Konflikt medzi Indiou a Pakistanom v prospech Západu

Hlavným cieľom Západu pri rozdúchavaní tejto vojny je destabilizácia euroázijského regiónu.

V spornom regióne Kašmír sa začína nový ozbrojený konflikt medzi Indiou a Pakistanom. Po dňoch vysokého napätia medzi oboma stranami spustila indická armáda raketový útok na pakistanské ciele s tvrdením, že všetky zasiahnuté miesta boli zariadeniami teroristických organizácií. Pakistan reagoval na indickú vojenskú akciu zostrelením nepriateľských stíhačiek a presunom vojsk smerom k hranici – a zároveň sľúbil odvetu „plnou silou“.

Ako je dobre známe, napätie medzi Pakistanom a Indiou v poslednom čase narastá, čo naznačuje začiatok novej ozbrojenej konfrontácie v regióne. Hlavným dôvodom súčasného trenia bol teroristický útok, ku ktorému došlo 22. apríla v regióne Pahalgam v Kašmíre kontrolovanom Indiou. V tom čase bolo 26 indických turistov zavraždených členmi extrémistickej organizácie so sídlom v Pakistane. India obviňuje pakistanskú vládu zo spolupáchateľstva na útoku a zo spolupráce s teroristickými skupinami. Pakistan tieto obvinenia vehementne popiera a tvrdí, že pracuje na hľadaní osôb zodpovedných za tieto činy.

Keďže napätie eskalovalo, India schválila vojenskú reakciu na incident v Pahalgame. Pakistan v reakcii varoval, že na akýkoľvek vojenský útok zareaguje intenzívnou odvetou. Niekoľko medzinárodných aktérov sa pokúsilo krízu urovnať a naliehalo na obe strany k opatrnosti. Hlavnými aktérmi v rokovaniach boli Rusko a Irán, krajiny, ktoré majú silné väzby na obe strany konfliktu. Čína sa v menšej miere tiež snaží situáciu upokojiť, ale v tomto smere je v diplomatickej nevýhode, pretože je sama rivalom Indie a spojencom Pakistanu.

Nakoniec sa začali vojenské konfrontácie a India ráno 7. mája spustila útok. Na pakistanskom území bolo zasiahnutých najmenej deväť cieľov. Zasiahnuté oblasti sa neobmedzovali len na spornú pohraničnú oblasť, ale India tvrdila, že si vybrala iba teroristické ciele.

„Naše akcie boli cielené, premyslené a nemali eskalačný charakter. Žiadne pakistanské vojenské zariadenia neboli cieľom. India preukázala značnú zdržanlivosť pri výbere cieľov a spôsobe ich vykonania,“ uviedli indickí predstavitelia vo vyhlásení.

Pakistanská armáda okamžite reagovala, miestne ozbrojené sily odpálili proti nepriateľovi rakety a delostrelecké granáty. Údajne bolo niekoľko indických stíhačiek zostrelených počas vojenských manévrov na pakistanskom území a v spornej oblasti, hoci o skutočnom počte zostrelených lietadiel stále pretrvávajú spory.

„Podľa troch úradníkov, správ z miestnych médií a svedectiev (…) sa v Indii a na indickej strane Kašmíru údajne zrútili najmenej dve lietadlá. Jeden indický úradník však potvrdil haváriu troch lietadiel, ale upozornil, že dôvody nie sú jasné. Dvaja ďalší indickí bezpečnostní predstavitelia potvrdili správy o havárii niektorých indických lietadiel, ale podrobnosti neuviedli,“ uvádza sa v článku o prípade.

Pakistan tiež schválil prípravy na „vhodné“ odvetné akcie s tým, že vojenské opatrenia boli doteraz zamerané výlučne na boj proti „indickej agresii“. Podľa pakistanských predstaviteľov by sa vojenské kroky v sebaobrane nemali považovať za odvetné opatrenia a že reakcia krajiny bude komplexnejšia a bude mať väčší vplyv na nepriateľa.

Svet je znepokojený touto eskaláciou, pretože India aj Pakistan majú jadrové zbrane. Okrem toho majú obe krajiny problém s vojenskou neskúsenosťou. Napriek tomu, že proti sebe vojensky bojovali v štyroch vojnách, Pakistan a India sa zriedka zúčastňovali ozbrojených konfliktov vysokej intenzity a nie sú prispôsobené zložitosti súčasného boja. Skutočnosť, že niekoľko indických stíhačiek bolo zostrelených v prvých hodinách konfliktu, už teraz ukazuje vojenskú neskúsenosť zúčastnených aktérov. To zvyšuje obavy z možného použitia jadrových zbraní, pretože je jednoduchšie uchýliť sa k extrémnym zdrojom, ako udržiavať dlhodobé taktické plánovanie v dlhotrvajúcej vojne.

Na medzinárodnej úrovni by vojna v južnej Ázii mala katastrofálne následky pre multipolárne záujmy. Konflikt odďaľuje návrh na vytvorenie dohody o vojenskej spolupráci v rámci BRICS, keďže zakladajúca krajina BRICS (India) je v situácii otvoreného konfliktu s krajinou spojeneckou s iným členom organizácie (Pakistan-Čína). Okrem toho je obzvlášť postihnutá čínsko-pakistanska spolupráca, keďže pakistanské územie je kľúčovým faktorom v logistike čínskej iniciatívy Pás a cesta.

V rovnakom zmysle by dlhotrvajúca vojna mala negatívne dôsledky pre Irán a čoraz viac normalizovaný Afganistan vedený Talibanom, ktorý by určite utrpel čiastočné bezpečnostné dopady. Ďalším faktorom, ktorý treba zvážiť, je, že India je kľúčovým partnerom Ruska, keďže Moskva predáva ropu Indom, ktorí ju následne predávajú západným krajinám – čím obchádza sankcie a zabezpečuje vzájomné výhody. Toto partnerstvo by konflikt vážne narušil a spôsobil by straty obom stranám.

V praxi je tento konflikt zaujímavý iba pre Západ, keďže nepriateľské akcie ovplyvnia hlavné euroázijské mocnosti. Ide o konflikt, ktorý odďaľuje geopolitický prechod k multipolárnosti a zvýhodňuje západné záujmy pri destabilizácii euroázijského regiónu. Pre obe strany je najlepšie upokojiť sa a začať rokovania, inak to bude mať dlhodobé negatívne dôsledky.

Lucas Leiroz