Naozaj Ukrajina prerazila do ruského regiónu Belgorod?

Čokoľvek to mohlo dosiahnuť, nie je vojensky dostatočne významné, aby si zaslúžilo veľkú pozornosť.

O tom, či ukrajinské sily prenikli do ruskej Belgorodskej oblasti po tom, čo ruská protiofenzíva väčšinu z nich vytlačila z Kurskej oblasti, sa šírili protichodné správy. Veliteľ európskeho veliteľstva USA generál Christopher Cavoli minulý týždeň na vypočutí v Kongrese povedal, že „[Ukrajinci] sa držia na veľmi dobrom obrannom teréne južne odtiaľ v Belgorode“, čo v pondelok zopakoval Zelenskyj počas svojho nočného video prejavu.

Ich vyjadreniam odporoval ruský generálporučík Apty Alaudinov. Minulý týždeň pre národnú televíziu povedal, že „vo všeobecnosti sme v relatívne dobrej situácii. Len pred dvoma týždňami sa nepriateľ opäť pokúsil prelomiť našu hranicu a postúpiť hlbšie do Belgorodského regiónu. Všetko je teraz pod kontrolou a tieto oblasti sa čistia. Nepriateľ naďalej posiela stále viac a viac kanónového krmiva, hoci denne utrpí veľké straty.“

Agentúra Reuters citovala minulý mesiac ruských milbloggerov, ktorí informovali o akcii, ktorá sa odohráva na tomto fronte, zatiaľ čo Inštitút pre štúdium vojny so sídlom v DC cez víkend tvrdil, že ukrajinské sily stále okupujú kúsok regiónu Belgorod, ale nepostúpili. Bez akéhokoľvek skutočne nezávislého hlásenia odtiaľ sú pozorovatelia nútení použiť logiku a intuíciu pri snahe zistiť, čo sa skutočne deje, hoci zjavne nemôžu s istotou vedieť, či je ich hodnotenie správne.

Ako to tak vyzerá, Ukrajina presmerovala časť svojich ustupujúcich síl z Kurska do susedného Belgorodu, aby udržala tlak na Rusko, čo podľa Kyjeva pravdepodobne môže buď zastaviť expanziu ruskej pozemnej kampane do Sumy a/alebo Charkova a/alebo sa stať kľúčom v mierových rozhovoroch. Napriek tomu sa nezdá, že by urobili veľký pokrok na zemi, ak vôbec nejaký. Čokoľvek by mohli dosiahnuť, nie je príliš vojensky významné, inak by to vytrubovali prokyjevskí trolovia.

Koniec koncov, sú neslávne známi tým, že zveličujú strategický dopad každého kroku, ktorý ich strana urobí, no ich online klábosenie o najnovšej akcii okolo Belgorodu je nápadne tlmené. To isté platí pre správy Mainstreamových médií. Toto pozorovanie naznačuje, že ukrajinská ofenzíva tam nebola taká úspešná, ako dúfali, čo zase dodáva dôveryhodnosť Alaudinovovým tvrdeniam, hoci je tiež hypoteticky možné, že nejaké zahraničné jednotky tam stále zostávajú na kúsku ruskej pôdy.

V každom prípade by bolo nepresné označovať najnovší vojenský vývoj na tomto fronte za prelomový, pretože sa javí skôr ako zúfalé rozptýlenie Ukrajiny než čokoľvek iné. Rusko zďaleka víťazí v „pretekoch logistiky“/„opotrebovacej vojne“ a úspech jeho nedávnej protiofenzívy v Kursku sa pravdepodobne časom zopakuje aj v Belgorode, ak tam budú nejaké ukrajinské jednotky. Preto je to pre Kyjev stratený prípad a plytvanie zdrojmi, no takéto eskapády sa od neho očakávajú.

Keďže vojensko-strategická dynamika pokračuje v trende v prospech Ruska, nemožno vylúčiť viac takýchto samovražedných misií, aj keď sa neočakáva, že by dosiahli niečo významné, pretože v roku 2023 nebude poskytnutá západná vojenská pomoc, ktorú Ukrajina dostala v rámci príprav na svoju protiofenzívu odsúdenú na zánik. Rusko sa tiež poučilo z ukrajinskej invázie do Kurska, ktoré pravdepodobne využije na zabránenie ďalšiemu takémuto prelomu. Tieto faktory výrazne zvyšujú šance na nevyhnutnú porážku Ukrajiny.

Andrew Korybko