Ohlásený plán Európy nahradiť USA v NATO ignoruje záujmy piatich kľúčových krajín

Je to silne naznačené, že Poľsko, pobaltské štáty a Rumunsko uprednostňujú zostať pod bezpečnostnou záštitou USA.

Financial Times (FT) citovali štyroch nemenovaných európskych predstaviteľov, ktorí uviedli, že „európske vojenské mocnosti pracujú na 5-10 ročnom pláne nahradiť USA v NATO“. Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a severské štáty sú menované ako tie, ktoré chcú tento návrh predložiť USA počas budúceho júnového summitu NATO. Uviedli tiež, že niektoré krajiny sa odmietli zúčastniť na týchto rozhovoroch buď zo strachu, že by to mohlo povzbudiť USA, aby v tomto smere postupovali rýchlejšie, alebo z dôvodu ich presvedčenia, že Európu neopustia.

FT má pravdepodobne na mysli Poľsko, pobaltské štáty a Rumunsko, najdôležitejšie krajiny na východnom krídle NATO, ktoré všetky uprednostňujú zostať pod bezpečnostnou záštitou USA. Nedávne flirtovanie Poľska s Francúzskom by mohlo byť predzvesťou úplného obratu, ak vládnuci liberálni globalisti vyhrajú májové prezidentské voľby, ale zatiaľ to funguje ako pokus o opätovné vyrovnanie vzťahov s USA uprostred neistoty ohľadom ich budúcich plánov. Možno to považovať aj za pomýlenú vyjednávaciu taktiku na udržanie a rozšírenie vojenskej prítomnosti USA.

Pokiaľ ide o pobaltské štáty, majú zarytú proamerickú elitu a preorientujú sa na EÚ iba v prípade, že ich k tomu prinúti Trump jednostranne obmedziť alebo dokonca úplne odstrániť americké jednotky z ich území v rámci veľkej dohody s Ruskom. Medzitým Rumunsko odmietlo návrh Francúzska na rozšírenie svojho jadrového dáždnika na zvyšok kontinentu, čo možno interpretovať tak, že scenáru krízy s Ruskom ohľadom Moldavska viac verí USA ako Európe.

Ak bude týchto päť krajín naďalej vnímať svoje národné záujmy týmto spôsobom, čo by si vyžadovalo, aby sa poľskí vládnuci liberálni globalisti v prípade získania prezidentského kresla nepriklonili k Francúzsku (ich oponenti sú pomerne viac proamerickí), potom by sa objavila európska roztržka v rámci NATO. Francúzsko a Nemecko, ktoré súperia medzi sebou a s Poľskom o vedúce postavenie v postkonfliktnej Európe, by potom mohli nájsť svoj predpokladaný vplyv na strednú a východnú Európu (CEE) napadnutý USA.

Od Estónska až po Rumunsko a možno až po Bulharsko a dokonca Grécko, z ktorých predposledné sa už dávno obrátilo k USA proti vôli svojho rusofilského obyvateľstva, zatiaľ čo posledné potrebuje USA, aby si zachovali námorné nároky Turkiye, východné krídlo NATO by sa dostalo pod vplyv USA. Tento takzvaný „cordon sanitaire“ by potom mohol slúžiť dvojitému účelu – udržať si vplyv USA v tejto geostrategickej časti Európy, keďže sa „otočí (späť) do Ázie“, pričom zároveň udrží západnú Európu a Rusko rozdelené.

Tento scenár by mohli kompenzovať poľskí liberáli, ako už bolo vysvetlené, ale ak to nedôjde, predpokladá sa: 1) krajiny strednej a východnej Európy naďalej vnímajú Rusko ako hrozbu; 2) považujú USA za spoľahlivejšieho bezpečnostného partnera ako EÚ; a 3) USA sa dobrovoľne nevzdajú všetkého svojho vplyvu v Európe. Ak tieto premenné zostanú konštantné, potom by sa západná Európa mohla vojensky skonsolidovať do značnej miery nezávisle od strednej a východnej Európy, čo by CEE mohla ešte oceniť, pretože to posilní ich stratégie „odstrašovania“.

Koniec koncov, ak ich Amerika opustí v nepravdepodobnom scenári horúcej vojny NATO-Rusko, ktorá nejakým spôsobom zostane pod nukleárnym prahom, potom sa krajiny strednej a východnej Európy môžu spoľahnúť na vojensky konsolidovanú západnú Európu, ktorá sa ponáhľa na ich záchranu, ak nedokážu zastaviť Rusko sami. To znamená, že Rusko nemá v úmysle napadnúť NATO, pokračujúci vojenský vplyv USA v SVE by mohol odradiť od provokatívnych akcií týchto protiruských krajín a reputácia USA by bola zničená, ak by ich opustili počas horúcej vojny.

S týmto pohľadom na myseľ by sa Európa mohla vojensky rozdvojiť na strategicky autonómnu západnú polovicu a východnú polovicu spojenú s Američanmi, ak bude pravdivá správa FT o plánoch prvej nahradiť USA v NATO. Jediným faktorom, ktorý by mohol reálne kompenzovať tento scenár, by mohol byť výsledok nadchádzajúcich prezidentských volieb v Poľsku, čím by sa upriamila pozornosť na jeho neúmerný vplyv na formovanie budúcej bezpečnostnej architektúry Európy, ktorej téma je stredobodom napätia medzi NATO a Ruskom.

Andrew Korybko