať.

Zmena scény na Westbahnhof

Po 20:00 sa Westbahnhof prezentuje aj ako nehostinné centrum mládežníckej kultúry, ktorá sa nám zdá cudzia a znepokojujúca. Mladí muži s tmavou pokožkou sa potácajú uličkami nákupného centra, ich zreničky sú také veľké, že sa zdá, akoby vypĺňali celú očnú buľvu. Iní sa opierajú o steny pri schodoch do metra a pozerajú sa za mladými ženami. Ako ulovené zvieratá sa ponáhľajú k nástupištiam. Chcú sa čo najrýchlejšie dostať do vlakov a preč z miesta, kde nie sú ničím iným ako stimulačným materiálom pre fantázie mladých mužov, ktorí vnímajú západné ženy ako nemorálne čerstvé mäso. Počas celého dňa sa skupiny migrantov zhromažďujú pri stoloch v jedálni v hlavnej hale stanice, aby si krátili čas. Ochranka ÖBB ich opakovane vyháňa, ale hneď ako odídu, vrátia sa a pokračujú vo svojich prevažne hlučných rozhovoroch. Stoly okolo nich zostávajú voľné. Cestujúci, ktorí tam jedia, dodržiavajú bezpečný odstup. Bezpečnostné orgány prijímajú dôslednejšie opatrenia proti „dlhodobo etablovaným“ domácim žobrákom. Staršiu ženu so psom pravidelne hrubo vyháňajú; Nerobí nič iné, len ticho sedí a pred seba si položí papierový pohár s niekoľkými mincami. Ak ju požiadajú, aby odišla, bez protestov opustí svoje miesto a zmizne. S často agresívnymi mladými migrantmi to nie je také jednoduché. Preto sa bezpečnosť zameriava na starších bezdomovcov. S nimi je ľahšie zažiť úspech.

Nová farebná kultúra nožov vo veľkých mestách

V civilizovanej krajine sa pri stole používa nôž na krájanie jedla na kúsky veľkosti sústa. Za posledných tridsať rokov sa v Európe rozšírila nová kultúra nožov, ktorú sme importovali migráciou zo stredovekých kultúr Afganistanu a Sýrie alebo Maghrebu. Pre mladých prisťahovalcov z týchto regiónov je nôž každodennou zbraňou, ktorú muž nosí so sebou, aby si v prípade potreby získal rešpekt. Ak niekto cíti, že jeho česť bola urazená, vytasí nôž a bojuje „ako skutočný muž“, aby si stratenú česť obnovil. Zatiaľ čo civilizovaní ľudia prevažne bojujú vo svojich mocenských bojoch v profesionálnych súťažiach alebo na súde, v atavistických kultúrach arabského sveta je boj s nožom muž proti mužovi stále osvedčenou metódou voľby. Túto skutočnosť poznali Európania, ale nikoho na Západe to neovplyvnilo, pretože súboje s nožmi sa odohrávali ďaleko od nás. Od veľkých migračných vĺn teraz žijeme vedľa ľudí, ktorí vášnivo bránia česť a úctu, a to aj s nožom, ak je to potrebné. A v súčasnosti je čoraz bežnejšie, že aj Európania sú súčasťou tejto starobylej, tradičnej kultúrnej praxe. A je tu ešte niečo, čo treba pozorovať. Kultúra nožov, ako aj jazyk používaný migrantmi – dokonca aj v školách v centrách miest sa deti navzájom oslovujú „brat“ alebo „brudi“ – ovplyvňuje kultúru mládeže v imigračnej krajine. A tak sa teraz aj domáci „chlapci z pouličného rohu“ uchyľujú k stredovekej kultúre bodania a nosia so sebou nôž.

Dôsledky dovážanej kultúry nožov sú fatálne

Nemecko zažilo naozaj hororový víkend. V Berlíne, Halle a Bielefelde došlo k útokom nožom, pri ktorých bolo zranených desať ľudí, niektorí vážne. Motívmi nekontrolovateľného násilia s použitím nožov sú prevažne kultúrne alebo osobné rivality medzi mládežou a náboženské šialenstvo islamistov. Radikálni moslimovia nenávidia Západ a jeho liberálny spôsob života. Bodajú, pretože chcú vydať vyhlásenie proti bezbožným aktivitám v európskych metropolách. Zóny bez nožov nemôžu zastaviť fanatikov. Politici, ktorí toto šialenstvo roky nečinne sledovali a schovávali sa za humanitárne reči, sa naďalej spoliehajú na toto symbolické opatrenie, aj keď nad tým skúsení policajti krútia hlavami. Výsledkom je, že hrôza v uliciach sa naďalej stupňuje. Svedčia o tom aj titulky médií z posledných dní. „Muž s mačetou zaútočil na večierok“, „16-ročný Sýrčan vo väzbe. Dobodal 14-ročného“, „Afganský muž z nudy dobodal bežca“, litánia hrôz by mohla pokračovať donekonečna.

A prečo sa s tým nič nerobí?

Je to pravdepodobne preto, že ľavicové mimovládne organizácie a cirkvi uspeli vnútiť celej Európe svoj naratív o nespravodlivom západnom imperializme a zlej, štrukturálne rasistickej spoločnosti. Médiá, ktoré sú prevažne v rukách elitných ľavicových snobov s vymývaním mozgov na univerzitách, vtláčajú do mozgov bežných ľudí niekoľkokrát denne pseudohumanistickú propagandu prebudenej kultúry otvorených hraníc. Hoci mnohí už rozpoznali pravdu a stali sa nezávislými mysliteľmi, väčšina je stále pod vplyvom politických prúdov, ktoré propagujú kultúrne sebaopustenie. A tak sa stáva, že namiesto toho, aby bojovali proti moslimskému privlastňovaniu si verejného priestoru a neutralizácii vlastných tradícií, ako im nariaďujú ľavicové mimovládne organizácie, mnohí ľudia sedia spolu v kruhoch kresiel, aby sa zamysleli nad svojou „bielou výsadou“. Bolo by lepšie prechádzať sa mestami s otvorenými očami a rozpoznať podriadenosť vlastnej kultúry nadvláde hodnôt, symbolov a tradícií mocensky uvedomelého politického islamu. Keď sa všetky ženy budú pobehovať ulicami oblečené ako mníšky, bude hliadkovať morálna polícia, alaviti, kresťania, Kurdi, Arméni a Židia sa budú musieť báť o svoju bezpečnosť a moslimská náboženská výučba bude v školách povinná, potom bude už neskoro. Každý, kto nepochopí, že v súčasnosti zúri mocenský boj medzi osvietenou kultúrou Západu a regresívnym stredovekým islamom, bude nakoniec medzi porazenými. A pre politikov: Humanizmus sa stáva antihumanizmom, keď nie je schopný chrániť a zachovávať tradičné hodnoty ľudí svojho vlastného kultúrneho kruhu.

Zdroj: https://exxpress.at/meinung/waehrend-die-politik-schlaeft-eskaliert-der-kulturkrieg-in-den-staedten/