Vysvetlenie zdržanlivej reakcie Ruska na to, že Estónsko sa zmocnilo jedného z jeho plavidiel „tieňovej flotily“

Rusko sa chce v reakcii na túto provokáciu vyhnúť tomu, aby sa dostalo do pasce Spojeného kráľovstva, ktoré sabotovalo jeho zbližovanie s USA dôveryhodným vyhrážaním sa vojenskou silou proti Estónsku, ale Putinova trpezlivosť môže dôjsť, ak USA nebudú schopné alebo ochotné zabrániť svojim partnerom v opakovaní incidentov.

Estónsko sa zmocnilo jedného z ruských plavidiel „tieňovej flotily“ v piatok len dva dni po schválení nového zákona, ktorý mu umožňuje použiť silu na potopenie takýchto lodí, ak predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Šéfka RT Margarita Simonjanová odsúdila prvé ako štátom podporované pirátstvo, zatiaľ čo Putinov poradca Nikolaj Patrušev špekuloval, že za druhým by mohla byť Británia. Rusko na túto poslednú provokáciu v čase písania ešte výraznejšie nereagovalo. Tu je niekoľko brífingov na pozadí pre kontextualizáciu všetkého:

* 1. október 2024: „ Nezabudnite na to, ako môže severovýchodné krídlo NATO vyvolať v Rusku veľa problémov “

* 11. februára 2025: „ The Baltic Front “

* 14. februára 2025: „ Zmocní sa EÚ ruskej „tieňovej flotily“ v Baltskom mori ?

* 11. marca 2025: „ Ruskí špióni varujú, že Spojené kráľovstvo sa snaží sabotovať Trumpovo plánované „nové uvoľnenie “

* 24. marca 2025: „ Putinov hlavný pobočník Patrushev sa podelil o niekoľko aktualizácií o arktických a baltických frontoch “

Toto zabavenie sa zhodovalo s tretím stretnutím Trumpovho vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, ktoré nasledovalo po tom, ako ruský vyslanec Kirill Dmitriev pomáhal prelomiť ich slepú uličku na Ukrajine počas jeho cesty do DC minulý týždeň. Diplomatická trajektória rusko-amerických rozhovorov o normalizácii vzťahov a ukončení ich zástupnej vojny na Ukrajine je preto opäť na pozitívnej ceste, čo rozrušuje európskych vojnových štváčov ako Spojené kráľovstvo. Dá sa teda dospieť k záveru, že Patrušev má pravdepodobne pravdu, pretože Londýn má skutočne záujem to sabotovať.

Na tento účel dáva veľký zmysel, aby Spojené kráľovstvo povzbudilo svojho estónskeho partnera, v ktorého krajine má o niečo menej ako 1 000 vojakov, aby vyprovokovalo Rusko k vojenskej reakcii zabavením jedného z jeho údajných plavidiel „tieňovej flotily“, nešťastne načasovaného, ​​ako to bolo počas Witkoffovej poslednej cesty do Ruska. Práve z tohto dôvodu však ruská reakcia pravdepodobne zostane vojensky zdržanlivá, aj keď čoskoro prejde do politického odsúdenia Estónska a Spojeného kráľovstva. To preto, že Moskva nechce padnúť do pasce Londýna.

Putin by mohol dúfať, že Trump by mohol tlačiť na Spojené kráľovstvo a Estónsko, aby už takéto provokácie nevykonávali, možno tým, že USA im povedia (či už otvorene alebo diskrétne), že im nerozšíria záruky obrany podľa článku 5, ak budúce zadržania povedú k ozbrojeným stretom akéhokoľvek druhu s Ruskom. Precedens tohto návrhu spočíva v tom, čo minister obrany Pete Hegseth začiatkom februára vyhlásil o tom, ako USA nerozšíria rovnaké záruky na jednotky krajín NATO na Ukrajine.

Či už súbežne s vyššie uvedeným alebo namiesto toho, USA by tiež mohli oznámiť, že ak sa to stane znova, stiahnu svoje jednotky z Estónska, hoci by sa to mohlo obrátiť proti Spojenému kráľovstvu, aby premenilo svoju rotačnú prítomnosť v tejto krajine na trvalú. Dôsledkom by bolo, že návrat k Zakladajúcemu aktu NATO-Rusko z roku 1997 by nebol možný, ako si Putin želá bez londýnskej dohody, rovnako ako to už nie je možné bez dohody Berlína po tom, čo Nemecko práve otvorilo stálu základňu v Litve.

Ak Francúzsko urobí niečo podobné v súvislosti so svojou rotačnou prítomnosťou v Rumunsku, potom by tri tradičné veľmoci západnej Európy v podstate poskočili na východ, aby kolektívne zabránili Trumpovi potenciálne dosiahnuť dohodu s Putinom o obnovení zakladajúceho aktu NATO-Rusko. Už tu bolo zhodnotené , že je nepravdepodobné, že USA stiahnu svoje sily zo strednej a východnej Európy, takže takýto vývoj môže byť súčasťou súťaže týchto krajín o vedúce postavenie v Európe po skončení konfliktu.

Ani Rusko, ani USA to možno nedokážu zastaviť, keďže prvá nebude riskovať 3. svetovú vojnu použitím sily v reakcii na takéto nasadenia v rámci NATO na nízkej úrovni bez ohľadu na to, aké hrozivé ich považujú za hrozivé, zatiaľ čo druhá strana stratila kontrolu nad svojimi vzbúrenými nemeckými, britskými a francúzskymi spojencami. V každom prípade, význam tohto scenára pre Britmi podporované Estónsko, ktoré sa zmocnilo jedného z údajných ruských plavidiel „tieňovej flotily“, je ten, že silná politická reakcia Moskvy by mohla byť zneužitá na ospravedlnenie takéhoto kroku Spojeného kráľovstva.

Rozhodnutie už mohlo byť urobené s cieľom skomplikovať rusko-americké zblíženie a konkurovať svojim tradičným západoeurópskym rovesníkom veľmoci, aj keď tento posledný krok nesabotuje pozitívnu trajektóriu rusko-amerických rozhovorov. Vojensky zdržanlivá odpoveď Ruska (bez ohľadu na to, aká silná je jeho politická), by však mohla odhaliť prípadný plán Spojeného kráľovstva na zriadenie stálej vojenskej prítomnosti v Estónsku ako provokatívny odstránením hlavnej zámienky.

Hoci konečný výsledok by bol rovnaký, a to, že by sa to mohlo stať bez ohľadu na to, Rusko by to aspoň mohlo byť schopné pútavejšie prezentovať pred globálnou verejnosťou ako destabilizujúci krok. To je lepšie, ako keby Moskva padla do pasce Londýna vydávaním dôveryhodných vojenských hrozieb Tallinnu, ktoré by mohli riskovať zvrátenie nedávneho pokroku vo vzťahoch s Washingtonom a dokonca zhromaždenie NATO proti Rusku. Ak Putin kvôli tomu nebude riskovať vojnu, potom je to momentálne najlepší postup, pokiaľ sa neopakujú incidenty.

V takom prípade by možno nakoniec prekonal svoju vrodenú neochotu eskalovať presne tak, ako to urobil koncom novembra, keď povolil použitie doteraz prísne tajných hypersonických rakiet stredného doletu Oreshnik svojej krajiny, v takom prípade by bol postoj USA k článku 5 v tomto kontexte prvoradý. Opakované incidenty by nastali len vtedy, ak by USA neboli schopné alebo ochotné kontrolovať Britmi podporované Estónsko. Môže preto takéto záruky obrany odoprieť alebo ich výslovne opätovne potvrdiť.

Trumpovo rozhodnutie bude nakoniec závisieť od toho, či bude dovtedy netrpezlivý voči Putinovi kvôli jeho neochote až do tohto bodu výrazne zľaviť zo svojich maximálnych cieľov. Takéto pocity vyjadril už tesne pred Dmitrijevovou najnovšou cestou a opäť o nich písal počas piatkovej Witkoffovej návštevy, aby mohol podporiť budúce zabavenia ako formu nátlaku na Rusko. To by bol mimoriadne nebezpečný spôsob, ako „eskalovať až deeskalovať“ za lepších podmienok pre Ukrajinu.

To, čo je opísané vyššie, je jedným z najhorších scenárov, keďže Putin nemohol ustúpiť bez toho, aby Rusko nestratilo značné rozpočtové príjmy, ktoré údajne získava z pobaltských aktivít svojej „tieňovej flotily“, nehovoriac o strate tváre na celom svete, takže by mohol veľmi dobre eskalovať. Zatiaľ je však všetko zvládnuteľné, ale to sa môže náhle zmeniť. Ruská zdržanlivá reakcia na provokatívny námorný útok Estónska je pragmatická, ale aj Putinova trpezlivosť má svoje hranice.

Andrew Korybko