Generácia Z a svet – pohľad od susedov

Generácia Z a svet – pohľad od susedov

Generácia Z a svet – pohľad od susedov 620 330 Doktor

Infantilní otroci tohto sveta, spojte sa pod červenou vlajkou

Istý psychológ nedávno odporučil mojej zamestnankyni, aby sa pri nábore zamestnancov stále viac spoliehala na ľudí vo veku 40 až 60 rokov. Vďaka ich „autoritatívno-participatívnej“ výchove by lepšie zapadli do daných štruktúr a ukázali by sa ako odolnejší, keď narazia na problémy a odpor. Od Generácie Z by ste sa mali zatiaľ držať ďalej. Vzhľadom na „laissez-faire“ rodičovský štýl rodičov by to boli ufňukané snehové vločky, ktoré by sa, obrazne povedané, pri najmenšom protivetre hádzali o zem a hrali by sa na obeť. Za to, že naša mládež je citlivá a zároveň závislá, však nebude zodpovedná len výchova rodičov. Svoj podiel na tom bude mať aj všemocný opatrovateľský štát, ktorý sa o svojich občanov viac stará ako ich podporuje. Diktát participácie a logika podriadenosti vytvorili spoločenskú klímu, v ktorej sa dospelosť postupne vytrácala a ustupovala doživotnej, infantilnej závislosti.

eXXpress-kolumnista Bernhard Heinzlmaier

Mnoho ľudí sa dnes nikdy neosamostatní, ale od mladosti až po starobu neustále hľadá autoritu, ktorá ich bude viesť, riadiť a usmerňovať a v ktorej mocnom tieni vždy vedia, že sú chránení pred nepriazňou života. Veľké rakúske učňovské štúdium, ktoré so svojou spoločnosťou pravidelne realizujem už roky, vykazuje v tomto smere znepokojujúce výsledky aj medzi veľmi mladými v Rakúsku. Prevažná väčšina hľadá učňovských trénerov, ktorí sú okrem svojej odbornej kvalifikácie aj náhradníkmi mamy alebo otca a ktorí, pokiaľ je to možné, chcú na seba brať čo najmenej zodpovednosti a ich najväčším strachom je utrpenie psychických zranení v bežnom živote. Vyhýbate sa konfliktom, či už v rodine alebo v práci, a pokiaľ ide o presadenie sa, radšej volíte zákernú cestu intríg ako otvorený boj. Ak neexistujú jasné pravidlá a predpisy, pre mnohých mladých ľudí je ťažké konať. Pretože vždy hľadajú kombináciu pokynov (príkazov) a láskavého porozumenia, nevedia si predstaviť život bez nadriadených. Vaším ideálom je byť ovládaný a milovaný zároveň. Väčšina z týchto mladých ľudí odmieta myšlienku byť podnikateľom ako kariérou. Riziko a osobná zodpovednosť sú pre nich príliš vysoké.

Môže za to postmoderný štát – opatrovateľ

Čo sa stalo, že sú ľudia takí plachí a záludní? Zodpovedný je za to postmoderný opatrovateľský štát, ktorý ich podporuje už od škôlky a potláča akýkoľvek sklon k osobnej zodpovednosti. V zásade platí, že aj v materských školách je dnes všetko autonómne rozhodovanie povolené len vo výnimočných prípadoch. Deti v škôlke mojej dcéry si nesmú brať so sebou žiadne plyšové hračky a je zakázaná aj krátka prehliadka záhrady pred ich odovzdaním do starostlivosti orgánov pre výchovu detí. Samozrejme je tiež zakázané, aby si deti brali so sebou nejaké sladkosti. V Nemecku zachádzajú základné školy dokonca tak ďaleko, že deťom kontrolujú obedové boxy a berú im príliš sladké jogurty alebo jeden či dva kúsky detskej čokolády. Takto funguje necitlivá výživová totalita. Sladené nápoje sú samozrejme tiež zakázané a ak kúpite svojmu dieťaťu malú fľašu Fanty za chrbtom štátu, všimnete si, že vrchnáky boli nedávno pripevnené na hrdlo fľaše, čo znamená, že dieťa má neustále pred ústami rušivým spôsobom nieco, keď sa chce napiť. Vrchnák musíte odtrhnúť, aby dieťa mohlo nerušene piť. Samozrejme, deti už v škôlke a škole nesmú nosiť oblečenie, aké chcú. Dieťa sa v hre rado vžije do role piráta. Tričko St. Pauli s lebkou, ktoré rada nosí, je samozrejme, ako inak, v škôlke „nevítané“, teda zakázané.

Infantilizácia a zľahčovanie, kam až oko dovidí. K dospelým sa správajú ako k malým idiotom aj politici, ktorí ich zakrývajú detinskými symbolmi a detinským jazykom. Nový „zelený transformačný fond“ federálnej vlády, ktorý má od občanov vytiahnuť ďalšie peniaze od nekompetentných politikov, aby ich premrhali na takzvanú energetickú transformáciu, sa teraz nazýva „národný poklad“. Takýto mäkký výraz pre kapitálovú akvizíciu, hraničiaci s bodom hlúposti, by mohol vymyslieť len ten, kto svojim deťom čítal priveľa Grimmových rozprávok alebo kto spáva s kompletnými dielami romantického básnika Novalisa pod svojimi vankúš. Čo sa týka štátu, v poslednej dobe sú veci čoraz vyhrotené. Viac-menej je vykreslený ako dojčiaca matka, ktorej treba byť vždy vďačná a ktorú nesmieme kritizovať. Každý, kto to robí, je zradcom ľudu alebo dokonca popieračom štátu. Ako malé dieťa sa treba podriadiť vládnucemu aparátu, ktorý sa čoraz viac stáva totalitným monštrom a ktorý v rámci svojej autoritárskej koronskej politiky zrejme nadobudol chuť na diktátorskú vládu.

Ak vám z úst vykĺznu slová ako čierny trh, Eskimák, Ind, utečenec, farebný či dokonca vyhýbač cestovného, tak ste skončili.

Zatiaľ čo štát sa stáva čoraz invazívnejším a bez akejkoľvek reakcie, spoločenským ideálom komunikácie sa stala „citlivosť“. Svenja Flaßpöhler o tom napísala úžasne vyváženú a vysoko poučnú knihu. Pojem „citlivosť“ má trvalo pozitívne konotácie, hoci je tiež kľúčovou charakteristikou podvodníkov, ako sú podvodníci, podvodníci a veštci. Len ten, kto sa vie vcítiť do svojho náprotivku, teda je empatický, dokáže svoju obeť skutočne oklamať a využiť. To nás privádza k politike. Chytro využíva citlivosť a empatiu a robí z nich opovrhnutiahodný nástroj moci. Zrazu je tu záplava zakázaných slov a fráz, ktoré z každého, kto ich použije, okamžite spravia zločinca. Flaßpöhler sa už ani neodváži vysloviť slovo Maur vo svojej knihe. Zo strachu pred vždy pripravenými buričmi je prekódovaný do M-slova a tým sa stáva stráviteľným pre spoločnosť snehových vločiek. Absolutizovaná citlivosť leží ako ťažká páperová prikrývka nad každodennou komunikáciou ľudí. Pod ním sa dusí každá odchýlka, akokoľvek malá, od danej, správnej jazykovej normy. Podobne ako školáci, aj dospelí sa dnes každý deň obávajú, že ich učitelia jazykov pristihnú pri nevedomej odchýlke od normy. Ak vám z úst vykĺznu slová ako čierny trh, Eskimák, Ind, utečenec, farebný či dokonca vyhýbač cestovného, tak ste skončili. Skupiny pseudoobetí sa vzápätí teatrálne vrhajú na zem, tvária sa ako zranení, ponížení, degradovaní, navždy zranení bez nádeje na uzdravenie. V skutočnosti, samozrejme, nikto nie je zranený. Politicky korektný jazykový dohľad je skôr technikou moci, pomocou ktorej sa má presadiť nová červeno-zelená dominantná kultúra.

Predovšetkým ide o pokus zaviesť jednotné myslenie podriadenosti zosúladením používania znakov a symbolov.

Cieľom tejto dominantnej kultúry je premeniť celú štátnu populáciu na bandu ľahko tvárnych batoliat. Predovšetkým ide o pokus zaviesť jednotné myslenie podriadenosti zosúladením používania znakov a symbolov. Intelektuálne spojenie, ktoré drží všetky tieto heterogénne techniky uniformizácie a podmaňovania pohromade, je otrocká morálka. Všetci tí, ktorí nie sú veľmi sebavedomí, slabí a so závisťou sa pozerajú na všetko, čo im prevyšuje, sa v úlohe otroka cítia pohodlne. Vašou najväčšou radosťou je chytiť autonómneho jedinca a stiahnuť ho z jeho vyvýšenej pozície do uniformnej masy. Pretože masový človek nechce napredovanie, chce skôr úpadok odvážnejších, nezávislejších a slobodnejších ako on sám. Nechce byť ani produkovať nič výnimočné, chce byť len rovný medzi rovnými. Každý deň presne o 12:00 sa podáva v čase obeda jeho „teplé jedlo“

Zdroj: https://exxpress.at/bernhard-heinzlmaier-infantile-sklaven-dieser-welt-vereinigt-euch-unter-der-roten-fahne/