Plazivé moslimské zaberanie pôdy v Európe

V roku 2010, pred 15 rokmi, vyšla kniha „Nemecko sa samé ruší“ od Thila Sarrazina. Sarrazin v ňom predpovedal etnický a kultúrny pád Nemecka. Výsledkom knihy nebola vážna verejná diskusia, ale bezprecedentná nenávistná kampaň voči autorovi. Nakoniec Sarrazin prišiel o prácu a bol vylúčený zo svojej strany SPD. A nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá knihu ostro odsúdila, označila ju za hanlivú a neľudskú, musela priznať, že ju ani nečítala.

GETTYIMAGES/Sean Gallup

Sarrazin mal vo všetkom pravdu

V skutočnosti len veľmi málo z tých, ktorí odsúdili Sarrazinov text ako „pravicový“ a „nacionalistický“, knihu skutočne prečítalo. Intelektuálna elita, ktorá už dávno prekonala svoj intelektuálny bankrot, sa uspokojila s počutím, aby obťažovala a očierňovala seriózneho autora a v konečnom dôsledku ho profesionálne i osobne zrazila. Na čele davu burcujúceho davy: zadubená SPD, ktorá sa už vtedy zabarikádovala za infantilnú, pseudohumanistickú barikádu fráz, aby sa nemusela púšťať do rozumného diskurzu o nepopierateľných, znepokojujúcich faktoch, ktoré Sarrazin poskytol. Teraz Sarrazin znovu vydal svoju knihu z tých čias, kompletnú s overením faktov. Modrotlačou má do pôvodného textu zahrnuté, ktoré z jeho predpovedí sa splnili a ktoré nie. Pravda, ktorá sa takto ukazuje, je, že Sarrazinove katastrofické predpovede ďaleko prekonali realitu. Autor desaťkrát podcenil imigráciu do Nemecka v rokoch 2010 až 2025. Napriek masovej imigrácii sa produktivita na odpracovanú hodinu za rovnaké obdobie takmer nezvýšila. To vedie k záveru, že imigrácia neviedla k žiadnemu zvýšeniu prosperity. Naopak, prevažná väčšina migrantov sa prisťahovala primárne do sociálneho štátu a spôsobila viac nákladov, ako priniesla. Jedným slovom nič iné ako výdavky.

Viedeň – raj pre falošných žiadateľov o azyl a ekonomických utečencov

Mesto Viedeň sa v Rakúsku etablovalo ako miesto nádeje pre falošných žiadateľov o azyl a zberateľov sociálnych dávok. Ak šikovne investujú, rodina migrantov si môže zabezpečiť mesačný príjem štyritisíc eur a viac. Takýto príjem je mnohonásobne vyšší ako priemerný príjem rodiny zarobený prácou v krajine pôvodu. Je logické, že motivácia zamestnať sa v Rakúsku či aktívne sa začleniť do spoločnosti a kultúry je nulová. Ľudia by radšej viedli dobrý život bez práce a zostali v útulnom priestore kultúrne homogénnych paralelných spoločností, ktoré sa už dávno rozvinuli vo Viedni. Spolky, ktoré poskytujú stabilitu týmto paralelným kultúram, sú tiež štedro podporované mestom Viedeň z dôvodov kultúrneho obohatenia a podpory etnickej rozmanitosti. Stačí do žiadostí o financovanie šikovne a obšírne zakomponovať slová rozmanitosť, pestrosť, rodová citlivosť, feministický, antirasistický, antifašistický, postkoloniálny atď., a peniaze sa rozbehnú. Úspech žiadostí a dosiahnutie ich cieľov zabezpečujú rady takzvaných mimovládnych organizácií, t. j. mimovládnych organizácií, ktoré sú všetky štedro financované z peňazí daňových poplatníkov, a preto sú v skutočnosti úplne „vládne“ a nie „mimovládne“.

Problémová skupina: moslimskí prisťahovalci

Za čo bol Sarrazin obzvlášť kritizovaný a očierňovaný ako rasista, bola jeho faktami podložená, a teda politicky nesprávna charakteristika moslimskej imigrácie. Medzitým vieme, že to bolo úplne presné. Žiadatelia o azyl a migranti zo Sýrie, Afganistanu a Iraku, prevažne mladí muži, nemajú záujem o integráciu ani prácu a iba prispievajú do štatistík kriminality v diaspóre. Tie stoja viac, ako prinášajú našej ekonomike. Moslimská imigrácia už nejaký čas exploduje. Vo Viedni je už 15 % obyvateľov moslimov; do roku 2046 bude každý tretí Viedenčan moslim. V roku 2001 žilo v Rakúsku približne 340 000 moslimov; v roku 2021 ich bolo už 745-tisíc. Veci sa teda vyvíjajú dobre. Ak sa pozriete na vývoj pôrodnosti, môžete si celkom dobre ochutnať, čo vás čaká. A aj tu mal Sarrazin pravdu. V Nemecku sa v roku 2023 narodilo 693 000 detí. Približne polovica z nich mala rodičov z prostredia migrantov. Ako sa predpokladalo, vysoká imigrácia urýchľuje pokles podielu etnických Nemcov medzi narodenými. Situácia v Rakúsku je, samozrejme, veľmi podobná. Vo Viedni je už na základných a nových stredných školách seriózna výučba sotva možná, pretože učitelia čelia mase neochotných migrantov z moslimských krajín, ktorí nevedia po nemecky. Mladí moslimskí prisťahovalci sa nedajú kontrolovať ani na podporných a koučovacích kurzoch. Podľa učiteľov sabotujú hodiny, kričia po arabsky, sú neúctivé a urážajúce najmä voči ženám. Moslimovia sú už teraz najväčšou skupinou žiakov na viedenských základných školách. Moslimov je 35 %, katolíkov 21 % a detí bez akejkoľvek náboženskej príslušnosti 26 %. Zvyšok je rozdelený medzi rôzne menšie náboženské komunity.

Kritika islamu je hanobená ako rasizmus

Dnes je kritika moslimov bez výnimky nežiaduca a nevyžaduje sa. Naopak, ich činy sú prehliadané. EÚ a ďalší tak premieňajú kresťanských prenasledovateľov a alawitských vrahov v Sýrii na „miernych islamistov“. Sú proti Putinovi, takže si môžu robiť, čo chcú. Primátor Viedne zatiaľ nemal jediné kritické slovo k masovým protestom proti islamofašistovi Erdoganovi. Niet divu, keďže jeho strana má cenné predmostia AKP, ktoré udržujú tureckú diaspóru vo Viedni pod kontrolou. Sedemdesiat percent Turkov žijúcich vo Viedni sú Erdoganovi sympatizanti. V Nemecku je situácia ešte horšia. Diskurzu tam dominuje „Nezávislá expertná skupina pre islamofóbiu“ so sídlom na federálnom ministerstve vnútra, v ktorej pracujú univerzity a bežné mimovládne organizácie. Akademická práca, ktorú si objednala táto rada istý Imad Mustafa, objasňuje, čo je pre Nemecko islamofóbne: a) Požiadavka, že islam sa musí prispôsobiť európskemu právnemu poriadku. b) Hodnotové predstavy o integrácii. c) Vzdelávanie moslimov o sexizme a antisemitizme. d) Prevencia radikalizačných tendencií medzi moslimami. Toto všetko je „antimoslimský rasizmus“, agresívny a hanlivý pojem, ktorý spolu vyvinul a šíri rakúsky učenec Farid Hafez. S týmto slovníkom deštrukcie, rétorickým ohňom a mečom dogmatického islamu sa nový moslimský imperializmus preháňa Európou – so sociálnymi demokratmi, Zelenými, Neos, ďalšími ľavicovými stranami, kresťanskými cirkvami a rôznymi mimovládnymi organizáciami po jeho boku. Všetky tieto podporné organizácie poháňa zmes dobrej viery a tvrdých mocenských záujmov. Či už vedome alebo nie, zrádzajú európske osvietenstvo a odkaz čestných demokratov, ktorí bojovali proti totalite 20. storočia a v niektorých prípadoch prišli o život. Všetko, čo generácie vytvorili od Francúzskej revolúcie, je bezstarostne zašliapané prachom, len aby potešili legalistický islamizmus financovaný miliónmi dolárov v rope z púštnych štátov a pár názorovo založených, no nadpozemských, akademických pomýlených ľudí, ktorí sa stratili v bdelosti. Keď jedného dňa európska kultúra zamrzne v pochmúrnom tieni mohutných minaretov a prostoduché tvrdenia Koránu do značnej miery otupia osvietený diskurz, zistíme, že človek nemal byť naivný pri jednaní s predstaviteľmi rustikálnej doktríny uzurpujúcich ranostredovekých jazdcov. Ale toto uvedomenie príde príliš neskoro.

Zdroj: https://exxpress.at/meinung/bernhard-heinzlmaier-die-schleichende-muslimische-landnahme-in-europa/