Brusel varuje, že svet čelí „možno najvážnejšej energetickej kríze v dejinách“

Na tlačovej konferencii to vyhlásil európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen.

Európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen prehovoril počas tlačovej konferencie s moldavským ministrom energetiky po 7. dialógu na vysokej úrovni o energetike v Európskej komisii v Bruseli v Belgicku. EPA

Európska komisia varovala, že svet čelí „najvážnejšej energetickej kríze v dejinách“ a odhalila, že Európska únia sa už pripravuje na možné scenáre nedostatku, najmä petroleja, hoci Brusel trvá na tom, že zatiaľ nevznikli žiadne problémy so zásobovaním.

Európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen sa vyjadril na tlačovej konferencii v Bruseli 5. mája 2026 po dialógu na vysokej úrovni o energetike medzi EÚ a Moldavskom. Zdôraznil potrebu posilniť bezpečnosť dodávok v celom bloku vzhľadom na to, čo označil za bezprecedentnú krízu, ktorá testuje „odolnosť našich ekonomík, našich spoločností a našich spojenectiev“.

Podľa komisára blok zatiaľ nečelí problémom s tokmi energie súvisiacim s uzavretím Hormuzského prielivu, hoci varoval, že „sa to môže stať“ a že Brusel sa už pripravuje na akékoľvek zhoršenie situácie.

„Je príliš skoro na to, aby sme presne povedali, kedy sa môžeme vrátiť k normálnej situácii. A aj keď sa tak stane, myslím si, že musíme byť celkom realistickí a povedať, že aj v najlepšom prípade bude situácia stále dosť vážna,“ povedal Jørgensen novinárom.

ZÁVISLOSŤ AKO „STRATEGICKÁ ZRANITEĽNOSŤ“

Komisár zdôraznil, že závislosť od fosílnych palív zostáva jedným z hlavných rizík pre blok. Od začiatku konfliktu na Blízkom východe museli členské štáty vyčleniť viac ako 30 miliárd eur na dodatočné výdavky na dovoz energie bez toho, aby na oplátku dostali akékoľvek dodatočné dodávky.

„Energetická závislosť nie je len ekonomická otázka, je to aj strategická zraniteľnosť,“ povedal Jørgensen.

Trval na tom, že v krátkodobom horizonte musí EÚ riadiť riziká, zaručiť bezpečnosť dodávok a chrániť občanov pred vplyvom volatilných energetických trhov. Z pohľadu strednodobého a dlhodobého horizontu obhajoval potrebu urýchliť investície do prepojení, diverzifikovať zdroje energie a prehĺbiť integráciu európskeho trhu s energiou s cieľom posilniť odolnosť systému.

Komisár už predtým varoval, že vojna medzi Iránom a koalíciou Spojených štátov a Izraela stojí blok viac ako 500 miliónov eur denne. Povedal, že oprava škôd spôsobených energetickej infraštruktúre na celom Blízkom východe si vyžiada čas a rýchly návrat k normálnym cenám je nepravdepodobný, aj keby sa nepriateľské akcie okamžite skončili.

Kríza vypukla po vypuknutí konfliktu 28. februára 2026. Hormuzský prieliv, cez ktorý sa prepravuje približne 20 percent svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), zostal odvtedy prevažne uzavretý pre dopravu, a to aj napriek prímeriu vyhlásenému 8. apríla.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) označila túto situáciu za najväčšiu hrozbu pre globálnu energetickú bezpečnosť v histórii. Podľa jej najnovšej správy o trhu s ropou klesol tok ropy a ropných produktov cez úžinu z približne 20 miliónov barelov denne pred vojnou na niečo vyše 2 milióny barelov denne v marci.

OBALY Z PETROLEJA

Brusel označil petrolej za konkrétny krátkodobý problém vzhľadom na blížiacu sa rušnú letnú leteckú sezónu. Jørgensen naznačil, že rušenie letov a rastúce ceny leteniek súvisiace s nedostatkom paliva by sa mohli začať prejavovať začiatkom júna.

Európska komisia minulý mesiac spustila „palivové monitorovacie centrum“ s cieľom monitorovať zásoby leteckého paliva a zabrániť krajinám EÚ v hromadení dodávok na úkor iných. Slovinsko už zaviedlo úplné prideľovanie paliva, ktoré obmedzuje spotrebu súkromných motoristov na 50 litrov denne, zatiaľ čo Slovensko povolilo čerpacím staniciam obmedziť predaj nafty a účtovať vyššie ceny za vozidlá so zahraničnými evidenčnými číslami.

Komisia tiež zaslala členským štátom 10-bodový plán na úsporu dopytu vypracovaný v spolupráci s IEA, ktorý zahŕňa podporu práce na diaľku, minimalizáciu ciest autom, podporu zdieľania áut a zníženie rýchlostných limitov na diaľniciach.

ELEKTRIFIKÁCIA AKO VÝCHOD

Pre Jørgensena zostáva odpoveďou rýchlejšia zelená transformácia. „Urýchlenie energetickej transformácie a elektrifikácia našich ekonomík je jediným udržateľným riešením zo súčasnej krízy a najlepšou zárukou proti akejkoľvek, ktorá môže prísť,“ povedal.

Táto línia však vyvolala ostrú kritiku v samotnej EÚ. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini vyzval Brusel, aby zvážil obnovenie dovozu ruskej energie s cieľom uprednostniť energetickú bezpečnosť, čo Európska komisia rázne vylúčila. Berlín, Bukurešť a Štokholm verejne vyhlásili, že nemajú v úmysle vrátiť sa k ruskému plynu, a to ani za cenu vyšších cien.

EK v januári 2026 potvrdila svoj cieľ postupne ukončiť používanie ruských fosílnych palív do roku 2027.

Utorkové stretnutie v Bruseli tiež slúžilo na prehĺbenie energetickej spolupráce s Moldavskom, kandidátskou krajinou na vstup do EÚ, ktorej sieť bola v marci 2022 synchronizovaná s kontinentálnou európskou synchrónnou oblasťou, spolu s Ukrajinou, ako súčasť úsilia o prerušenie dodávok pod kontrolou Ruska.

Energetická kríza zasahuje ekonomiku EÚ, ktorá už aj tak zápasí so slabým priemyselným rastom, pretrvávajúcim inflačným tlakom a pretrvávajúcimi nákladmi na regulačný program blokovej zelenej dohody.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/05/world-faces-what-could-be-most-severe-energy-crisis-in-history-brussels-warns/