MALÁ NEDEĽNÁ ÚVAHA (279) ANTON HRNKO MÁ V PRÍPADE ČLÁNKU 5 PRAVDU

Ja si nášho skvelého, národne orientovaného historika Antona Hrnka vážim a rád čítam jeho zmysluplné komentáre a zamyslenia. Vždy som si Dr. Hrnka vážil – už od čias, kedy bol významnou súčasťou vedenia SNS a všelikto, kto je dnes na sociálnych sieťach alebo v politike aktívny, respektíve v niektorých prípadoch až bohorovne hyperaktívny, na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia buď ťahal káčera, alebo ešte nebol ani na svete. A to sa vtedy pritom lámal chlieb keď išlo o našu štátnosť a o to, či byť alebo nebyť samostatnou zvrchovanou republikou. Občas nezaškodí pripomenúť si aj takéto „drobnosti“.

Myslím, že rešpekt je v našom prípade obojstranný. Nakoniec, prečo by mi inak jeho nadácia PRO PATRIA udelila presne pred dvomi rokmi ocenenie pri príležitosti 32. výročia založenia Slovenskej republiky a 176. výročia vzniku Slovenskej národnej rady. Aj včera mal pán Hrnko pravdu keď sa v záujme nás všetkých krátko zamyslel nad oným toľko pertraktovaným článkom 5 Severoatlantickej zmluvy a v tej súvislosti hlavne nad tým, aké z toho presne vyplývajú povinnosti pre členské štáty aliancie, vrátane takého malého hráča ako sme my. Reagoval tak na vyjadrenie premiéra Fica, ktorý povedal, že pokiaľ bude premiérom nikdy nevyšle našich vojakov do vojny. Súhlasím, tak s Dr. Hrnkom, ako aj s premiérom Ficom.

Nakoniec, veď si len vezmime teraz ten rozbabraný Irán a to, čo s tou krajinou, a v podstate bohužiaľ nepriamo aj s celým svetom, dorába líder NATO a Washington pod Trumpovým vedením keď sa dokonca zastrájal, že vymaže Irán z mapy sveta. Iránci, ktorí ako starý kultúrny národ existujú nepomerne dlhšie ako USA, v odvete zaútočili na americké základne v oblasti zálivu a Trumpa išlo rozhodiť od zlosti, že mu okamžite nepribehli na pomoc aj všetci členovia NATO. Ja už som pomaly alergický aj na akúkoľvek zmienku o NATO a na neustále povinné ubezpečovanie o našej ukotvenosti v ňom. Veď je to z veľkej časti spolok bývalých koloniálnych mocností, ktoré sa dodnes nedokázali zbaviť povýšeneckých manierov. Nebyť výsledku prvej a hlavne druhej svetovej vojny, ešte stále by boli rozlezení kade tade po celom svete a pľundrovali by naďalej zdroje a bohatstvo iných štátov.

Alebo príklad Falklandských ostrovov, ktoré z nejakého nezmyselného dôvodu ešte stále patria bývalej obávanej koloniálnej mocnosti Veľkej Británii, hoci ležia pri pobreží Argentíny. Ak by bolo v tom čase Slovensko členským štátom NATO, tak keď zaútočila Argentína na Falklandy, boli by sme museli automaticky pribehnúť Londýnu na pomoc? To je nezmysel. A o to tu práve ide. Nevidí to len ten, kto to vidieť nechce. To by sme teraz mali podľa tejto logiky vyslať do americkej vojny s Iránom aj našich vojakov? Ako? Vypraviť tam nejakú slovenskú bojovú loď s modernými kanónmi? Ktorú? My predsa žiadnu vojnovú loď nemáme, my nemáme ani len malý torpédoborec. My sa tak akurát môžeme iba „plťkovať“ hore dolu po Dunaji a Váhu, pokiaľ nie je katastrofálne sucho ako tento rok a v dôsledku nedostatku vody dochnú aj naše riečne ryby.

No len si predstavte, že by agilný minister Robert Kaliňák, ktorému ide po krku celá uvrešťaná opozícia a jej progresivistické médiá, na čele s Törökovou a Serebryakovom, objednal pre našu skrz-naskrz suchozemskú armádu povedzme za pol miliardy, alebo rovno za celú miliardu, peknú modernú vojnovú loď. Však by ho za to okamžite roztrhali. My predsa nie sme militantní Poliaci a nemáme more, ani len ten kúsok jadranského pobrežia čo majú Slovinci. Odhliadnuc od toho, že taká drahá vojnová loď môže ísť po zásahu účinným dronom za pár šupov ku dnu, a je po celej paráde. Kto by to potom zaplatil?

Iste, môžeme púšťať ťažké lietadlá NATO ponad územie Slovenska našim miniatúrnym vzdušným priestorom, hlavne keď celý náš národ uprostred noci sladko spí a tie lietadlá letia v obrovskej výške, že ich ani nepočuť, ako to bolo koncom deväťdesiatych rokov za premiéra Dzurindu keď sa bombardoval Belehrad.

A pozrite čo sa teraz stalo s Albrightovej „hrdinom“, bývalým kosovským prezidentom Hashimom Tacim, ktorý si posedí za svoje zločiny a my môžeme byť radi, že máme aspoň zdravý sedliacky rozum a gule na to, že sme to jeho Kosovo neuznali.

Michal Zoldy