Vyhostenie juhoafrického veľvyslanca Ebrahima Rasoola zo Spojených štátov amerických tento týždeň prezidenta Trumpa a ministra zahraničných vecí Rubia je ďalším príjemným stiahnutím opony dlhej éry nepočuť žiadne zlo, nehovoriť zlo, nevidieť zlé pokrytectvo Západu. Napriek zaslúženému a rozšírenému obdivu k Nelsonovi Mandelovi a všeobecnému odporu voči systému apartheidu bola Južná Afrika po apartheide katastrofou nielen v nesprávnej vláde a korupcii, ale aj v opakovaných a nehanebných útokoch na občianske práva menšín, najmä bielych, ktorí vybudovali krajinu, ale neobmedzovali sa na ne. Hoci bol apartheid odpudzujúcim systémom, to, čo ho nahradilo, bolo chronické a ostentatívne skorumpované, bigotné a nekompetentné zlé vládnutie.
Prezident Juhoafrickej republiky Ramaphosa, je čas zamyslieť sa nad mučivým prehodnotením, že americký obchod s cukrovinkami je teraz zatvorený. (Foto: Buda Mendes/Getty Images)
Sám Mandela prišiel do úradu neskoro a ukázal sa ako hrdinské zosobnenie národnej a medzinárodnej križiackej výpravy za ľudské práva, v duchu, ale pravdepodobne všeobecne dostupnejšieho na obdiv než Lech Wałęsa z Poľska, hrdinský robotník v lodenici, bojovník za práva práce a statočný laický rímsky katolík, ktorý obhajuje kresťanskú prax proti utláčajúcemu komunistickému ateizmu ovládanému zo zahraničia. Wałęsa bol nacionalistický a sektársky hrdina, ako aj bojovník za ľudskú slobodu. Ukázalo sa, že nie je kompetentným prezidentom Poľska a po jednom volebnom období sa z tejto funkcie potichu stiahol. Nelson Mandela bol vzdelanejší muž, ktorý sa zaoberal režimom, ktorý bol prinajmenšom domáceho pôvodu a neprišiel v batožinovom vlaku dobyvateľskej armády ako poľskí komunisti. Vláda apartheidu, hoci bola odporná, bola primerane demokratická vo vzťahu k tým, ktorí zdieľali pigmentáciu, ak nie nevyhnutne kultúru a dedičstvo vládnucej afrikánskej etnickej skupiny. Správne povedané, bol to efektívny režim.
Posledný predseda Národnej strany FW de Klerk, keď po 27 rokoch väznenia prepustil Nelsona Mandelu a zrušil zákaz Juhoafrickej komunistickej strany a jej vodcu Joea Slova, sľúbil dvojstupňový federalizmus, v ktorom bude jedna úroveň úplne založená na zastúpení podľa obyvateľstva. Ďalšou úrovňou by bolo rovnaké zastúpenie, ako povedal, „každej kultúry“. Týmito boli Afrikánci, anglicky hovoriaci bieli, Zuluovia, východní Indiáni, Cape Coloureds a ďalšie bloky, medzi ktorými boli Xhosovia poprední. A v tejto federálnej komore, podobne ako v senáte Spojených štátov s rovnakým zastúpením pre všetky štáty bez ohľadu na počet obyvateľov, by existovala kontrola schopnosti väčšiny alebo akejkoľvek koalície obsahujúcej väčšinu tvrdo presadzovať práva ktorejkoľvek skupiny. Keďže Národná strana začala so všetkou mocou štátu, nemusela tak úplne abdikovať a jednoducho sa vzdať všetkých práv menšín na milosť xhosskej väčšiny, z ktorej takmer žiadny vodca nebol zmýšľajúci ani zďaleka tak spravodlivo ako Mandela. Malo by sa pamätať na to, že dokonca aj on opísal neúnosné miery kriminálneho zasahovania do majetku bohatých menšín nie ako zločiny, ale ako rýchlu metódu „prerozdeľovania bohatstva“.
Najbohatší muž Juhoafrickej republiky, významný kontrolný akcionár Anglo-American Corporation, ktorá bola s Canadian Pacific, Hudson’s Bay Company a Broken Hill Mines, jedným z veľkých historických podnikov Britského impéria, bol uznávaným liberálom a podporovateľom najväčšieho moderného štátnika Juhoafrickej republiky, poľného maršala Jana Christiana Smutsa, ktorého porazili autori neslávne známej politiky Národného apartheidu v Mala48 vedenej Danielom 18. hmatateľné gesto dobrej vôle a spolupráce, pán Oppenheimer, najväčší svetový producent diamantov, skutočne odovzdal legendárnu spoločnosť v rozvoji Južnej Afriky od čias Cecila Rhodesa a Barnyho Barnata, Johannesburg Consolidated Industries, vedúcim predstaviteľom ANC, konkrétne predsedovi odborov juhoafrických banských robotníkov a teraz prezidentovi Južnej Afriky Cyrilovi Ramaphosovi. Išlo o priamy dar vo výške 1 miliardy dolárov, ktorý mal byť zmierlivým gestom („Posilnenie čiernej ekonomiky“) pri tomto rozhodujúcom obrate v dejinách Južnej Afriky, ako aj implicitne, placebom, ktoré má v rozumných medziach pomôcť vyrovnať sa s akýmikoľvek extrémnymi tendenciami, ktoré sa napriek upokojeniu pána Mandelu, pochopiteľne, mohli objaviť v dlhej ére zneužívajúcej bielej vlády.
Africký národný kongres prijal dar, ale nepriniesol protihodnotu. Prezident Trump zdvihol závoj za neúspešnou a rasistickou vládou. Veľkolepá Juhoafrická republika bola prevádzkovaná ako obrovská cukráreň na potešenie post-Mandelových demagogických šéfov ANC. Juhoafrický energetický systém, ktorý bol vždy úplne spoľahlivý, sa pokazil tak zle, že ho museli prenajať vedeniu japonskej korporácie, ktorá k zmluve pripojila verejný dar vo výške 1 milión dolárov pre ANC.
Až doteraz západný svet úplne opúšťal bielych Juhoafričanov a šiel s pohodlnou zámienkou, že prechod Južnej Afriky bol znesiteľne hladký a spravodlivý. Prezident Trump odhalil bigotnosť a korupciu a objektívne zlyhanie tohto režimu a chystá sa zrušiť 500 miliónov dolárov americkej pomoci pre projekt udržateľnej energie v Juhoafrickej republike, čo je ďalšie epické a bláznivé osočovanie Bidenovej administratívy. Skutočnosť, že vyhosteného veľvyslanca, ktorý mal tú drzosť pripísať slogan americkej vládnej Republikánskej strany „Make America Great Again“ rasistickej ambícii zabrániť vzniku nebielej väčšiny v tejto krajine, privítalo po návrate do Kapského Mesta niekoľko stoviek ľudí mávajúcich palestínskymi vlajkami, odhaľuje morálny bankrot tohto atrofovaného režimu ANC.
Rovnako ako pri iných zlyhaniach Západu, ktoré sa pred Trumpovou administratívou neodvážili vysloviť ich mená, ako napríklad chronické ukladanie takzvaných spojencov z NATO do NATO, Trumpove otvorene hovoriace a rozumné činy takmer určite budú mať dôležité pokračovania. Sila Ameriky, ktorú prezident Biden umne zakrýval svojím senestickým bublaním, sa využíva na posilnenie Západu a jeho hodnôt. Oslabenie Juhoafrickej republiky, ktoré bolo ignorované z pochopiteľného, no prehnaného šťastia na konci apartheidu, sa chystá byť ostro odhalené. Rubio by sa tiež nemal zúčastniť na stretnutí G-20 v Južnej Afrike – tých zbytočných stretnutí je príliš veľa. ANC bude musieť čoskoro uvažovať o mučivom prehodnotení; nielenže bola zatvorená nádoba na sušienky, ale aj americký obchod s cukrovinkami bol zatvorený.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.