MALÉ NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE (274) ZVYKAJME SI…. TEDA KTO AKO

Niektoré veci neuniknú mojej roztekanej pozornosti hoci nie som (hlavne) v letných mesiacoch nalepený na veľkú televíznu obrazovku, úzku ako školský zošit. Preto som si nemohol nevšimnúť, že čoraz častejšie nám nielen komerčné televízie, ale už aj verejnoprávna STVR a v Prahe ČT, ponúkajú rôzne príbehy zo súčasnosti, v ktorých sa dej odohráva okolo zápletiek, v ktorých ide nakoniec o vzťahy homosexuálneho a lesbického charakteru. České televízne kanály prezentujú to isté.

Ešte nedávno tomu tak nebolo a všetky filmy, televízne inscenácie, seriály a príbehy zo súčasného života sa týkali výlučne ľúbostných a partnerských vzťahov osôb dvoch rôznych pohlaví – muža a ženy. Už to neplatí, lebo prakticky každý deň je v televíznom programe, či už podvečer alebo vo večerných hodinách, milostný príbeh ľudí rovnakého pohlavia alebo niečo, čo súvisí s transvestitmi. Ja to teraz nekritizujem, Bože chráň, iba konštatujem skutočnosť takú, akú vidím, respektíve aká je servírovaná súčasnému divákovi bez rozdielu veku na obrazovke. Dejovo ide vždy o veľmi podobné situácie a dramatické vyústenia so šťastným koncom, ale všetko je to v podstate robené na jeden spôsob. Hlavne, aby to bolo poučné a prevýchovné v duchu trendov novej doby.

Až už začínam mať v poslednom čase dojem, že v každej jednej tradičnej slovenskej rodine, či vo veľkom meste alebo na menšej dedine, je nejaký skrytý homosexuál, lesbička alebo niekto, kto sa hlási ku ktorémusi inému pohlaviu, alebo aspoň transvestita a podobne, so svojím zaujímavým príbehom, ktorý rozhodne treba verejnosti vyrozprávať. Nejaká dcéra, syn, neter, sesternica alebo synovec s homosexuálnou orientáciou. Je to odraz reality, pýtam sa, alebo ide o projekciu niečoho, čo má byť lákavé a, ako sa moderne hovorí, in? Neviem.

V každom prípade zabudnite na Dietlove televízne seriály, ktoré sa tak dobre pozerajú v reprízovaní aj po desiatkach rokov, lebo dnes frčí niečo iné. Ak by žil, dnes by aj v jeho „Nemocnici na kraji mesta“ musela byť aspoň jedna homosexuálna alebo lesbická postava v úlohe lekára, sestričky alebo šoféra sanitky. Napríklad tá anestéziologička Dana, ktorá mala imervére smolu na chlapov…..tá by na to bola vhodnou postavou. A aspoň nejaké okrajové dramatické zápletky uvedeného typu, aby ten život televíznej nemocnice na kraji mesta mal ten správny šmrnc a spád. Alebo ten sympatický anachronický lekár Gregory, čo sa márne usiloval získať si Alžbetu Čeňkovú počúvaním Bachových symfónií, že by sa dal napokon radšej dokopy s nejakým saniťákom. Aj vo filmoch o Winnetouovi a Old Shatterhandovi by dnes museli nemeckí filmári a scenáristi čosi také zakomponovať do deja, ale tak, aby v tom nebolo nič, čo by mohlo vo finále vyznieť diskriminačne.

Nuž, časy sa dramaticky zmenili a už to nie sú iba dúhové prajdy, už je to všetko aj súčasť nášho každodenného života a našej prudko sa meniacej, progresivisticky orientovanej televíznej a filmovej kultúry. Takže zvykajme si….

Michal Zoldy